Rusko dobre rozumie kultúre, religiozite a identite západného Balkánu a využíva ich na vykonávanie operácií vplyvu v regióne, uviedla Ivanna Stradnerová, výskumná pracovníčka Nadácie na obranu demokracií. Expert varuje pred rastúcim vplyvom Ruska v členských štátoch NATO a ponúka množstvo riešení, ktoré môžu pomôcť stabilizovať situáciu v regióne.
Prečo má Rusko záujem o informačné operácie na západnom Balkáne?
Záujem Ruska o Balkán pramení zo skutočnosti, že región by sa mohol stať hotspotom, ktorý by sa dal ľahko destabilizovať, aby dosiahol svoje ciele. Po prvé, Moskva chce odvrátiť pozornosť od vojny v Ukrajine. Má v úmysle prezentovať sa ako sprostredkovateľ v regióne a vydierať Západ, že by to mohlo viesť k zvýšeniu napätia. Aby sa tomu zabránilo, musí Západ rokovať a súhlasiť s ústupkami voči Ukrajine.
Po druhé, Rusko má dlhú históriu podpory zmrazených konfliktov a ich rozmrazovania práve vtedy, keď to slúži ruským záujmom. Na rozdiel od Západu má Rusko veľmi dobré znalosti o politike identity, kultúre, religiozite a polarizácii na západnom Balkáne. Za posledné dve desaťročia tento región zmizol zo západnej agendy. Nezaujímalo to odborníkov a politikov, ktorí si nevšimli, že dochádza k nebezpečnej destabilizácii a hlbokej polarizácii.
Tretím dôvodom záujmu o destabilizáciu Balkánu je NATO. Putin chce spochybniť alianciu všade, kde je to možné, a nepotrebuje na to tanky a stíhačky. Chce ukázať, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy je len papierovou zárukou bezpečnosti. Rusko testuje silu NATO za hranicou vojny a Balkán je ideálnym miestom pre destabilizačné akcie. Pripomeňme, že v máji 2023 došlo na severe Kosova k zrážkam medzi Srbmi a silami NATO, v dôsledku ktorých boli zranené desiatky vojakov Aliancie. Aká bola reakcia NATO? Žiadne, okrem vyhlásenia vyjadrujúceho hlboké znepokojenie.
– Aké sú najnapätejšie miesta na západnom Balkáne?
„Sú tu dve obzvlášť turbulentné miesta. Prvým je Bosna a Hercegovina (Bosna a Hercegovina), druhým Kosovo. V rámci Bosny a Hercegoviny je Republika srbská, na čele ktorej stojí Milorad Dodik a už dlho hrozí odtrhnutím. Hoci Bosna a Hercegovina nie je členom NATO, sú tam umiestnené európske jednotky. Ak sa Dodik rozhodne odtrhnúť, neverím, že Západ urobí niečo, aby tomu čelil. Rusko nepotrebuje ani vojenskú intervenciu na Balkáne. Všetko, čo musí urobiť, je vykonávať tam spravodajské aktivity a podporovať polovojenské skupiny.
Ďalším hotspotom je Kosovo, kde sú umiestnení vojaci NATO. V septembri minulého roka došlo v dedine Banjska k prestrelke medzi kosovskými silami a Srbmi. Počas tohto stretu bolo zabitých niekoľko ľudí a podobné provokácie možno očakávať aj v budúcnosti. Sily NATO majú potenciál ich zastaviť. Otázkou je, či dostanú náležitý mandát na riešenie podobných incidentov v budúcnosti. Putin to vie, veľmi dobre pozná Balkán, vie, kde sú slabiny regiónu a snaží sa ich využiť. Okrem Bosny a Hercegoviny a Kosova sú na Balkáne aj ďalšie hotspoty.
– Kde inde existuje riziko zahraničného zasahovania?
