Agresia Ruska voči Ukrajine mala významný vplyv na hospodárstva troch krajín zapojených do konfliktu. Podobnosť ich inštitucionálnych štruktúr prispela k určitej konvergencii ekonomických účinkov, ale existujú aj významné rozdiely v tom, ako vojna ovplyvnila každú z týchto krajín.
Bielorusko – pokračovanie hospodárskej politiky
V roku 2023 zaznamenala bieloruská ekonomika rast HDP o 3,9 %, a to aj napriek takmer úplnému rozpadu obchodných vzťahov s trhmi mimo Ruska. Tento rast bol spôsobený pozitívnym vývojom vo väčšine priemyselných odvetví s výnimkou dopravy, ktorá zaznamenala výrazný pokles už druhý rok po sebe. Napriek zložitým podmienkam zostal vývoz Bieloruska na vysokej úrovni, najmä vďaka podpore z Ruska. V roku 2023 až 60 % dovozu pochádzalo z Ruska a 65 % bieloruského vývozu smerovalo na tento trh, čo naznačuje silnú závislosť bieloruskej ekonomiky od Ruska.
Pozitívna hospodárska výkonnosť Bieloruska v roku 2023 bola do značnej miery výsledkom tradičných nástrojov, ktoré orgány krajiny používali v zložitých hospodárskych podmienkach. Na domácom trhu Minsk podporoval spotrebu uvoľnenou menovou politikou a ľahko dostupnými spotrebiteľskými úvermi a zároveň obmedzoval aktivity súkromného sektora. Vláda pokračovala v dotovaní výroby a vývozu. Kľúčová bola aj dôsledná podpora zo strany Ruska, ktoré v roku 2023 poskytovalo 60 % bieloruského dovozu a 65 % vývozu. V roku 2022 sa Rusko stalo tranzitnou krajinou aj pre bieloruský tovar. Inflácia zostala nízka na úrovni 5,8 %, najmä v dôsledku vládnej cenovej kontroly, hoci hospodárske stimuly viedli na konci roka k zvýšeniu inflačných tlakov.
Októbrový prieskum nezávislého think-tanku BEROC zistil, že približne 45 % domácností nezaznamenalo výraznú zmenu svojej finančnej situácie v priebehu roka, zatiaľ čo 35 % uviedlo zhoršenie. Okrem toho asi tretina respondentov uviedla pokles príjmu.
Tvárou v tvár pokračujúcim represiám a rastúcemu tlaku na súkromný sektor Bielorusi naďalej utekali z krajiny. Hoci dostupné údaje nám neumožňujú presne posúdiť rozsah tohto javu, správy o nedostatku personálu, najmä medzi vysokokvalifikovanými odborníkmi, naznačujú jeho existenciu. Miera migrácie v roku 2023 však bude pravdepodobne nižšia ako v predchádzajúcich rokoch.
Rusko – krátkodobý rast na úkor ekonomických fundamentov
Oficiálne údaje ukazujú, že ruská ekonomika v roku 2023 vzrástla o 3,5 %, hoci podľa odhadov Svetovej banky bola dynamika o niečo nižšia na úrovni 2,6 %. Napriek tomu tento rast prekonal predchádzajúce prognózy, ktoré hovorili o 2 % poklese ekonomiky alebo stagnácii o 1 %. Kremeľ vďačí za tento výsledok čiastočne úspechu pri obchádzaní sankcií a nahradení svojich bývalých exportných trhov trhmi Číny, Turecka a Indie. Na domácom trhu sa Moskva zamerala na finančnú podporu veľkých spoločností na udržanie výroby a implementáciu opatrení na militarizáciu ekonomiky.
V inštitucionálnych podmienkach ruskej ekonomiky, ktorá je zapojená do vojny, viedla reaktívna politika v kombinácii so sankciami k výrazným zmenám v štruktúre výroby. Odvetvia závislé od dovozu high-tech komponentov, ako je automobilový priemysel, zaznamenali prudký pokles. Na druhej strane sa zvýšila výroba založená na nízkych technológiách a lokálnych surovinách, ako je spracovanie potravín a výroba betónu, ako aj všetky odvetvia súvisiace s vojenskou činnosťou. V dôsledku toho sa zvýšila úloha sektora štátnej bezpečnosti, ktorý je financovaný a kontrolovaný vládou. Tento proces viedol k deľbe práce medzi súkromným sektorom, ktorý sa čoraz viac obmedzuje na spotrebiteľský trh, a verejným sektorom, ktorý postupne preberá väčšinu ekonomiky.
