Ruský diktátor Vladimir Putin opäť vystrašil svet tým, že hovorí o jadrovej katastrofe. Nie je to také „vystrašené“? Skúsme na to prísť.
V stredu 25. septembra Putin vystúpil na zasadnutí stáleho zasadnutia Bezpečnostnej rady Ruska o jadrovom odstrašovaní. Navrhol „upraviť prístupy a aktualizovať základy štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania“.
Šéf Kremľa považuje najmä za potrebné rozšíriť zoznam vojenských hrozieb, v reakcii na ktoré bude Moskva považovať za oprávnené použiť jadrové zbrane. Nová verzia doktríny počíta s použitím jadrových zbraní v prípade masívneho útoku na Rusko nielen jadrovými, ale aj konvenčnými zbraňami. „Mám na mysli strategické alebo taktické lietadlá, riadené strely, drony, hypersonické rakety a iné lietadlá,“ vysvetlil. Rusko bude považovať za legitímne použiť jadrové zbrane na ochranu Bieloruska ako člena Zväzu.
V skutočnosti sa navrhuje uplatniť právo Ruska na jadrovú reakciu v prípade takmer akejkoľvek akcie, ktorá by mohla „predstavovať kritickú hrozbu pre suverenitu“ krajiny. Putin ani ďalší predstaviteľ ruského vojenského a politického vedenia nevysvetlili, čo je táto „kritická hrozba“. Takúto definíciu nenájdete ani v oficiálnych ruských dokumentoch.
Ale naozaj to potrebujete vedieť? Naozaj na tom záleží? Zmení úprava doktríny bezpečnostnú situáciu vo svete? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky nezabudnite, že pokusy Kremľa o jadrové vydieranie sa tiahnu ako červená niť celou súčasnou rusko-ukrajinskou vojnou. A to nielen v posledných dvoch rokoch, od totálnej invázie. Anexiu Krymu už sprevádzali Putinove hrozby, že použije jadrové zbrane, ak sa niekto na Západe odváži zasahovať do ruských okupačných plánov. Pamätáte si na ruský propagandistický film Krym. Cesta do vlasti“ o udalostiach na polostrove začiatkom roka 2014? Putin v ňom úprimne priznal, že je pripravený použiť jadrové zbrane počas „krymskej kampane“. „Boli sme pripravení to urobiť,“ povedal šéf Kremľa sebavedome.
A môžeme si spomenúť na predchádzajúce udalosti vrátane slávneho prejavu ruského lídra na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2007. Áno, v tom čase v jeho prejave nebolo ani slovo „jadrový“, ani slovo „atómový“, ale… Použil sa však starý sovietsky strach z „asymetrickej reakcie“. Dá sa to chápať inak ako ako hrozba jadrových zbraní? Otázka je rečnícka.
Vráťme sa však k Putinovým najnovším jadrovým vyhláseniam. Je jasné, že sa týkajú Ukrajiny, hoci samotný názov nášho štátu nie je spomenutý. Vo všeobecnosti Putin vo svojich prejavoch nerád spomína, čo neznáša, čoho sa bojí. Ale nemôžete nás oklamať. Bolo jasné, že ruský diktátor bol mimoriadne nahnevaný nedávnymi úspechmi Obranných síl Ukrajiny pri ostreľovaní vojenských zariadení hlboko na ruskom území. Preto všetky jeho hrozby v skutočnosti súviseli s konaním Ukrajiny.
A ak ich budeme brať vážne, potom zostane, ako sme žartovali v sovietskom detstve, prikryť sa bielou plachtou a plaziť sa smerom k cintorínu. Pretože všetko, čo Putin nazval základom pre použitie „jadrovej reakcie“, už urobili ozbrojené sily Ukrajiny. Odpaľovali kŕdle bezpilotných lietadiel a rakiet na ruské muničné sklady, vojenské letiská, veliteľské stanovištia, koncentrácie ruských vojakov, sklady pohonných hmôt a ropné rafinérie. Okrem toho naše zbrane už navštívili všetky body európskej časti Ruska až po Ural.
Obranné sily Ukrajiny sa navyše zmocnili „kanonického“ ruského územia v Kurskej oblasti a držia ho už mesiac a pol. A „druhá armáda na svete“ s tým nemôže nič urobiť. Aké ďalšie dôvody teda potrebujete na najzúrivejšiu ruskú reakciu?
Putinove posledné vyhlásenia mali vystrašiť Ukrajinu a Západ. Prinútiť ozbrojené sily Ukrajiny, aby upustili od odvážnych vojenských operácií. Prinútiť Západ, aby oslabil svoju vojenskú pomoc Ukrajine, a čo je najdôležitejšie, nedovoliť jej použiť západné zbrane dlhého doletu na úder hlboko na ruské územie.