Stále máme členov NATO, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči ruskému zasahovaniu: Čiernu Horu a Severné Macedónsko. Srbská vláda využíva hybridné akcie na rozšírenie toho, čo nazýva „srbský svet“. To znamená, že sa snaží zjednotiť všetkých Srbov, ktorí budú žiť v jednom kultúrnom priestore, čo vyvoláva zjavné konotácie s „ruským svetom“. Srbsko sa snaží použiť rôzne zákulisné metódy na ovplyvnenie politikov v Čiernej Hore, aby ich podriadilo úradom v Belehrade. Čierna Hora je členom NATO, ktoré podporuje proruské naratívy a spory o ďalšiu integráciu s EÚ. Severné Macedónsko je ďalším členským štátom NATO, kde sa v nedávnych voľbách dostala k moci proruská vláda, a obávam sa, že aj tamojšie srbské orgány sa ho budú snažiť ovplyvniť, aby uskutočňoval politiku, ktorá je v záujme Belehradu.
– Aké nástroje používa Rusko na rozšírenie svojho vplyvu na Balkáne?
Pokiaľ ide o nástroje, nie je veľký rozdiel oproti iným regiónom, ako je Gruzínsko alebo Moldavsko, pretože je súčasťou realizácie rovnakého scenára. Rusko používa falošné účty na sociálnych sieťach na vykonávanie operácií ovplyvňovania. V regióne sa vysielajú propagandistické médiá RT a Sputnik, ktoré sa používajú na vykonávanie takýchto operácií. Hoci majú malý počet interakcií na sociálnych sieťach, nezáleží na tom, pretože príbehy, ktoré vytvárajú, sú preložené do regionálnych jazykov a šírené prostredníctvom blogov a iných sociálnych médií Sieť.
Tretím pilierom ruských vplyvových operácií je Telegram, ktorý zohráva veľmi dôležitú úlohu. Počet kanálov v Telegram Neustále rastie. Populárny ruský kanál Rybár, ktorý zverejňuje informácie súvisiace s vojnou, je zapojený do operácií v regióne. Nedávno v Republike srbskej v Bosne a Hercegovine jej autori iniciovali školenia a uskutočnili tam desať rôznych projektov.
Ako súvisí ruský vplyv s náboženstvom v regióne?
– Ovplyvňovacie operácie sa uskutočňujú nielen v informačnom priestore, ale aj prostredníctvom Cirkvi. Srbská pravoslávna cirkev, podobne ako ruská cirkev, je už dlho nástrojom ovplyvňovacích operácií a spravodajských aktivít. Srbsko využíva pravoslávnu cirkev na polarizáciu Čiernej Hory, čo pripomína kroky Kremľa voči Ukrajine od roku 2014.
Vždy, keď sa konajú protesty krajne pravicových nacionalistov, využívajú Cirkev na zdanlivú ochranu regiónu pred západnými dekadentnými hodnotami, zdôrazňujúc potrebu duchovnej, morálnej a rodinnej ochrany. Ide o typické vplyvové operácie, ktoré Moskva tiež používa. Rusko vo svojich operáciách využíva aj mládež západného Balkánu a presviedča ich, že Moskva je ich priateľom. Stačí ísť a pozrieť sa do takzvaného „Ruského domu“, kde sa organizujú koncerty a piesne propagujúce nacionalizmus medzi mladými ľuďmi. Rusko dokonale chápe a spája tieto jednotlivé prvky do koherentného celku vo svojich vplyvových operáciách. Bez pomoci Belehradu by to samozrejme nebolo možné, keďže cieľom srbského prezidenta je zostať pri moci čo najdlhšie. Aleksandar Vučić hrá hru na vyváženie medzi Ruskom, Čínou a Západom.
– Aké ďalšie nástroje operácií vplyvu používa Rusko?
– Srbské médiá sú plné ruských dezinformácií. Pred totálnou inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2022 tvrdili, že Ukrajina zaútočila na Rusko. O niekoľko týždňov neskôr informovali o amerických laboratóriách biologických zbraní v Ukrajine.
Predložili všetky možné konšpiračné teórie, vrátane toho, že Západ chce otvoriť druhý front na západnom Balkáne. Aj keď tieto ovplyvňovacie kampane môžu vyvolať úsmev, bohužiaľ sa silne odrážajú v čoraz nacionalistickejšom regióne. Dochádza tiež k odklonu od demokracie.
