S každou hodinou, ktorá uplynula od jeho začiatku, bolo čoraz jasnejšie, že ukrajinský útok na západoruskú oblasť, ktorý sa začal 6. augusta, nebol malým incidentom. Prekvapivá operácia Kyjeva na území Ruskej federácie by mohla navždy zmeniť povahu rusko-ukrajinskej vojny. Úder ukrajinskej armády v Kurskej oblasti do nej vnáša nové prvky minimálne na piatich úrovniach.
Nové črty vojny po 6. auguste
Po prvé, ide o klasickú vojenskú ofenzívu vykonávanú vo veľkom rozsahu ozbrojenými silami Ukrajiny. Predchádzajúce nálety pechoty na ruské územie vykonávali malé, polopravidelné jednotky – Légia slobody Ruska a Ruský dobrovoľnícky zbor – zložené z ruských občanov bojujúcich na strane Ukrajiny. Naproti tomu augustovú pozemnú inváziu na ruské územie uskutočnili veľké, pravidelné, mechanizované a pomocné ukrajinské jednotky. Toto rozlíšenie má praktický aj symbolický význam. Na rozdiel od predchádzajúcich súčasná ofenzíva nie je vedená proukrajinskými militantmi pochádzajúcimi z Ruska, ani nejde o obmedzenú alebo krátkodobú inváziu na ruské územie. Ide o rozsiahlu ukrajinskú vojenskú operáciu zahŕňajúcu veľké personálne zálohy a použitie širokej škály zbraní.
Predchádzajúce razie Légie slobody Ruska a Ruského dobrovoľníckeho zboru boli pre Moskvu tiež nepríjemné. Nakoniec však boli len krátkym pichnutím ihlou zo strany malých polovojenských jednotiek s obmedzeným počtom a typmi zbraní. Teraz pravidelná ukrajinská armáda robí Rusku v mnohých ohľadoch to, čo ruská armáda robí Ukrajine od roku 2014. Symbolika augustovej ofenzívy je pozoruhodne jasná, prinajmenšom pre Ukrajincov, Rusov a ďalších vo východnej Európe.
Po druhé, prvé dni ukrajinskej pozemnej ofenzívy proti Rusku priniesli Kyjevu nečakaný úspech. Ukrajinským jednotkám sa podarilo rýchlo obsadiť viac ako 300 kilometrov štvorcových strategicky dôležitého ruského územia, pričom v tejto počiatočnej fáze takmer nedošlo k žiadnym stratám na živej sile a vybavení. Ukrajinské sily obsadili 11 osád vrátane Sudže, centra administratívneho okresu. Napriek tomu, že ide o malé mesto s viac ako 5 tisíc obyvateľmi, Sudža bola do 6. augusta dôležitým logistickým centrom ruskej armády. Stojí za to pripomenúť, že počas cárskeho obdobia, pred revolúciou v roku 1917, bola Sudža prevažne ukrajinsky hovoriacou osadou. V roku 1918 bolo mesto asi mesiac prvým hlavným mestom novovytvorenej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.
V Sudži sa nachádza aj meracia stanica plynu Gazpromu, cez ktorú prechádza všetok ruský plynovodný plyn prepravovaný do EÚ. Táto skutočnosť vyvolala nervóznu reakciu na európskych trhoch, kde ceny plynu od 6. augusta prudko vzrástli. Obavy z tohto rastu sa však zdajú byť neopodstatnené. Plyn čerpaný cez Sudžu prúdil nepretržite cez Ukrajinu na Slovensko a odtiaľ do strednej Európy počas celej vojny, počnúc rokom 2014. Moskva aj Kyjev doteraz mali a pravdepodobne budú mať komerčný záujem o udržanie tohto posledného obchodného kanála s plynom medzi Ruskom a EÚ. To znamenalo a môže v budúcnosti znamenať, že vojenský vývoj okolo dopravnej infraštruktúry Gazpromu – či už na ukrajinskom alebo ruskom území – nie je zo svojej podstaty prekážkou vzájomne výhodných tokov plynu.
Tri ďalšie inovácie
Po tretie, ukrajinská invázia do Ruska, ktorá sa začala 6. augusta, viedla k najväčšej a najrýchlejšej zmene frontovej línie vojny od posledného ukrajinského útoku na Ruskom kontrolované územie v ukrajinskej Charkovskej a Chersonskej oblasti na jeseň 2022. Až donedávna boli všetky územné zisky a straty Ruska a Ukrajiny oveľa menšie a menej významné ako teraz. Prvýkrát po dlhom čase sa mapa frontu medzi Ruskom a Ukrajinou radikálne zmenila.
