6. augusta ukrajinské jednotky nečakane vstúpili na územie Ruskej federácie v Kurskej oblasti. Len za pár dní Ukrajinci dobyli takticky dôležité mesto Sudža, sídlo okresnej vlády, a týždeň po začiatku ofenzívy už mali v rukách 1000 km2 ruského územia – viac, ako sa Rusom podarilo tento rok obsadiť. Úrady v Kyjeve doteraz nepredstavili konkrétne ciele tejto operácie, no o jej dôsledkoch už môžeme hovoriť a písať.
Keď sa prvýkrát objavili správy o premiestnení ukrajinských jednotiek, bolo to vnímané ako ďalšia súčasť razií organizovaných Hlavným spravodajským riaditeľstvom Ministerstva obrany Ukrajiny. 6. augusta sa však ukázalo, že tentoraz boli vojská, ktoré vstúpili na územie Ruska, pravidelnými jednotkami ozbrojených síl Ukrajiny. Okrem toho ich bolo nie niekoľko stoviek, ale tisícov vojakov. Nebola to ani operácia pod „falošnou vlajkou“. Preto prvýkrát od roku 1941 vstúpila nepriateľská armáda na ruskú pôdu.
„Neuveriteľná“ prevádzka
Spomínaná skutočnosť aj dôsledky ukrajinskej ofenzívy šokovali mnohých na Západe, ale vzbudili aj nemenšie nadšenie. Posledná emócia bola v Ukrajine ešte výraznejšia. Útok na Kurskú oblasť a dosiahnuté úspechy výrazne zlepšili morálku civilného obyvateľstva a vojakov. Zároveň sa vrátila dôvera, že vojenské velenie na čele s generálom Oleksandrom Syrským má stále akčný plán a je schopné vnútiť nepriateľovi bojové podmienky. Ovplyvňuje to aj zlepšenie imidžu veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny, čo sa prejavuje napríklad výrazným poklesom prípadov, keď ho civilné obyvateľstvo na sociálnych sieťach nazýva „mäsiarom“, ktorý má údajne životy svojich podriadených zadarmo.
Aké sú vojenské výhody operácie Kursk pre Ukrajinu? Po prvé, ak Ukrajinci rozšíria svoje zisky, budú schopní zosúladiť frontovú líniu, čím sa stane oveľa kratšou ako tá, ktorá vedie pozdĺž hraníc oboch krajín. Ak jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny postúpia aj na územie susednej Belgorodskej oblasti, ktorá sa nachádza oproti Charkovu, frontová línia sa môže znížiť o viac ako 200 km. To umožní vyložiť niektoré posádky. Po druhé, ukrajinské velenie dúfa, že odtiahne časť jednotiek, ktoré sa stiahnu z okupovaných oblastí, do Kurskej oblasti. Pomôže to rýchlejšie uhasiť ich útočné akcie a môže dokonca obmedziť ich schopnosť reagovať na ukrajinské útoky. Ukrajinci samozrejme dúfajú, že Rusi časom „vyčerpajú“ rezervy tejto skupiny, ktorá vyvíja tlak na Donbas v aglomerácii Pokrovsk. V tomto smere zatiaľ nedošlo k žiadnym zásadným zmenám, ale Rusi presunuli časť jednotiek, ktoré boli v regiónoch do Kurska z iných oblastí. Niekoľko dní po začatí Kurskej operácie okupanti zastavili útočné operácie v Záporoží. Ruský tlak na Časiv Jar, Siversk a Kupjansk sa tiež časom zmiernil a pri Vovčansku sa Ukrajinci začínajú znovu získavať pôdu pod nohami.
Na druhej strane medzi politické zisky patrí získanie územia, ktoré je možné neskôr vymeniť počas rokovaní na „barterovej“ báze za okupované ukrajinské územia. Vyššie uvedené v skutočnosti potvrdil Mychajlo Podoljak, zástupca prezidentskej kancelárie. Obsadenie časti Kurskej oblasti tiež posilňuje vyjednávaciu pozíciu Kyjeva a zlepšuje rating Ukrajiny na Západe.