Ruské vplyvové operácie sú veľmi široké a neobmedzujú sa len na sociálne médiá. Využívajú kultúru, hudbu, históriu a literárne príbehy. Rusi skutočne rozumejú kultúre a histórii a používajú ich ako zbrane. Je známe, že príbehy o nacistickej Ukrajine sa prenášajú aj do Srbska. Naratív Západu ako odporného koloniálneho aktéra s imperialistickými tendenciami a potrebou vytvoriť mu protiváhu v podobe multipolárneho sveta sa takmer vždy opakuje. Bombardovanie Srbska Západom sa neustále spomína.
Pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia intervencie NATO v Kosove sa začali rozsiahle ovplyvňovacie kampane zamerané na globálny Juh. Najnovšie Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu o genocíde v Srebrenici a takmer okamžite Rusko začalo šíriť naratív, že táto rezolúcia povedie k novej vojne v regióne. Rusko využíva prakticky každú udalosť na polarizáciu regiónu naprieč náboženskými, etnickými, sociálnymi a ekonomickými rozdielmi. To by nebolo možné bez ich sprostredkovateľov, ako je Republika srbská alebo vláda v Belehrade.
Ako hodnotíte pravdepodobnosť nového konfliktu na západnom Balkáne a kde môže vzniknúť?
– V tejto chvíli neverím, že na Balkáne vypukne vojna podobná tej, ktorá v súčasnosti prebieha v Ukrajine. Verím však, že budeme svedkami väčšej eskalácie, podobnej tej, akú sme videli v roku 2023, keď Srbsko rozmiestnilo svoje jednotky na hraniciach alebo keď došlo k útokom na mierové sily NATO v Kosove.
NATO robí v Kosove slušnú prácu, vrátane zvýšenia počtu mierových síl na zmiernenie krízy, ak k nej dôjde. Dôležitý však nie je len počet vojakov a policajtov, ale aj mandát, ktorý určuje ich konanie.
V Bosne a Hercegovine však existuje osobitné riziko, keďže jeden z radikálov hrozí odtrhnutím a chce zjednotiť Republiku srbskú so Srbskom. Nedávna správa amerických spravodajských služieb to potvrdzuje. Na oboch miestach možno očakávať nárast etnického napätia. Vláda Spojeného kráľovstva tiež varovala pred krokmi Ruska v týchto krajinách. A tieto vyhlásenia by sa nemali brať na ľahkú váhu.
Rusko sa naozaj nemusí uchýliť k tankom a lietadlám. Mnohí na Západe to budú považovať za iracionálne a nevýhodné a budú sa pýtať: prečo by sa Srbsko alebo Republika srbská uchýlili k takýmto krokom? Naozaj nechápu, ako rozmýšľajú Belehrad a Moskva. Západ len zriedka chápe ideológiu, ktorá sa za tým skrýva. Srbský prezident čaká na správny geopolitický moment s nadšením preAzerbajdžan, ktorý vyriešil problém Náhorného Karabachu. Líder Republiky srbskej uvažuje rovnako, keď tvrdí, že Republika srbská by mala byť súčasťou Srbska.
Po sérii vojen na Balkáne v 90. rokoch sme dúfali, že región konečne dosiahol stabilitu.
Spomeňme si na koniec 80. a začiatok 90. rokov a koniec studenej vojny. Svet bol na prodemokratickej ceste, demokracia sa presadzovala a niektorí, ako Fukuyama, oznamovali koniec dejín. Všetko by bolo fantastické, žili sme v unipolárnom svete. Ale ani vtedy, na vrchole západnej nadvlády, sa brutálnym vojnám na Balkáne nedalo zabrániť. Každý, kto verí, že ekonomické väzby môžu zabrániť konfliktu v regióne, sa hlboko mýli.
Bohužiaľ, v regióne vidíme nárast korupcie a kleptokracie, a to čiastočne spôsobené tým, že vodcovia vyrastali v komunistickom systéme a majú určitý komplex menejcennosti. Okrem toho milujú peniaze, ale milujú aj ideológiu. Stačí si prečítať vyhlásenia súčasného srbského prezidenta, a to vysvetľuje mnohé otázky politiky, ktorú presadzuje. Veľa ľudí na Západe tomu nerozumie. Každý, kto si myslí, že problém na Balkáne bol vyriešený v 90. rokoch, sa vážne mýli.
