August 2024 si budeme pamätať v kontexte rusko-ukrajinskej vojny pre dve svetlé, významné a rezonujúce udalosti. V prvej polovici mesiaca ozbrojené sily Ukrajiny prekročili hranicu s Ruskou federáciou a prevzali kontrolu nad časťou Kurskej oblasti. A ruské jednotky, ktoré hromadili rakety a drony, koncom leta zinscenovali najsilnejšie ostreľovanie ukrajinského územia, v skutočnosti zariadení energetickej infraštruktúry a nielen. Obe udalosti, najmä tá prvá (koniec koncov, raketové útoky na Ukrajinu sa stali, ak nie samozrejmosťou, tak to rozhodne nebol prvý masový útok na ukrajinský tyl – aj keď takéto udalosti, keď nepriateľ použil viac ako 200 kusov techniky, rozhodne neboli, boli aktívne pokryté a sú pokryté vo svetových médiách, hovorí sa o nich na najvyššej úrovni, témy súvisiace s oboma útokmi sa diskutujú na svetových mediálnych platformách. Aké efektívne však nie sú v PR priestore, ale v reálnom živote?
Začnime Kurskou ofenzívou Ozbrojených síl Ukrajiny. Táto operácia sa uskutočnila a prebieha v informačnom tichu, ktoré je pre túto vojnu nezvyčajné. Spomeňte si, keď ukrajinské úrady konečne priznali, že „sme tam“. V tom čase sa celý svet zbláznil a snažil sa prísť na to, čo to je. A ani teraz šialenstvo skutočne nezmizlo, pretože nikto neoznámil strategické ciele a zámery útoku Ozbrojených síl Ukrajiny na Kurskú oblasť.
Vojenským analytikom sa však, samozrejme, podarilo vyvodiť určité závery. Jedným z najrozumnejších záverov je, že útok na medzinárodne uznané územie Ruska bol zameraný po prvé na odtiahnutie tej časti ruských jednotiek, ktoré teraz útočia na ďalšie osady Donbasu, a po druhé, na vyvolanie paniky medzi ruským obyvateľstvom (ku ktorému sa „špeciálna vojenská operácia“ nakoniec dostala priamo na dvor) a v dôsledku toho destabilizácia situácie v agresorskej krajine.
Ako vidíme, aj keby takéto ciele existovali, nebolo by možné ich dosiahnuť. Vladimir Putin dal jasne najavo, že neplánuje vymeniť Kurskú oblasť za Donbas. Možno ho nevystraší ani strata regionálneho centra Kurska – ak sa mu v tom čase podarí dobyť Kramatorskú aglomeráciu alebo jeho vojská pochodujú do Pavlogradu.
Nebolo možné destabilizovať ani informačný priestor Ruskej federácie. Prinajmenšom propagandistická mašinéria Kremľa urobila všetko pre to, aby nielen bagatelizovala, ale takmer úplne odstránila Kurskú ofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny z programu. Ak ho nemáte, je to. V Kurskej oblasti dochádza buď k „provokácii“ alebo k „situácii“. Putin však pokojne letí do Baku, na svoj severný Kaukaz, čo znamená, že sa tam nič strašné nedeje. To si myslia bežní Rusi, ktorí žijú v Moskve alebo ešte ďalej od ukrajinských hraníc. Rusi, ktorí si vojnu jednoducho nechcú všimnúť – a povedzme si úprimne, sú radi, že táto téma mizne z informačného priestoru. Ak televízia nehovorí o vojne na území samotného Ruska, potom je celkom ľahké uveriť, že vojna neexistuje, ale niekde v Ukrajine je, ako predtým, „špeciálna vojenská operácia“. A koho to zaujíma, najmä ak nikto z vašej rodiny nebol zmobilizovaný…
Netreba si však myslieť, že sa prepočítala iba Ukrajina. Masívny raketový a bezpilotný útok na naše územie 26. augusta tiež nedosiahol svoj strategický cieľ. Áno, malé taktické úspechy, nič viac. Po prvé, zostrelených bolo 85 % rakiet/dronov, čo je veľmi vysoká úroveň účinnosti systémov protivzdušnej obrany. Predstavte si, čo by sa stalo, keby nie okolo 40, ale všetkých 236 rakiet a dronov zasiahlo cieľ. Čo by zostalo z ukrajinskej energetickej infraštruktúry? A už sme zažili dočasné výpadky prúdu a zažijeme ich znova – nie prvýkrát. Ukrajinci sú na to už zvyknutí.
Najdôležitejšie však v tomto príbehu nie je ani si na to zvyknúť, ale nedostatok alternatívy. Putin buď nechápe, že s takými východiskovými pozíciami, aké navrhuje („odovzdajte sa mojej milosti“ a to je všetko), sú rokovania v zásade nemožné – alebo je to presne to, čo chce. A rokovania sú naozaj nemožné, pretože po roku 2022, po Buči a Irpini, Izjume a Chersone, ukrajinská spoločnosť videla „priateľstvo národov“ v celej svojej neľudskej sláve. A veľmi dobre chápe, čo čaká všetkých Ukrajincov s akýmikoľvek ústupkami agresorovi. A jediný kompromis, s ktorým by občania Ukrajiny súhlasili – zastavenie horúcej fázy vojny na súčasnej frontovej línii – Vladimír Putin nepotrebuje.
Preto stojí za zmienku, že neočakávaná, až jedinečná Kurská ofenzíva Ozbrojených síl Ukrajiny a najväčší ruský raketový a bezpilotný útok na ukrajinské mestá počas totálnej vojny nesplnili svoje strategické úlohy. Putin ukázal, že je pripravený obetovať Rusov nielen na fronte, ale aj v tyle, je pripravený obetovať aj územia, aby vojna pokračovala. A Ukrajinci Ukrajina jednoducho nemôžu súhlasiť s podmienkami rokovaní Kremľa, a to ani po ráne 26. augusta.
Preto vojna, ako minulý rok varoval vtedajší hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj, sa dostala alebo už dostala do slepej uličky a la Prvá svetová vojna. Keď sa všetky strany tohto megakonfliktu jednoducho navzájom vyčerpali a víťazom sa stala tá, ktorá dokázala udržať túto opotrebovaciu vojnu dlhšie. Zdá sa, že augustové útoky na Ukrajinu a Rusko jasne ukázali celému svetu, že takto sa skončí súčasná vojna. Jednoducho neexistujú žiadne iné možnosti rozvoja.