Kritika je aj operácie Kursk, dokonca aj na samotnej Ukrajine. Niektoré anonymné účty na sociálnych sieťach tvrdili, že by bolo účelnejšie vyslať brigády zapojené do operácie na donbasský front, aby zastavili ruské útoky na Pokrovsk, Toretsk a Chasiv Jar. Mnohé z týchto príspevkov boli veľmi emotívne, ich autori tvrdili, že generál Syrskij odsudzuje ukrajinskú armádu na porážku a posiela svojich podriadených na istú smrť. Tento argument sa však dá ľahko vyvrátiť. Minulé prípady vyslania brigád, ktoré boli v zálohe, na front na Donbase dokazujú, že to z väčšej časti neprinieslo pozitívne výsledky. Či už to boli nové brigády alebo staré a skúsené formácie, ktoré predtým bojovali v iných oblastiach, ich vojaci potrebovali čas, aby sa zoznámili s terénom a zorientovali sa v situácii. Na druhej strane, na Donbase teraz takáto príležitosť neexistuje. V dôsledku toho jednotky utrpeli straty, väčšinou zranené, čo potom vytváralo ďalšiu záťaž pre logistiku. Posily a nové jednotky, ktoré tam boli vyslané, časom jednoducho vykrvácali a vojaci, ktorí neboli zabití alebo zranení, boli vyčerpaní z takmer nepretržitého odrážania nepriateľských útokov. Určitým problémom je, samozrejme, pokles dodávok delostreleckej munície v smeroch Pokrovsky, Toretsk alebo Bakhmut-Siversky. To obmedzuje schopnosť viesť protibatériovú paľbu a odrážať nepriateľské útoky, v dôsledku čoho musia Ukrajinci častejšie ustupovať. SitoPre Ukrajincov pri Pokrovsku je to čoraz ťažšie a je len otázkou času, kedy sa Rusi ocitnú pod mestom. Zdá sa však, že velenie ozbrojených síl Ukrajiny to vo svojich plánoch zohľadnilo a priznáva určité územné straty na Donbase. Táto stratégia je navyše v rozpore s teóriami šírenými na sociálnych sieťach (nie bez účasti ruských špeciálnych služieb) o „mäsiarovi“ Syrském.
Cár je nahý
Porážka v Kurskej oblasti okamžite odhalila množstvo problémov pre Ruskú federáciu. Je zrejmé, že ruská armáda nemá dostatok vojakov na pevné udržanie celej frontovej línie vrátane rusko-ukrajinskej hranice. Nie sú ani schopní sústrediť dostatočne veľké sily na to, aby pokračovali v ofenzíve nepretržite vo všetkých dôležitých smeroch. Hoci Kurský úsek hranice pred mnohými mesiacmi opevnili Rusi, prelomenie demarkačného pásu a neskôr dvoch hlavných línií opevnenia sa uskutočnilo rýchlosťou blesku. Do troch dní Ukrajinci vytvorili obrovskú trhlinu a de facto prevzali kontrolu nad Sudžou, pod ktorou sú aj cestné mosty, ktoré umožňovali prechod cez rieku Psel. Vyššie uvedené úspechy by bolo nemožné alebo ťažké dosiahnuť, keby Rusi poslali viac vojsk na udržanie opevnení, ktoré často padlo do rúk nepriateľa bez boja a bez ujmy. Ruské jednotky boli nielen príliš malé, ale chýbalo im aj dostatok vozidiel a inej ťažkej techniky – v priemere obsadili len asi 30 % plánovaných stanovíšť.
