Vojenská operácia v Kurskej oblasti prekvapila ukrajinskú spoločnosť, Rusko a západný svet. Prvýkrát od konca druhej svetovej vojny bola Ruská federácia napadnutá ozbrojenými silami cudzieho štátu. Samozrejme, máme do činenia s novým typom ukrajinskej protiofenzívy, ktorá sa zásadne líši od neúspešnej operácie v roku 2023.
Sun Tzu povedal: „Zaútočte tam, kde nie je pripravený. Alebo ísť tam, kde neočakáva. Toto sú spôsoby, akými vojenskí stratégovia vyhrávajú. Ale nemôžete o nich hovoriť vopred.“ V roku 2023 sa Ukrajina vydala úplne inou cestou. Niekoľkomesačné PR protiofenzívy s oznámením hlavných smerov úderov umožnilo nepriateľovi dobre sa pripraviť na bitku. Výsledkom je minimum opätovne dobytých území s veľkými stratami. Zároveň sa len v prvých dvoch dňoch nepriateľských akcií v Kurskej oblasti podarilo ovládnuť väčšie územie ako počas minuloročnej protiofenzívnej operácie.
Tentoraz bol prístup k plánovaniu a vedeniu vojenskej ofenzívy v Kurskej oblasti presne to, čo znamená klasické vojenské umenie. Režim úplného ticha. Nedostatok urážlivých oznámení. Mlčanie ukrajinských orgánov. Skromnosť úradníkov. Informačné ticho zo strany jednotiek zúčastňujúcich sa na vojenskej operácii v smere na Kursk. To všetko je v ostrom kontraste s minuloročným PR neúspešnej protiofenzívy.
Môžeme len hádať, aká je hlavná myšlienka ukrajinského generálneho štábu. Nikto nevie stopercentne o hlavnom účele presunutia vojny na územie nepriateľa. Možno existuje niekoľko takýchto cieľov. Nemožno vylúčiť, že maximálny plán počíta s prielomom až k jadrovej elektrárni v Kurčatove. Možno hovoríme o obsadení časti Kurskej oblasti s cieľom posilniť rokovaciu pozíciu v budúcnosti. Existujú však aj iné možnosti rozvoja protiofenzívy, ktoré môžu ruskej armáde značne skomplikovať situáciu a narušiť kvalitnú komunikáciu medzi tylom a jednotkami, ktoré v súčasnosti bojujú proti Ukrajine. Nie je nám jasné ani to, ako ďaleko sa Ozbrojené sily Ukrajiny plánujú posunúť hlbšie. Ukrajinský generálny štáb možno pripravuje ďalšie údery na miestach, kde to Kremeľ celkom neočakáva. A to je vlastne veľmi dobrá vec. Koniec koncov, strategická neistota vytvára nepriateľovi veľa problémov. Pre ruské velenie je ťažké vyrovnať sa s hmlou vojny. Pochopenie hlavných motívov a cieľov našich jednotiek, strategického plánu a smerovania hlavného úderu. To všetko spôsobuje zmätok a vedie k chybám nepriateľa.
Hlavným problémom Ukrajiny vo vojne s ruskými útočníkmi nebolo len to, že agresor má viac zbraní a zdrojov. A nielen v našich generáloch sovietskej školy alebo korupcie a neefektívnosti. Vzhľadom na pozíciu západných spojencov, ktorí zakázali ozbrojeným silám Ukrajiny útočiť na ruské územie západnými zbraňami, Ukrajina od samého začiatku viedla vojnu v mimoriadne nerovných a nespravodlivých podmienkach. Strach Európy a Ameriky z porušenia červených čiar pri odrazení ruskej agresie viedol koncom roka 2022 k patovej situácii na frontovej línii. Nikdy v histórii vojen neexistovalo tabu na vedenie plnohodnotných vojenských operácií na území agresora. Ale pre Ukrajinu fungoval v zákulisí až do začiatku augusta 2024.
Nastala situácia, keď Rusko malo úplnú manévrovaciu slobodu a mohlo zaútočiť na Ukrajinu z akéhokoľvek smeru. A Ukrajina v žiadnom prípade nemala právo prekročiť ruské hranice. Nepriateľské akcie museli prebiehať výlučne na našej pôde, čo znamená aj obrovské hospodárske straty a zničenie infraštruktúry, nehovoriac o civilných obetiach. Namiesto odvážnych neštandardných vojenských operácií boli ozbrojené sily Ukrajiny obmedzované pozičnými krvavými bojmi. Koniec koncov, stačilo zaútočiť na dobre opevnené ruské obranné línie na území Ukrajiny. Za takýchto podmienok mohol nepriateľ pomerne ľahko predvídať akcie Ozbrojených síl Ukrajiny. To sa stalo počas neúspešnej protiofenzívy v roku 2023.