Politika Centrálnej banky Ruska bola priamo diktovaná rozhodnutiami Kremľa. Centrálna banka Ruskej federácie udržiavala sadzby na relatívne nízkej úrovni, aby sa vyhla zvýšeniu nákladov na úvery pre spoločnosti. To však viedlo k zvýšeniu inflačných tlakov, ktoré sa banka snažila zmierniť oneskoreným zvýšením úrokových sadzieb. Inflácia v roku 2023 bola totiž 7,4 %, čo je výrazne nad inflačným cieľom 4 %.
Na prvý pohľad vyzerá sociálna situácia v Rusku pozitívne. V novembri 2023 dosiahla miera nezamestnanosti rekordne nízku úroveň 2,9 % a reálne mzdy začali rásť v druhej polovici roka. Rast miezd však bol do značnej miery kompenzovaný zvyšovaním cien. A príjmy domácností sú čoraz viac závislé od militarizácie ekonomiky. Okrem toho Kremeľ pri hľadaní finančných prostriedkov výrazne znížil sociálne výdavky.
Ukrajina – stabilizácia ekonomiky a centralizácia moci
Ukrajinské EkoNomika v roku 2023 vykazovala známky stabilizácie a očakával sa, že rast HDP sa bude pohybovať medzi 5 a 5,5 %. Oživenie prebiehalo najmä v hutníctve a poľnohospodárstve, hoci obe odvetvia ešte nedosiahli predvojnovú úroveň v dôsledku ničenia infraštruktúry a logistických problémov. Podnikateľská nálada skúmaná Národnou bankou Ukrajiny naznačuje optimizmus ohľadom budúcnosti podnikania, hoci bezpečnostné hrozby a logistické výzvy sú stále kľúčovými výzvami.
Napriek veľmi medializovaným vládnym opatreniam na transparentnosť, najmä prostredníctvom zavedenia rôznych IT platforiem a systémov, zostáva vzťah medzi podnikmi a vládou nejasný. Okrem toho otázka decentralizácie viedla k napätiu medzi miestnymi a ústrednými orgánmi, najmä v oblasti prístupu k financovaniu. Zmeny na najvyšších úrovniach vlády, ktoré sa uskutočnili začiatkom roka, naznačujú, že Úrad prezidenta sa snaží upevniť kontrolu nad ekonomikou a miestnou správou. Tieto opatrenia sú prípravou na postkonfliktnú obnovu krajiny, ktorá je financovaná zo zahraničia.
Na rozdiel od Ruska sa Ukrajina úspešne vyrovnala s problémom inflácie. To sa dosiahlo vďaka dočasnému zmrazeniu výmenného kurzu hrivny a politike vysokých úrokových sadzieb NBU. Jadrová inflácia za celý rok 2023 dosiahla 5,1 %. Inflačná dynamika však naďalej ovplyvňuje príjmy domácností, keďže rast reálnych miezd nedrží krok s rastúcimi cenami.
Hoci v roku 2023 nedošlo k žiadnym významným zmenám v migračných tokoch z Ukrajiny, počet vnútorne vysídlených osôb (IDP) sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v novembri 2023 výrazne znížil na 3,6 milióna ľudí. V každom prípade títo ľudia naďalej čelia vážnym ťažkostiam. Podľa novembrového prieskumu IOM 74 % vnútorne vysídlených osôb nedostalo žiadnu finančnú pomoc. Podobné problémy hlásilo 58 % tých, ktorí sa nakoniec vrátili do svojich domovov.
Vláda sa bude živiť sama
V druhom roku vojny sa ekonomiky troch krajín zapojených do konfliktu dočasne prispôsobili dôsledkom ruskej agresie voči Ukrajine. Táto úprava však môže byť povrchná, pretože skutočné výzvy a problémy sa často skrývajú v detailoch.
Obyvateľstvo týchto troch krajín pociťuje dôsledky takýchto zmien najviac: nútená migrácia (v Bielorusku a v Ukrajine), pokles životnej úrovne (v Rusku a v Ukrajine), nezamestnanosť a fyzické následky vojenskej agresie (v Ukrajine). Okrem toho dochádza k všeobecnému zhoršeniu úrovne sociálnej ochrany a štátnej podpory.
Vojnové podmienky ovplyvňujú štruktúru ekonomík týchto krajín a posilňujú úlohu centrálneho štátu. V prípade Ruska tento proces vedie k podriadeniu ekonomiky vojenskému sektoru. Takéto zmeny by mohli spôsobiť, že tieto ekonomiky budú menej flexibilné a zraniteľnejšie voči budúcim krízam. Prejavuje sa to okrem iného v „tichej vojne“ o aktíva medzi kľúčovými ekonomickými aktérmi v Rusku a v pokusoch o oslabenie vplyvu oligarchov v Ukrajine.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Diabeł tkwi w szczegółach