Západ nie je slabý a dokáže zabrániť konfliktom v regióne, ale problém je v tom, že sa zameriava na iné otázky. Problémom môže byť aj tohtoročný volebný cyklus – v Európskej únii, Spojenom kráľovstve alebo Spojených štátoch – ako aj eskalácia konfliktu na Blízkom východe a ruská vojna v Ukrajine. Balkán bol a stále je na vedľajšej koľaji od 90. rokov.
Dovoľte mi pripomenúť, že dokonca aj v 90. rokoch, keď sme mali unipolárny svet, trvalo Západu viac ako päť rokov, kým zasiahol a zabránil ďalšej eskalácii na Balkáne. Dnes máme Čínu a Rusko, ktoré sú teraz oveľa silnejšie ako vtedy a majú svoje vlastné strategické záujmy. Nedávno sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Srbska a Číny, kde boli podpísané dôležité strategické dokumenty, podľa ktorých Peking dodá Belehradu zbrane vrátane moderných dronov. Keď počujem, že krajiny regiónu nemajú prostriedky na rozdúchanie ďalšieho konfliktu, smejem sa. Balkán je preplnený zbraňami.
– Nie sú západné mocnosti v tejto situácii spoluvinníkmi, pretože na región úplne zabudli?
– V roku 2023 čoraz viac ľudí začalo venovať pozornosť situácii na západnom Balkáne, ale kroky Spojených štátov, Nemecka a Francúzska sú v duchu ústupkov a dávajú srbskému prezidentovi takmer všetko, čo chce, aby situáciu nezhoršil. Podľa môjho názoru je to však chyba a srbský prezident krízu buď prehĺbi, alebo deeskaluje, čím sa prezentuje ako stabilizačný faktor v regióne. Je zrejmé, že nasleduje príklad Putina, ktorý hrá podobnú hru. Bohužiaľ, Západ to kupuje. Niektorí západní politici si myslia, že mierová politika voči autoritárskym osobnostiam udrží mier. Zabúdajú, že to Putinovi nezabránilo začať totálnu vojnu v Ukrajine.
Myslím si, že na obzore vidíme potenciálnu eskaláciu na Balkáne, ale niektorí politici vo Washingtone o tom nechcú počuť. Musíme si položiť otázku: ako mohla malá krajina ako Srbsko viesť k situácii, v ktorej boli mierové sily NATO minulý rok zranené, ale neutrpeli žiadne následky? Sú to veľmi ťažké otázky, na ktoré mnohí na Západe nechcú odpovedať, ale obávam sa, že čoskoro nebudú mať inú možnosť.
Politika benevolencie a ústupkov voči autoritárskym systémom je vnímaná ako slabosť a podnecuje ďalšiu agresiu. Jediné, čo takéto politické systémy chápu, je jazyk sily. Obávam sa, že mnohí na Západe nechcú hrať túto hru. Pozrite sa, čo sa deje v Gruzínsku alebo Moldavsku. Pre Rusko je to ideologická konfrontácia. Ak sa Gruzínsko stane autoritárskou krajinou ovládanou ruskými silami, potom bude západný Balkán ďalší na rade. Procesy, ktoré by k tomu mohli viesť, sú už na obzore. Mnoho mladých ľudí opustilo región, a to čiastočne kvôli zvýšeným represiám a obťažovaniu v médiách. Potvrdzujú to nedávne správy o dodržiavaní ľudských práv.
– Spomenuli ste Čiernu Horu a Severné Macedónsko ako ďalšie potenciálne rizikové oblasti. Aké riziká v tom vidíte, najmä ak vezmeme do úvahy, že hovoríme o krajinách NATO?
V Severnom Macedónsku vyhrali nedávne voľby strany, ktoré vytvorili protieurópsku a proruskú vládu. V Čiernej Hore je situácia oveľa komplikovanejšia. Prosrbské skupiny pracujúce pre Rusko v krajine existujú už dlho a niekedy je veľmi ťažké pochopiť, čo sa tam skutočne deje. Ohrozenie koncepcie vytvorenia srbského sveta je otázka, ktorej treba venovať náležitú pozornosť, čo v súčasnosti nie je celkom pravda.