Možno sa len čudovať, aké by boli výsledky nepriateľských akcií v roku 2023, keby ukrajinské jednotky namiesto útoku na Surovikinovu líniu vtrhli na územie Ruskej federácie. Zároveň po získaní úplného povolenia zo Západu na takúto operáciu. Čo keby namiesto predpovedanej ofenzívy v smere na Záporožie išli ozbrojené sily Ukrajiny do Belgorodu a Kurska? Možno by sa vojna už skončila.
V roku 2024 tak Západ postupne začal rušiť zákazy používania svojich zbraní na území Ruskej federácie. Nepísané pravidlo však zostalo: Ukrajina mohla viesť nepriateľské akcie len v rámci medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991. Na prelomenie silných ruských obranných línií je však potrebné mať veľkú výhodu v prostriedkoch požiarneho poškodenia, elektronického boja, delostrelectva, letectva a protivzdušnej obrany. A potrebujete aj pracovnú silu. Všetky tieto prostriedky v Ukrajine nestačia. Medzitým agresor pomaly, nešetril ľudí a používal funkčné bloky vzdušného priestoru, postupoval meter po metri na Donbase. Na zvrátenie prílivu a zastavenie agresora bolo potrebné Neštandardné kroky. Trpká skúsenosť z roku 2023 ukázala, že útok na ruské obranné línie na území Ukrajiny je nesprávnym rozhodnutím. Presun nepriateľských akcií na územie Ruska sa stal jedinou alternatívou pre Ukrajinu, ako sa pokúsiť aspoň čiastočne zmeniť charakter nepriateľských akcií a prinútiť agresora zmierniť útočný tlak na východe.
V týchto dňoch sa ničí dogma, že vojenská akcia na území jadrového štátu nevyhnutne povedie k neprijateľnej úrovni eskalácie. To je to, čím mnohí západní politici a odborníci neustále strašia celý svet. Je pekné, že sa Západ konečne aspoň verejne nepokúša zastaviť ukrajinskú operáciu. Nevyjadruje ďalšie obavy a nevydiera okamžitým „zastavením eskalácie“. Naopak, európski a americkí predstavitelia a politici sympatizujú s presunom nepriateľských akcií do Ruskej federácie.
Šéf Výboru pre obranu nemeckého Bundestagu Marcus Faber tak nepovažuje možné použitie nemeckých zbraní v bojoch v Kurskej oblasti v Rusku za problém. „V súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu je územie oboch štátov vojnovou zónou. Použitie zbraní podlieha ustanoveniam medzinárodného práva,“ uviedol predseda výboru pre obranu Bundestagu. Hovorca Európskej komisie pre zahraničné veci Peter Stano tiež uviedol, že Ukrajina má právo na sebaobranu vrátane útokov na ruské územie. A 7. augusta hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller tiež objasnil, že Washington si vyhradzuje právo Ukrajiny viesť vojenské operácie tak, ako ich vidí. „Rusko porušilo územnú celistvosť Ukrajiny a naďalej nezákonne okupuje územie Ukrajiny. Rozhodnutie o tom, ako Ukrajina vedie vojenské operácie, robí Ukrajina a naša politika voči cezhraničným úderom sa nezmenila,“ povedal Miller.
Nevieme, ako sa skončí vojenská operácia Ozbrojených síl Ukrajiny v Kurskej oblasti. Koniec koncov, musíme byť realistickí a nepožadovať nemožné. Roman Polko, poľský generál vo výslužbe a bývalý veliteľ špeciálnych síl, povedal, že „je dobré, že Ukrajina podniká kroky, ktoré Rusov prekvapujú“ a že „Ukrajina zaujíma obrannú pozíciu a nie je v pozícii, aby viedla operáciu na vytlačenie Ruska z okupovaných oblastí, ale Ukrajina sa aktívne bráni“ a že „Rusom by nemalo byť dovolené pokojne pripravovať nové útoky“.
Je v záujme Ukrajiny obsadiť čo najviac ruských území a zároveň čo najviac zachovať svojich vojakov. Nakoniec, ak niekedy príde čas na rokovania, môžeme sa pokúsiť vymeniť znovudobyté ruské územia za ukrajinské. A začať nejaké rokovania, keď kontrolujete dobrú polovicu Kurskej oblasti, je vždy výhodnejšie a dáva pocit sebadôvery. To je jeden z predpokladov takzvanej silnej rokovacej pozície. Bolo by dobré, keby Západ konečne zrušil akékoľvek obmedzenia pre ozbrojené sily Ukrajiny a prestal vytvárať umelé rámce, ktoré umožňujú viesť len oslabujúcu krvavú pozičnú vojnu, v ktorej nie je priestor na manévrovanie a účinok nepredvídateľnosti.