Nedostatok vojsk na zastavenie ofenzívy Ukrajincov prinútil ruské velenie presunúť niekoľko tisíc brancov a zmluvných vojakov z hlbín Ruska do Kurskej oblasti, ktorí boli trénovaní na nahradenie skupín bojujúcich na okupovanom území. Tieto sily však nestačia ani na zastavenie nepriateľa, vzhľadom na nedostatok bojových skúseností a skromné množstvo ťažkých zbraní. Rusi tiež museli vyčerpať rezervy operačných jednotiek bojujúcich v Chersonskej, Záporožskej a Charkovskej oblasti. 810. brigáda námornej pechoty bola stiahnutá zo smeru Pokrovsk, čo je teraz pre Kremeľ prioritou (zaujímavé je, že predtým bola umiestnená na Dnepri v Chersonskej oblasti). Aj keď rezervy ruskej armády zatiaľ neboli výrazne oslabené, je zrejmé, že na radikálne zlepšenie situácie v Kurskej oblasti nestačia. Okrem toho velenie nezastavuje útočné operácie v najnákladnejších útočných oblastiach. To znamená, že straty ruských jednotiek sa budú zvyšovať. Čoskoro sa teda môže ukázať, že „prikrývka bude príliš krátka“, to znamená, že ruským jednotkám začne chýbať vojaci na obsadenie celej frontovej línie v kombinácii s ambicióznejšími útočnými operáciami.
Šanca na použitie jadrových zbraní zostáva otázna. Rusi opakovane varovali, že sú pripravení ho použiť, ak niekto zasahuje na ich územie. Operácia v Kursku ukázala, že jadrová odveta je otázna. Rusko bude musieť čeliť dôsledkom rozhodnutia použiť jadrové zbrane a stojí za to zdôrazniť, že kritika Kremľa príde aj z Číny. Okrem toho ho ruská elita pravdepodobne nikdy nemala v úmysle použiť a jadrové vydieranie považovala za hororový príbeh namierený proti Západu a Ukrajincom. Problémom Kremľa však je, že hrozby „rádioaktívneho popola“ sa ukážu ako prázdne. Putin a jeho okolie sa zahnali do kúta a dnes im chýbajú argumenty, ktoré by mohli účinne odradiť ich oponenta od konania na ruskom území.
Kurská operácia mala negatívny vplyv na náladu verejnosti v Rusku, najmä v regiónoch hraničiacich s Ukrajinou. Obyvatelia, ktorí utiekli z oblastí, ktoré boli vystavené ukrajinskej okupácii a nepriateľským akciám, hľadajú zodpovedných. Kritizujú predstaviteľov administratívy, „zlých bojárov“ (t. j. elitu z Putinovho okolia) alebo náčelníka generálneho štábu generála Valerija Gerasimova. Ruskí vojenskí blogeri sa dokonca pokúsili presunúť časť zodpovednosti na… Alexandr Lukašenko. Vina bieloruského diktátora podľa nich spočíva v tom, že predtým nariadil stiahnutie časti svojich jednotiek z hraníc s Ukrajinou. Pod vplyvom ukrajinských úspechov začali Rusi používať aj dosť pochybnú informačnú stratégiu. Zľahčujú vážnosť situácie v Kurskej oblasti a poukazujú na to, že Ukrajinci obsadili len 1 % územia Ruskej federácie.
Koniec „červených čiar“
Invázia Ukrajiny na medzinárodne uznané územie Ruskej federácie tiež podkopala takzvané „červené čiary“, ktoré Západ nakreslil pre seba a pre Ukrajinu. Hovoríme o početných obmedzeniach ukrajinskej obrannej politiky a akcií. Boli navyše formulované pod vplyvom samotného Kremľa a nie bez účasti mnohých ruských sympatizantov v západných krajinách. Ich prejavom bola často obmedzená a suboptimálna reakcia na diplomatické a bezpečnostné opatrenia.Napríklad v prípade Kremľa je dôležité poznamenať V prípade Ukrajiny sa vyvinulo úsilie zakázať Kyjevu útočiť na územie Ruskej federácie – nielen zbraňami získanými zo Západu, ale dokonca aj kamikadze dronmi domácej výroby. Čoho sa štáty báli oveľa bohatšie a silnejšie ako Rusko? Najčastejším tvrdením bolo, že nechcú, aby nekontrolovaná eskalácia viedla k použitiu jadrových zbraní Moskvou alebo k vojne medzi NATO a Ruskom. A to by nevyhnutne viedlo aj k jadrovej výmene. Nemožno však úplne odmietnuť skutočnosť, že myslenie mnohých západných elít voči strednej a východnej Európe je stále zamerané na Moskvu. Tak ako si nevedeli predstaviť rozpad ZSSR a samotná vízia rozpadu de facto nepriateľského štátu vyvolala strach z nepredvídateľných následkov, obávajú sa aj toho, že prehra vo vojne proti Ukrajine povedie k ďalšiemu kolapsu ruského „impéria“.