Po štvrté, inváziu do Kurskej oblasti možno považovať za oneskorenú realizáciu toľko diskutovanej ukrajinskej protiofenzívy, ktorá sa v roku 2023 dostala do patovej situácie. Pred rokom sa ukrajinská ofenzíva na ukrajinskej pôde ukázala ako neúčinná. Medzitým teraz – aspoň na začiatku ofenzívy – môže byť oveľa bližšie k realizácii na ruskom území. S relatívne hlbokou inváziou ukrajinských vojsk do západného Ruska sa vojna stala menej potýčkou a viac manévrovacou vojnou.
Po piate, a možno najdôležitejšie, pozemná vojna medzi Ruskom a Ukrajinou s inváziou ukrajinských vojsk do Kurskej oblasti sa zmenila z konfrontácie, ktorá sa odohrávala takmer výlučne na ukrajinskom území, na konfrontáciu na štátnych územiach oboch krajín. Od prvých dní sa ofenzíva stala zdrojom vážnychJe to problém pre Kremeľ, ktorý odvádza pozornosť ruských orgánov od iných častí frontu. To bude platiť najmä vtedy, ak sa ukáže, že ukrajinská ofenzíva proti Rusku nie je len krátkou epizódou, ale stane sa dlhodobým fenoménom. V tomto prípade bude preorientovanie Kyjeva na obranné akcie proti Rusku na jeho území nielen operačné alebo taktické, ale aj paradigmatické a strategické.
Nové výzvy pre Kremeľ
Pre Moskvu nová stratégia Kyjeva, aj keď má zatiaľ obmedzené úspechy, komplikuje ďalšie plánovanie a vedenie expanzívnej vojny proti Ukrajine. Tvárou v tvár ukrajinskej ofenzíve, ktorá sa začala 6. augusta, bude Rusko nútené udržiavať a rozmiestňovať viac vojakov na svojom území. Odrazenie, zabránenie a odstrašenie Kurskej ofenzívy a prípadných ďalších ukrajinských protiofenzív na ruskom území sa stalo novou strategickou úlohou ruského generálneho štábu. Ruské ozbrojené sily ako nástroj zahraničnej politiky Moskvy sa donedávna sústredili na boj o cudzie územia a na cudzej pôde, či už v Moldavsku, Gruzínsku, Sýrii, v Ukrajine alebo inde. Toto výlučne urážlivé, intervencionistické a/alebo iredentistické obdobie používania ruských ozbrojených síl proti vonkajším nepriateľom sa skončilo. Nahrádza ho nová výzva, ktorá kombinuje obranu ruského štátneho územia s expanzívnymi operáciami na území bývalého Sovietskeho zväzu.
Nové zámery Kyjeva
Pre Kyjev je invázia do Kurskej oblasti predovšetkým diverzným manévrom na zviazanie pohraničných jednotiek v západnom regióne Ruska, ktoré by inak mohli zaútočiť, zdevastovať a terorizovať Ukrajinu. Ukrajinská motivácia útoku môže spočívať aj v túžbe ovplyvniť vnútorné záležitosti Ruska a jeho zahraničné vzťahy. Kyjev sa očividne snaží podkopať politickú reputáciu Kremľa, propagandistickú stratégiu a informačnú politiku medzi ruským obyvateľstvom aj na medzinárodnej úrovni. Ukrajinská vláda dúfa, že ruské chyby, ktoré prispeli k ukrajinskému vojenskému úspechu na ruskom území, sa stanú problematickými pre Putinovu pozíciu, najmä v rámci ruskej politickej elity, ako aj v proruských kruhoch po celom svete. Väčšina Putinovej domácej a medzinárodnej podpory je len mierne spôsobená príťažlivosťou Putinovej ideológie, vierou v ruské naratívy o nebezpečenstvách rozširovania NATO, „ukrajinským fašizmom“, západnými sabotážami a tak ďalej. Táto podpora je založená na cynickom potlesku za zjavný úspech Putinovho bezohľadného, nihilistického a údajne efektívneho správania doma aj v zahraničí. Nečakane hlboká a zatiaľ úspešná invázia Ukrajiny do Ruskej federácie vykresľuje obraz porážky Moskvy v strete s Kyjevom a vytvára kognitívnu disonanciu v ruskom a proputinovskom publiku.
