Na olympijských hrách XXXIII, ktoré sa konajú v Paríži, nie je tím, ktorý by reprezentoval krajinu s centrom v Kremli (ZSSR/RF). Prvýkrát od roku 1984, a ak nerátame demonštratívne gesto pred olympiádou v Los Angeles, tak od roku 1948. A zaujímavé je, že tieto hry sa konajú bez väčších škandálov.
Bez škandálov okolo „práce“ s porotcami, ako to bolo v prípade zimných olympijských hier v roku 2002 v Salt Lake City. Bez dopingových škandálov, ako sa to stalo na zimných hrách v roku 2014 v Soči. Už ste uhádli (alebo vedeli), že v Utahu aj na pobreží Čierneho mora boli hlavnými „hrdinami“ Rusi. Tentoraz nie sú na olympijských hrách – no, nepočítajúc tých úbohých jeden a pol tucta „individuálnych neutrálnych športovcov“, ktorí sú zbavení vlajky, hymny, vlastne všetkých štátnych identifikačných značiek.
A je to neuveriteľná náhoda, však? – bola to absencia Ruskej federácie, ktorá umožnila športovému svetu jednoducho si užívať súťaže a výsledky. Olympiáda sa opäť stala tým, čím mala byť – globálnym športovým festivalom. Ale Rusko by nebolo Ruskom, keby sa nepokúsilo pokaziť Západ tam, kde to nebolo dovolené.
Hovoríme o škandále okolo „transgender boxera“ z Alžírska, Iman Khelif. Samotný škandál sa rozhorel kvôli jej rýchlemu víťazstvu (46 sekúnd) nad talianskou atlétkou Angelou Cariniovou. Po tomto brilantnom úspechu sa okamžite objavila „informácia“, že Khelif nie je práve žena – transgender alebo niečo iné. A čo s tým má spoločné Rusko, pýtate sa?
A napriek tomu, že tieto „informácie“ poskytla Medzinárodná boxerská asociácia IBA, ktorej zástupcovia uviedli, že v roku 2023 bola Iman Khelif diskvalifikovaná z dôvodu neabsolvovania rodového testu. IBA nevysvetlila, aký bol tento test, metodika na jeho určenie nebola zverejnená, hovoria, „verte nám na slovo“ a to je všetko.
A šéfom IBA od roku 2020 nie je nikto iný ako generálny tajomník Ruskej boxerskej federácie Umar Kremlev, ktorý je spájaný s celým radom rôznych škandálov. Škandály, ktoré viedli najmä k tomu, že na olympijských hrách v roku 2024 sa organizácie boxerského turnaja ujalo boxerské oddelenie Medzinárodného olympijského výboru – a predtým bolo toto právo v IBA.
Samozrejme, vedenie kremeľsko-kremeľskej organizácie sa tejto situácii nemohlo nepáčiť. Preto sa na základe proruských „informácií“ rozhorel škandál okolo Iman Khelif, škandál, ktorý rýchlo uhasil – najmä Angela Karini, ktorá spočiatku vyčítala svojej súperke, že nie je celkom žena, a dokázala sa za svoje slová ospravedlniť.
A všetko by bolo v poriadku – príbeh „transsexuálov“, ako som povedal, sa skončil hneď, ako sa začal. Ale v jednej európskej krajine sa sociálnym sieťam podarilo túto tému rozptýliť tak, že sa na istý čas stala takmer hlavnou udalosťou celej olympiády. Tou krajinou, uhádli ste, je Ukrajina.
Toto je zvláštna situácia. Ak Ukrajina a jej občania statočne konfrontujú ruských agresorov na divadle skutočnej vojny, sú to Ukrajinci, ktorí nevedome, ale aktívne pomáhajú Rusom propagovať falošné správy, ktoré potrebujú. Samozrejme, v oblasti Chasiv Jar – nie ako na internete, kde je jasne jasné, kde sú naši a kde sú Rusi. Na internete je to ťažšie, pretože ani elementárne overenie faktov, že celý príbeh s Kelifom bol rozptýlený na návrh a s pomocou IBA, na čele s osobou s výrečným priezviskom Kremlev, nie je vhodné pre veľký počet ukrajinských občanov. Čo môžeme povedať o zložitejších štruktúrach, ktoré si vyžadujú skutočnú analytickú a vyšetrovaciu prácu…
A bol by to polovičný problém, keby sa záležitosť obmedzila len na škandál na olympijských hrách. Šport predsa nie je v ukrajinskej spoločnosti taký dôležitý, ako si niektorí myslia. (Vynikajúcou ilustráciou je príbeh futbalového novinára Serhija Bolotnikova, ktorý po mobilizácii skončil vo výcvikovom stredisku Ozbrojených síl Ukrajiny, kde s prekvapením zistil, že sa tam zaujíma len o futbalové zápasy).
Takýto model správania je však pre mnohých Ukrajincov typický v oveľa vážnejších – v súčasných podmienkach kritických – situáciách. S oveľa vážnejšími následkami. Vojna, ktorú Rusko začalo v roku 2014, vojna, ktorá prerástla do plnohodnotnej, plnohodnotnej fázy roku 2022, pokračuje nielen na frontovej línii v Doneckej, Záporožskej, Charkovskej a Chersonskej oblasti. Rusi nedokázali poraziť Ukrajinu v bleskovej vojne plánovanej Vladimírom Putinom, nemôžu ju poraziť v zdĺhavej vojne o prežitie a vyhladenie. Každý mesiac roku 2024 dokončuje ruskú ekonomiku a tým aj schopnosť pokračovať v nepriateľských akciách na území Ukrajiny a leteckých útokoch na ukrajinský tyl.
A keď si to Rusi uvedomili, stali sa aktívnejšími v smere, ktorý veľmi dobre poznajú – smerom dezinformácií, provokácií a falzifikátov. To je presne to, čo robila KGB ZSSR, presne to, čo robí FSB Ruskej federácie. MnožstvoPočet falzifikátov na tému vojny, ktoré boli počas totálnej vojny vhodené do ukrajinského informačného priestoru, presahuje všetky rozumné a neprimerané limity. A nie všetky ruské výmysly, provokácie a otvorené lži sa Ukrajinci naučili identifikovať.
Preto je taký údajne bezpečný a neškodný príbeh s „alžírskou transrodovou ženou“ na olympijských hrách dôležitý. V dnešnej informačnej spoločnosti musí byť každá informácia overená podľa definície. V situácii, keď jedna z najzákernejších špeciálnych služieb na svete vedie proti nám tvrdý boj, táto „nevyhnutnosť“ exponenciálne rastie.
A vo všeobecnosti, počas festivalu športu, oslavy ukrajinských víťazstiev na olympijských hrách v Paríži, by sme mali byť na strane Kremľa (a v dôsledku toho aj Kremľa)?..