SrbiRuská vláda chce, aby kandidáti, ktorí podporujú Moskvu a Belehrad, vyhrali voľby v oboch krajinách. Nedávne prieskumy ukazujú, že podpora NATO v Čiernej Hore od vstupu do Aliancie klesla. Toto je príklad, ktorý ukazuje, že vplyvové operácie formujú protizápadné a protiNATO naratívy, ako aj skutočnosť, že majú svoj účinok.
Znepokojuje ma najmä eskalácia v Kosove, ktorá by sa mohla preliať do ďalších štátov a spochybniť NATO tým, že skontroluje, či Aliancia nie je len papierovým tigrom. Americký prezidentský kandidát Donald Trump nedávno nedal jasnú odpoveď, či by Washington pomohol Čiernej Hore, ak by bola napadnutá.
Rusko to vie a úlohou Srbska je destabilizovať región a pracovať proti demokracii. Je naivné myslieť si, že srbská vláda chce vstúpiť do EÚ, Belehrad takéto plány nemá. Potrebujú len európske peniaze, aby sa udržali pri moci.
Srbský prezident nechce Európsku úniu so systémom založeným na právnom štáte a ľudských právach. Belehrad nielenže nevstúpi do EÚ, ale tiež torpéduje úsilie iných krajín v regióne, aby nešli pozitívnym príkladom, ktorý by mohol viesť k protestom a zvrhnutiu jeho vlády v Srbsku. Srbský prezident Aleksandar Vučić, rovnako ako Putin, nechce demokraciu vo svojom susedstve, takže presadzovanie demokracie v regióne nie je len idealistickým konceptom, ale aj dôležitým bezpečnostným záujmom krajín EÚ a Spojených štátov. Ak sa politici neprebudia a nezačnú konať, budeme porazení.
Aké opatrenia by mali Európska únia a NATO prijať v boji proti ruskému vplyvu na Balkáne?
– Situácia je zložitá, ale stále máme čas konať. Je niekoľko vecí, ktoré môžeme urobiť. NATO by malo do regiónu vyslať svoje protihybridné útočné tímy, aby pomohli bojovať proti operáciám vplyvu. Musíme tiež investovať do mediálnej gramotnosti a podporovať zriaďovanie mediálnych škôl na odbornú prípravu novinárov, ako aj poskytovať primerané platformy a financovanie alternatívnych médií. Treťou vecou je naučiť ľudí, ako prejsť do ofenzívy. Vlády Spojených štátov a ich spojenci nie sú ochotní vykonávať ofenzívne operácie ovplyvňovania a ľudia v regióne na to nie sú pripravení. Ale ruská a srbská vláda, žiaľ, to robia celkom efektívne. Preto musíme ľudí naučiť, ako čeliť naratívom v informačnom priestore pomocou ofenzívnych operácií vplyvu.
Okrem toho musíme premýšľať o tom, ako môžeme využiť kultúru a naratívy na propagáciu významnej pomoci, ktorú Západ poskytuje regiónu. Ľudia si to musia uvedomiť. Ďalšou otázkou je povedať pravdu o Rusku a sprostredkovať krajne pravicovým silám, že Rusko nikdy nebolo ich priateľom a že ich v 90. rokoch zradilo. Je tiež dobré zdôrazniť zradné správanie Moskvy voči Arménsku. Okrem toho by sme mali zvážiť ďalšiu finančnú podporu srbskej vlády zo strany EÚ. Brusel to urobil, aby upokojil Belehrad. Podľa jeho názoru by to malo vyriešiť problémy regiónu, ale bolo by lepšie investovať do projektov v iných krajinách.
Musíme tiež posilniť naše sily v Bosne a Hercegovine, uskutočniť vojenské cvičenia, aby sme vyslali dôveryhodný signál, že ak sa v regióne niečo stane, Západ zareaguje. Západ by sa nemal báť Číny a Ruska, ale ukázať im, že sú to papierové tigre.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Rosja destabilizuje Bałkany