Ukrajinský útok opäť zdôraznil strategickú nedostatočnosť, administratívne nedostatky a materiálnu slabosť Ruska. Tieto nedostatky sa prejavili už v roku 2022, počas neúspešného ruského útoku na Kyjev na jar a úspešného ukrajinského protiútoku v Charkovskej a Chersonskej oblasti na jeseň. Súčasná operácia opäť podkopáva populárny naratív o údajnej neporaziteľnosti a nadradenosti Ruska – fatamorgána, ktorá sa často rozširuje na podporu ruského Siegfriedena (víťazného mieru) s ukrajinskými územnými ústupkami ako podmienkou ukončenia vojny.
Koniec stabilnej konštelácie síl
Nová ukrajinská ofenzíva, podporená ochotou urobiť veľký krok, nie je ani tak reakciou na pokračujúcu ruskú agresiu, ako skôr výsledkom 30-mesačného stavu neistoty ohľadom globálnej pomoci Kyjevu. Irackú anexiu Kuvajtu v roku 1990 rýchlo zastavila medzinárodná koalícia. V 90. rokoch bol srbský iredentizmus po určitom váhaní rozhodne potlačený misiou NATO mimo jeho územia. Na rozdiel od týchto udalostí bola medzinárodná podpora Ukrajine za posledných 10 rokov nielen nepriama, ale úprimne povedané, aj slabá.
A to aj napriek takým poburujúcim udalostiam na začiatku ruskej agresie, ako je anexia Krymu Ruskom 18. marca 2014 a zostrelenie malajzijského letu MH17 ruskými militantmi 17. júla 2014 s 298 civilistami na palube vrátane 80 detí.
Je pravda, že západné ekonomické sankcie voči Rusku a vojenská podpora Ukrajine sa od roku 2022 výrazne zvýšili. Stále však nepostačujú na ochranu územia, občanov a infraštruktúry Ukrajiny pred genocídnymi útokmi Ruska. Aby toho nebolo málo, mnohé krajiny globálneho Juhu nepriamo podnecujú ruskú vojnu obchodovaním s agresorom. Západné rozhodnutia na podporu obrany Ukrajiny sa zase robia pomaly, váhavo a bez presvedčenia. Po dva a pol roku smrti a utrpenia sa teraz Kyjev snaží o zásadnú zmenu kontextu.
V budúcnosti sa Kyjev pokúsi použiť rôzne prostriedky, ukázať medzinárodnej verejnej mienke, že vývoj a koniec vojny zostáva otvorenou otázkou a že predpoklad nespochybniteľnej ruskej nadradenosti je nesprávny. Širší geopolitický kontext ukrajinskej stratégie súvisí s možnými rokovaniami s Kremľom o územných otázkach. Mohli by to byť aj prípravy na väčšie multilaterálne rokovania, ako je plánovaná druhá veľká medzinárodná konferencia na túto tému po prvom mierovom samite vo Švajčiarsku v júli 2024. Okrem toho, že Kyjev pokračuje v morálnych, normatívnych a právnych argumentoch, môže – ak sa mu podarí udržať si dobyté ruské územia – zaujať nový prístup.
V priamej komunikácii s Moskvou aj na medzinárodných konferenciách môžu ukrajinskí lídri predkladať návrhy na dohody, v ktorých navrhujú výmenu zhabaných ruských území za anektované ukrajinské územia. Samozrejme, nový prístup Kyjeva so sebou nesie riziká pre ukrajinskú aj medzinárodnú bezpečnosť. Ukrajinská invázia do Ruska 6. augusta 2024 je slovami Vladimíra Putina „rozsiahlou provokáciou“. Tí medzinárodní pozorovatelia, ktorí súhlasia s Putinovou definíciou, by mali v prvom rade obviňovať svoje vlastné krajiny z ich nedostatočného záujmu alebo obmedzenej pozornosti venovanej suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Práve nedostatok vonkajšej pomoci Ukrajine pri obnove hraníc od roku 2014 viedol Kyjev k prechodu z obrannej do útočnej pozície.
Nech už bude výsledok súčasnej ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti akýkoľvek, Kyjev bude naďalej hľadať slabiny pozdĺž celej línie kontaktu s Ruskom, ako aj so svojimi spojencami a agentmi. Rusko bude musieť investovať do opevnenia svojej hranice s Ukrajinou a venovať väčšiu pozornosť iným bojiskám ako východnej a južnej časti Ukrajiny. Úspešná ofenzíva Ukrajiny na ruskom území podkopáva v Rusku, ako aj vo svete, rozšírené vnímanie údajne statickej frontovej línie, stabilnej rovnováhy síl a predvídateľného priebehu konfliktu.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Wielki zwrot w wojnie rosyjsko–ukraińskiej