Ukrajinci postupne testovali a prekračovali tieto „červené čiary“. Spočiatku ukrajinské špeciálne služby a agenti vykonávali rôzne sabotážne akcie. V máji 2023 sa v Belgorodskej oblasti uskutočnila prvá razia, ale zúčastnili sa na nej len formácie zložené z ruských odporcov režimu Vladimíra Putina. O niekoľko mesiacov neskôr začali ukrajinské kamikadze drony útočiť na ruské továrne, letiská a ropné rafinérie. Kyjev celý čas predstieral, že s vyššie uvedenými udalosťami oficiálne nemá nič spoločné, čomu samozrejme nikto neveril. Boli však pokusy vyvíjať tlak na Ukrajincov, ako napríklad v prípade bombardovania ropnej infraštruktúry. Kyjev celkom oprávnene ignoroval tvrdenia Spojených štátov a ďalších krajín, ktoré očakávali, že Ukrajina bude viesť samovražedný boj „so zviazanými rukami“.
6. august 2024 sa môže zapísať do histórie ako špeciálny dátum. Po prvýkrát bolo územie krajiny, ktorá vlastní jeden z najväčších arzenálov jadrových zbraní, obsadené a obsadené armádou nejadrového štátu. A „superveľmoc“ neodpovedala „jadrovým“ úderom, hoci sa opakovane vyhrážala, že tak urobí, ak na jej územie vstúpi aspoň jeden nepriateľský vojak. Rôzni analytici a geopolitici už roky zastrašujú Západ ruskou „deeskaláciou prostredníctvom eskalácie“. V dôsledku ukrajinskej „inšpekcie“ bol jadrový strach, ktorý sa roky starostlivo budoval, úplne zničený.
Ukrajinci majú teraz príležitosť presvedčiť západné elity, že odvážnejšia a rozhodnejšia politika voči Moskve je možná a vôbec nie je spojená s rizikom zasiahnutia západných miest jadrovou raketou. Akékoľvek výhovorky o prevode zbraní Ukrajincom a obmedzení ich použitia len na ciele na okupovanom území tiež strácajú svoj význam. Politika „eskalácie“ riadenia Jakea Sullivana, bezpečnostného poradcu prezidenta Bidena, sa tiež ukázala ako pomýlená, príliš opatrná voči Rusku a (čo je oveľa dôležitejšie) kontraproduktívna.
Už teraz ozývajú hlasy, že Ukrajina by mala byť silnejšie podporovaná a dokonca by mala mať možnosť používať rakety dlhého doletu proti cieľom na ruskom území, ako sú vojenské letiská. V súčasnosti je Ukrajina vyzbrojená balistickými raketami ATACMS rôznych modifikácií (líšia sa hlavicami aj doletom letu – od 165 do 300 km), ako aj riadenými strelami Storm Shadow/SCALP prijatými z Veľkej Británie a Francúzska (dolet – až 250 km). To znamená, že ešte pred operáciou Kursk boli mnohé nepriateľské vojenské zariadenia v dosahu ukrajinských odpaľovacích zariadení HIMARS a lietadiel prispôsobených na použitie západných rakiet.
Počet potenciálnych cieľov sa teraz ešte zvýšil vďaka úspechu operácií ozbrojených síl Ukrajiny v Kurskej oblasti. Potrebný je len súhlas západných partnerov. Ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti je riskantná operácia, ktorá by však mohla Kyjevu priniesť mnoho vojenských a politických výhod. Niektoré z nich sa už podarilo dosiahnuť. Je tiež veľmi dôležité, že rozhodné kroky na území Ruskej federácie prispeli k zmene naratívu o Ukrajine a jej šanciach v západnej tlači a na politických salónoch. Ukazuje sa, že Ukrajinci sú stále schopní ambicióznych operácií, čo obnovuje dôveru v možný úspech Kyjeva v prebiehajúcej vojne.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Uderzenie na terytorium Rosji poprawiło sytuację Kijowa
