Sú to už tri mesiace, čo USA odblokovali podporu Ukrajine. Počas tohto obdobia ruskí útočníci zlyhali v ofenzíve na Charkov, ale pokračujú v bombardovaní ukrajinských miest a kritickej infraštruktúry. Vyhliadky na nadchádzajúce týždne na fronte sú plné úzkosti aj nádeje pre obrancov Ukrajiny.
10. mája 2024 ruská skupina zaútočila smerom na mesto Vovčansk a takticky dôležitú dedinu Lyptsi. Väčšina odborníkov poukázala na demonštráciu sily ako cieľ tejto ofenzívy, ktorá mala odkloniť ukrajinské zálohy od Donbasu. Dôležité bolo tiež posunúť frontovú líniu od hraníc a priblížiť ju k Charkovu, aby sa toto mesto ohrozilo delostreleckou paľbou a zároveň posilnila bezpečnosť ruského Belgorodu. Nakoniec sa za posledný dôvod uvažovala túžba vytvoriť hrozbu pre Ukrajincov v Slobožanskom smere a hlavne v jeho severnej časti, teda v oblasti Kupiansk, ktorá sa nachádza na rieke Oskil. Na to bolo potrebné dobyť Vovčansk, ako aj obsadiť alebo zničiť prechody cez rieku Donec južne od tohto mesta. Málokto bral vážne predpoklad túžby dobyť samotný Charkov.
Neúspešný gambit Rusov
Rusi neuspeli v žiadnom z vyššie uvedených bodov, aj keď treba poznamenať, že vo svojich útokoch pokračujú. Najväčší pokrok dosiahli útočníci v prvých dňoch, obsadili celé územie pozdĺž hraníc a po 10 dňoch tvrdých bojov vstúpili viac ako 8 km od hraníc smerom na dedinu Lyptsi a necelých 7 km smerom na Vovčansk. Šírka postupu v smere k spomínaným obciam je viac ako 17,5 km a pozdĺž rieky Vovchansk – asi 18 km. To nie sú pôsobivé výsledky pre pôvodné plány Rusov, ktorí v oblasti sústredili asi 30 000 vojakov. Od 20. mája v tejto oblasti stagnuje a straty útočníkov sú veľmi veľké. Využili to Ukrajinci, ktorí čoraz častejšie útočili alebo vykonávali barážne akcie zamerané na vykrvácanie nepriateľa. Rusom sa nepodarilo dobyť dedinu Lyptsi a križovatku v jej blízkosti, a tak blízko Charkova. Teraz každých pár dní strácajú nové body odporu. Vo Vovčansku sa im tiež nedarí. Hoci obsadili veľkú časť severnej časti mesta, v júni ukrajinský protiútok viedol k uväzneniu viac ako stovky ruských vojakov v jednom z priemyselných závodov. Namiesto toho, aby túto záležitosť ukončili a útokom obsadili ruský bod odporu, Ukrajinci sa rozhodli zriadiť palebné stanovištia, aby mohli strieľať na nepriateľské skupiny, ktoré by chceli preraziť k svojim uväzneným kamarátom. Je pravdepodobné, že ruskí velitelia z prestížnych dôvodov nechcú svojim podriadeným nariadiť ústup. Namiesto toho posielajú malé oddiely, aby prerazili k objektu nachádzajúcemu sa takmer v blízkosti rieky Vovche. Všetko spĺňa očakávania Ukrajincov.
Rusom sa tiež nepodarilo stiahnuť ukrajinské jednotky z Donbasu. 82. samostatná letecká útočná brigáda, vyslaná do Vovčanska, predtým bojovala v Záporoží a 36. samostatná brigáda námornej pechoty bojovala aj na južnej Ukrajine, najmä v Chersonskej oblasti. Na druhej strane 57. samostatná motozistická pešia brigáda, ktorá bola presunutá do rovnakej oblasti, bojovala v predchádzajúcich mesiacoch v susednom Slobožanskom sektore. Iba 42. samostatná mechanizovaná brigáda bojovala na Donbase pri Bachmute. Je ťažké považovať vyššie uvedené pohyby za presun ukrajinských posíl. Namiesto toho samotní Rusi začali sťahovať svoje jednotky z iných oblastí, aby doplnili krvácajúce a vyčerpané skupiny postupujúce na Lypku a pri Vovčansku.