Tu však vyvstáva logická otázka: prečo Kremeľ nebol obzvlášť rozhorčený, keď Ukrajina použila americké rakety ATACMS, britsko-francúzske rakety Storm Shadow/SCALP-EG, keď použila HIMARS a M270 MLRS alebo dokonca Panzerhaubitze 2000 na útoky na ruské pozície na okupovaných územiach Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti a dokonca aj na okupovanom Kryme, po tom, čo boli tieto územia anektované a konsolidovali túto anexiu vo svojom. Ústava? To znamená, že ruské vedenie v rozpore so svojím základným zákonom nepovažuje tieto územia za celkom svoje? Alebo skôr, vôbec nie ich vlastné?
Koniec koncov, nezaujíma nás, čo si o sebe myslíte na medzinárodnej úrovni?známe ukrajinské krajiny Putin a jeho stúpenci?! Nech si teda triedia svoje vlastné výmysly. Budeme pokračovať v analýze závažnosti alebo ľahkomyseľnosti jadrových hrozieb vychádzajúcich z Kremľa.
Takže, ako bolo povedané na začiatku článku, hrozba, ktorú Putin vyjadril v Bezpečnostnej rade Ruskej federácie 25. septembra, nebola ani zďaleka prvá a môžeme s istotou povedať, nie posledná. Práve to je prípad, keď je vhodné pripomenúť podobenstvo pastierskeho dôvtipu, ktorý rád bezdôvodne kričal: „Vlci, vlci!“
A, samozrejme, s každým opakovaním týchto hrozieb ich cena neustále klesá. To znamená, že sme svedkami procesu devalvácie jadrových hrozieb Kremľa. Putin zakaždým kreslí nové červené čiary, ktorých prekročenie Ukrajinou alebo Západom by viedlo k „jadrovej apokalypse“. Ale oponenti Kremľa, akoby nepočuli tieto hrozné varovania, prekračujú tieto hranice. A hľa, nič sa nedeje. Aj keď nie, stále sa to deje: Kremeľ kreslí nové červené čiary a opäť varuje: „No, dobre, už vám odpustíme vaše predchádzajúce priestupky, ale akonáhle ich prekročíte, zvyknite si!“
Znamená to, že Rusko nikdy nepoužije svoje „zbrane poslednej inštancie“, že Putin sa nikdy neodváži stlačiť neslávne známe „červené tlačidlo“? Bohužiaľ nie. Pretože kedysi sme si boli istí, že nikdy neobsadí Krym, nikdy neprekročí pozemnú hranicu s Ukrajinou, nikdy sa neodváži začať totálnu vojnu. A zakaždým sa mýlili. Aj tentoraz môžeme urobiť chybu. Ďalšia vec je, že Putinovo údajné použitie „červeného tlačidla“ nemá nič spoločné s jeho vyhláseniami a doktrínami. Nepotrebuje žiadny „legitímny dôvod“ na vydanie tohto fatálneho rozkazu. Jediným dôvodom je šváb v jeho hlave, ktorý tam prepne príslušný prepínač. On sám si na to môže vymyslieť tisíc dôvodov a nikto sa neodváži pochybovať o ich platnosti.
A preto jadrové vydieranie už dávno nemalo mať žiadnu silu a všetky jadrové ultimáta by sa mali rezolútne ignorovať. Pretože to je prípad, keď, ako sa to nazýva v ruskom kriminálnom žargóne, „gopnik si vezme hlupáka na predvádzanie“. Teda ľudsky povedané: agresor sa snaží zastrašiť slabomyseľných protivníkov neopodstatnenými hrozbami. Bohužiaľ, v západnej spoločnosti je veľa takýchto slabých ľudí, ktorým je cudzia skúsenosť sovietskeho a postsovietskeho kriminalizovaného nádvoria so všetkými jeho „konceptuálnymi“ príbehmi. Preto sa nedá povedať, že všetky tieto hrozby zasiahli „mlieko“.
Winston Churchill raz varoval: „Akonáhle podľahnete jadrovému vydieraniu, všetky problémy vo svete sa vyriešia iba jedným spôsobom.“ Radím vám, aby ste počúvali slová múdreho Brita. Ak sa vám zdá, že Churchillove vyhlásenia sú už dávno deaktualizované, potom budem citovať vyhlásenie moderného intelektuála, prominentného historika Timothyho Snydera: „Bola by to katastrofa pre všetkých, keby ruské jadrové vydieranie uspelo. Ak akákoľvek jadrová mocnosť môže prinútiť ostatných, aby niečo urobili, odvolávaním sa na svoje jadrové zásoby, potom sa akákoľvek medzinárodná politika stáva nemožnou.“
