Nebyť vojny, táto jeseň by prešla v znamení spomienok na udalosti spred 20 rokov. Presne pred dvoma desaťročiami sa v Ukrajine uskutočnila prezidentská kampaň, ktorá sa zmenila na sériu dramatických udalostí a skončila sa oranžovou revolúciou a porážkou kandidáta z vtedajšej vlády. Alebo presnejšie kandidát z doneckého priemyselného a finančného klanu a ruských špeciálnych služieb (obe tieto sily mali na víťazstve Viktora Janukovyča svoj vlastný záujem).
September 2004 je mesiacom, keď obvyklé údajne predvolebné preteky prestali byť také. Začiatkom mesiaca bol spáchaný nevyriešený pokus o atentát na hlavného opozičného prezidentského kandidáta Viktora Juščenka. Ukázalo sa, že klasický politický boj sa presunul do úplne inej fázy – fázy, keď sa zrazu ukázalo, že boj o moc môže byť nielen tvrdý, ale aj krutý. To všetko videli Ukrajinci o deväť rokov neskôr, počas ďalšej revolúcie, a potom, v roku 2004, sa tento príbeh ešte len začínal.
A mala všetky šance ísť cestou, ak nie bieloruskou alebo ruskou, tak aspoň týmto smerom. „Nezmysel,“ povie niekto, „Janukovyč vyhral ďalšie voľby a k bieloruskosti Ukrajiny nedošlo.“ Faktom však je, že počas prezidentovania Viktora Juščenka Ukrajinci – bežní občania aj politické sily – pocítili chuť slobody, pochopili, ako bojovať za svoje práva. Preto ani uväznenie vtedajšej opozičnej líderky Julie Tymošenkovej nemohlo zničiť túžby ukrajinskej spoločnosti po lepšom živote, demokracii a v konečnom dôsledku aj po Európe.
Janukovyčovo víťazstvo v roku 2004, ako sa vykryštalizovalo – otrávením hlavného opozičníka, úplným „bezprávím“ vo volebných miestnostiach a pred nimi (spomeňte si len na Juščenkovu návštevu Donecka v októbri, ktorá bola v roku 2003 ešte relatívne pokojná), rozdelenie Ukrajincov na tri druhy (ktoré, ako sa neskôr poznalo, urobili prokremeľskí politickí technológovia z Ruska) – mohlo vyústiť do nastolenia skutočného autoritárskeho režimu, akým bol Putinov. V tom čase už úspešne budoval svoju mocenskú vertikálu, ničil parlamentnú opozíciu a diskreditoval pouličnú opozíciu.
Čo sa bude diať ďalej? Odpoveď na to dal sám Putin vo svojom neslávne známom mníchovskom prejave v roku 2007. Kremeľský diktátor prestal pred svetom skrývať svoju túžbu obnoviť impérium prinajmenšom v rozsahu sovietskej éry – takže takmer polovica Európy je pod kontrolou Kremľa. A ako bol bývalý plukovník FSB pripravený túto túžbu zrealizovať – videli sme 24. februára 2022.
Ak by teda Viktor Janukovyč vyhral voľby v roku 2004, je dosť možné, že Ukrajina by sa nevyhla veľkej vojne – ale táto vojna by sa s najväčšou pravdepodobnosťou neodohrala vo východných oblastiach krajiny, ale v západných. Niekde na hraniciach s Poľskom alebo Rumunskom. A mladí Ukrajinci by nezomreli za vlastný štát, ale za imperiálnych útočníkov – ako v predchádzajúcich storočiach.
Ale 24. septembra sa stala udalosť, ktorá sa stala tou „čiernou labuťou“, ktorá obrátila priebeh procesu „ťahania Janukovyča z Hruševského na Bankovu ulicu“ hore nohami. V ten deň prišiel predseda vlády Ukrajiny na návštevu Ivano-Frankivska, kde ho privítali pri jednej z budov Štefanykovej prekarpatskej národnej univerzity s nie veľmi príjemným skandovaním „Yu-shchen-ko! Yu-puppy-ko!“ A potom to, čo provládni propagandisti nazvali „ťažkým tupým predmetom“, letelo priamo na Janukovyča, ktorý práve vystupoval z autobusu, a vďaka zachovanému videu sa celá Ukrajina dozvedela, že vládnuci kandidát spadol z obyčajného slepačieho vajca.
Túto udalosť nemožno preceňovať. Tí, ktorí boli vystrašení tlakom a drzosťou Janukovyčovho tímu, zrazu videli, že „proffesor“ (ako napísal svoj akademický titul do volebného dotazníka) je jednoducho zbabelec. A reakciou na hanebné video z nemocnice, kde bol takmer dvojmetrový politik zbitý vajíčkom z nejakého dôvodu pod kvapkami, bola explózia smiechu, ktorej jedným z najvýraznejších príkladov bol legendárny, stále pred YouTube video projekt „Merry Eggs“ s majstrovským animovaným seriálom „Operácia Proffesor“.
Ukrajinci sú národom, ktorý najviac oceňuje smiech zo všetkých emócií. Pamätajte, že prvé dielo napísané v modernom literárnom jazyku nebolo nejakým druhom drámy – ale burleskou a paródiou z Homérovho eposu Aeneida. Ostrý jazyk ukrajinskej spoločnosti je možno najstrašnejšou politickou zbraňou, ktorej, ako sa ukázalo, neodolal ani statný Janukovyč, za ktorým nestáli ani ruskí politickí technológovia na čele s Glebom Pavlovským, ale samotný Vladimír Putin. V doslovnom zmysle stál na kyjevskom pódiu počas výročia oslobodenia Ukrajiny od nemeckých vojsk v druhej svetovej vojne, organizovaného špeciálne ako ďalšia predvolebná kampaň pre Janukovyča.
Po tom, čo Putin dobyl svoju krajinu za štyri roky, bol pripravenýNapríklad v prípade Spojených štátov amerických, Spojených štátov amerických a Spojených štátov amerických Spojené štáty americké Ale Ukrajinci, keď videli, ako Janukovyč padá, zbitý najobyčajnejším vajíčkom, svojím smiechom zmarili všetky plány. Takto 17-ročný ivano-frankovský študent Dmytro Romaniuk, bez toho, aby si to uvedomoval, zachránil nielen svoje mesto, nielen väčšinu Ukrajiny, ale aj Európu pred ďalšou ofenzívou Zalisskej hordy.
Presne pred 20 rokmi Ukrajina prvýkrát odmietla imperiálne ambície Vladimíra Putina. A teraz ich dokončuje – a to nie pri Ivano-Frankivsku alebo v oblasti Przemyśla, ale v Kurskej oblasti. Nech už poviete čokoľvek, Ukrajinci urobili za dve desaťročia veľký pokrok – vďaka najbežnejšiemu slepačiemu vajcu.
