„Podpora nespravodlivého mieru zo strany Západu neveští nič dobré pre stabilitu vo východnej Európe, pretože povzbudzuje Moskvu, aby zopakovala rovnaký trik aj v budúcnosti,“ povedal Andreas Umland, prominentný nemecký politológ, v rozhovore s Joanie Röttigovou.
– Ukrajinský prezident v rozhovore s francúzskymi novinármi povedal, že Kyjev je pripravený na rokovania s Moskvou. Ako vážne možno brať toto nové vyhlásenie Zelenského?
– Nedávna demonštrácia pripravenosti Ukrajiny rokovať s Ruskom je okrem iného pokusom o zmenu sebaprezentácie Kyjeva voči zahraničným partnerom. Ide o signál vyslaný predovšetkým západným krajinám, pretože nielen z globálneho Juhu, ale aj zo Západu sa objavili obvinenia, že Ukrajina je proti rokovaniam o ukončení vojny. Teraz je jasne uvedené, že Kyjev je pripravený na rokovania. To neznamená, že sa zmení podstata ukrajinskej pozície.
Kyjev bude pripravený rokovať s Moskvou o podmienkach a fázach úplného stiahnutia ruských jednotiek z Ukrajiny. V tejto súvislosti stojí za to pripomenúť starú myšlienku, o ktorej sa diskutuje od roku 2014: mierové sily OSN by mohli byť nasadené na prechodné obdobie na Ruskom okupovaných územiach východnej a južnej Ukrajiny. Kyjev by tiež mohol pozastaviť svoje úsilie o vstup do NATO, pretože Ukrajina aj tak v dohľadnej dobe nevstúpi do aliancie. O niečom podobnom sa diskutovalo v Istanbule na jar 2022. Kyjev v tom čase hľadal alternatívne bezpečnostné záruky pre Ukrajinu zo Západu, dočasnú alternatívu k členstvu v NATO. Nedostatok ochoty Západu poskytnúť takéto pevné záruky bol jedným z mnohých dôvodov, prečo rozhovory zlyhali.
– Zelenskyj nedávno povedal: „Nepotrebujeme sa vracať [військовим шляхом, – ред.] všetky územia. Myslím si, že sa to dá dosiahnuť diplomaticky.“ Čo to znamená?
„Aj keď je viac Ukrajincov, ktorí sú pripravení obetovať územia, väčšina ukrajinskej spoločnosti je stále proti. Zelenského vyhlásenie preto s najväčšou pravdepodobnosťou znamená, že chce diplomaciou vrátiť okupované územia bez toho, aby sa uchýlil k ich oslobodeniu vojenskými prostriedkami. V minulosti Kyjev občas príliš tvrdo odmietol akékoľvek rokovania s Moskvou. To viedlo k nepodloženým obvineniam zo strany Západu z nekonštruktívnej militantnosti zo strany Ukrajiny. To, čo sa teraz deje, je zmena tónu verejnej formulácie oficiálneho postoja Kyjeva k Rusku. Ale nie zmena obsahu.
– Ovplyvňujú ukrajinské obavy z možného víťazstva Trumpa štýl komunikácie a pripravenosť na rokovania?
– Zmena rétoriky ukrajinských lídrov môže súvisieť s možnou budúcou zmenou orientácie politiky USA počas Trumpovho druhého prezidentovania. Môže to byť pokus priblížiť sa k republikánskemu táboru. Vzťahy medzi Zelenským a 45. prezidentom Spojených štátov boli napäté. Najmä prostredníctvom postupu impeachmentu Trumpa, ktorý inicioval telefonický rozhovor medzi ním a Zelenským. „Ak chce budúci prezident Trump vyriešiť konflikt s Ruskom prostredníctvom rokovaní, sme na ne pripravení,“ možno to chce Kyjev sprostredkovať republikánom. Samozrejme, ukrajinská pripravenosť na rokovania v zásade vždy existovala, len sa to tak často verejne nezdôrazňovalo.
– Prečo bola medzi ukrajinským a ruským prezidentom doteraz taká prázdna stena?
„Rokovania sú v súčasnosti pre oboch absurdné. Krym a štyri juhovýchodné regióny Ukrajiny, ktoré Rusko čiastočne okupovalo, sú už zakotvené v ruskej ústave ako nové územia pseudofederácie. Podľa Ústavy Ukrajiny samozrejme zostávajú hranice do roku 2014 v platnosti. Anektované územia sú právne a legitímne ukrajinským štátnym územím. Na tomto pozadí nemôžu ani Zelenskyj, ani Putin viesť žiadne podstatné rokovania. Nikto z nich nemôže robiť kompromisy v niečom, čo je v rozpore s ústavami ich krajín. V opačnom prípade budú považovaní za nelojálnych voči svojim národom doma.
Odhliadnuc od všetkých morálnych úsudkov, obaja prezidenti sú väzňami svojich základných práv. Koniec koncov, sú garantmi ústavy vo svojich krajinách. Ak nebudú plniť túto úlohu a chrániť oficiálne územie svojich krajín, budú čeliť vnútropolitickým nepokojom. Hrozí, že budú obvinení zo zrady a vlastenecká časť spoločnosti sa obráti proti nim. Preto hypotetické rokovania medzi dvoma prezidentmi alebo ministrami zahraničných vecí v súčasnosti neprinesú veľa.
– Je pripravenosť na rokovania deklarovaná ukrajinským prezidentom aj domácim politickým signálom?
– Zelenskyj pravdepodobne rovnako reaguje na zmenu nálady medzi bežnými Ukrajincami. Ľudia sú unavení a niektorí sú dokonca natoľko vyčerpaní, že by sa chceli vrátiť do situácie z februára 2022 – pred začiatkom totálnej invázie. V tom čase sa niektorí už s facom dohodli.Strata východného Donbasu a Krymu. To, samozrejme, nebolo vítané, ale v tom čase tento stav vecí – teda ruská anexia týchto území – existoval takmer osem rokov. Teraz sa zdá, že niektorí chcú návrat k status quo z roku 2021. Stále však existuje veľká časť ukrajinskej spoločnosti, ktorá nechce žiadne ústupky.
Podnecovanie napätia medzi rôznymi skupinami Ukrajincov – jastrabmi a holubicami – je súčasťou ruskej stratégie. Moskva sa od roku 2014 snaží vyvolať občiansku vojnu v Ukrajine, hoci sa jej to nikdy nepodarilo. Jeho cieľom je obrátiť ukrajinských „jastrabov“ a „holubic“ proti sebe diskusiou o ukrajinských územných ústupkoch. Ak sa Moskve podarí rozpútať skutočnú občiansku vojnu medzi Ukrajincami (a nie pseudoobčiansku vojnu, ako v rokoch 2014-2021 medzi Ukrajincami a ruskými agentmi rôzneho druhu), Rusko sa môže rýchlo zmocniť celej Ukrajiny.
– Nie je Zelenského vyhlásenie o jeho pripravenosti na rokovania zlomovým bodom?
– Pre komunikáciu Kyjeva so Západom by mohlo byť prospešné zmiernenie súčasného tvrdého postoja voči Moskve, aspoň verejne. To by napríklad mohlo odstrániť vietor z plachiet nemeckých pacifistov. Takíto priaznivci, ktorí nerozumejú ruskému imperializmu, sa radi odvolávajú na citáty, v ktorých ukrajinskí politici odmietajú akékoľvek rokovania s Putinom.
Rastúca ochota bežných Ukrajincov vyjednávať je prejavom únavy. Ukrajina sa v istom zmysle vracia do rokov 2014-2015. Počas rozhovorov v Minsku Ukrajina oficiálne neuznala samozvané „ĽĽR“ a „DĽR“, ale zo strachu pred Ruskom ich prijala ako partnerov v rokovaniach. Kyjev sa zároveň pokojne zmieril s tým, že Krym bol z dohôd úplne vynechaný.
Čoskoro môže vyvstať rovnaká otázka ako vtedy: ako by sa mal Západ správať v takejto situácii? Západ by predsa nemal súhlasiť ani s čiastočne prospešným mierom pre Rusko. Ak by dnes Západ podporil ukrajinské ústupky Rusku, rovnalo by sa to ratifikácii primitívneho porušenia medzinárodného práva. Rovnako ako keď Západ podporoval minské dohody a rokovania. Dohody z rokov 2014 a 2015, ktoré Kyjev podpísal so zbraňou, boli samy osebe škandalóznym prekrúcaním medzinárodného práva.
Ak Ukrajina pod tlakom vojny opäť súhlasí s pochybnými dohodami, ako to urobila v rokoch 2014 a 2015, dá sa to v niektorých aspektoch pochopiť, napríklad v kontexte jadrových hrozieb Kremľa. Rovnako ako v rokoch 2014 a 2015, mnohí na Západe si dnes môžu myslieť, že by to bola dobrá vec, pretože na chvíľu by mohlo dôjsť k prímeriu.
Takéto nútené prímerie sa však opäť dosiahne za cenu devalvácie medzinárodného práva a podpory expanzívnych ambícií Ruska. Udržiavanie ďalšieho donucovacieho mieru by bolo nerozumné z regionálneho aj geostrategického hľadiska. Podpora nespravodlivého mieru zo strany Západu neveští nič dobré pre stabilitu vo východnej Európe, pretože povzbudí Moskvu, aby zopakovala rovnaký trik aj v budúcnosti. Navyše by to prinútilo ďalšie revizionistické štáty po celom svete, aby replikovali ruskú stratégiu vo svojom regióne. Zo Západu by sa tiež stal podporovateľ genocídneho ruského okupačného režimu s jeho vraždami, únosmi, mučením, zbavovaním majetku, deportáciami detí atď.
Zároveň je otázkou, aký stabilný bude takýto nový mier. Po prvej minskej dohode v septembri 2014 a dočasnom opustení Krymu a Donbasu Ukrajinou Rusko nestratilo túžbu pokračovať v konflikte. Začiatkom roka 2015 zinscenovala ďalšiu rozsiahlu eskaláciu a o niekoľko rokov neskôr začala ešte hlbšia invázia na Ukrajinu. Nový mier, ktorý zvíťazí pre Rusko, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude znamenať koniec protiukrajinskej kampane Moskvy, ale len obdobie preskupenia sa na nový, ešte väčší útok. V takomto scenári mier nie je čas po vojne, ale čas pred vojnou.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Zełenski zmienia ton