Ruská ofenzíva mala na Moskvu ďalší negatívny vplyv. Vďaka nemu tak Kyjev a jeho sympatizanti presvedčili Biely dom, aby súhlasil s použitím amerických zbraní a munície na ostreľovanie územia Ruskej federácie. Rusi už pociťujú dôsledky tohto rozhodnutia. Ukrajinci používajú hlavňové delostrelectvo a raketové delostrelectvo (t. j. slávne zariadenia HIMARS) na ostreľovanie predsunutých pozícií a koncentračných miest nepriateľa ešte predtým, ako vstúpia na ukrajinské územie. Rakety dopadajú aj na sklady a letiská. Súhlas USA sa vzťahuje aj na používanie nosných zariadení Vlastenec strieľať na ruské lietadlá, kým sú ešte v ruskom vzdušnom priestore. Keď Ukrajinci predtým použili tieto zbrane proti nepriateľským lietadlám nad svojím územím, protestovali proti tomu Washington a Berlín. V súčasnosti nie je Biely dom pripravený používať iba rakety ATACMS na ruskom území, ale nedá sa vylúčiť, že časom zmení názor aj na túto otázku. Rozhodnutie USA prinútilo ostatné krajiny, aby dali Ukrajinci majú zelenú na použitie svojich zbraní na území agresora a Veľká Británia uviedla, že svoj súhlas už dávno vyjadrila.
V lokalite Donbas nedošlo k žiadnym zmenám
Situácia je horšia v oblasti Chasiv Jar a západne od okupovaného Donecka. Rusi napriek stratám pokračujú v postupe smerom k Siverskému Doneckému prieplavu. 2. júla sa Ukrajinci stiahli z oblasti východne od tejto vodnej prekážky. Teraz okupantom zostáva len vyššie uvedený kanál. Hoci v ňom nie je takmer žiadna voda, Rusi ho nemôžu jednoducho prejsť v obrnených vozidlách. Je pravda, že sa môžu pokúsiť preraziť tam, kde kanál prechádza pod zemou, ale robia to Ukrajinci držia túto oblasť pod paľbou. Niekoľko pokusov o prelomenie obrany v tejto oblasti sa skončilo pre Rusov neúspechom, existujú však prípady, keď za frontovou líniou postupujú malé sabotážne a prieskumné skupiny. Po dobytí Chasiv Yar, ktorého väčšina sa nachádza západne od tejto prekážky, budú môcť Rusi ohroziť Kostiantynivku, ktorá sa nachádza na rovine. Situácia je teda ťažká pre obe strany, ale iniciatíva tam teraz patrí ruským jednotkám. A v Doneckom sektore sa okupanti snažia nadviazať na májový úspech pri obsadení dediny Ocheretyne a postupne rozširujú svoju kontrolu nad touto oblasťou. A tu utrpia veľké straty a ukrajinský odpor v niektorých dedinách je pre Rusov veľmi drahý. Po dobytí dediny Novooleksandrivka sa však ocitnú necelých 7 km od križovatky, cez ktorú prechádza cesta z Pokrovska do Kostyantynivky. V polovici júna sa okupanti dostali aj na brehy priehrady Karlivka, ktorá sa nachádza o niečo viac ako 14 km západne od Avdiivky, ktorá bola obsadená vo februári. Namiesto toho pokračujú boje o dediny Krasnohorivka, Nevelske a Heorhiivka, ktoré sa nachádzajú neďaleko Donecka.
Situácia ukrajinských jednotiek v oblasti Toreckej aglomerácie a pri New Yorku sa výrazne zhoršila. Viac ako dva roky Rusi nedokázali preraziť pozície obrancov oboch osád. Koncom júna však okupanti dokázali využiť moment rotácie východne od Toretska, ktorý im umožnil obsadiť množstvo obranných pozícií Ukrajincov v priebehu dvoch týždňov. Frontová línia teraz prechádza popod samotné budovy Toreckej aglomerácie a na juhu sa Rusom dokonca podarilo vstúpiť do ruín budov. Začiatkom júla okupanti opäť využili moment rotácie ukrajinských jednotiek a zaujali pozície južne od New Yorku. V oboch prípadoch útočiaca strana využila takzvanú „vojnovú hmlu“, ktorá vznikla v dôsledku masívneho používania prieskumných dronov.
V Slobožanskej oblasti zlyhali ruské pokusy o dobytie Kupjanska a vytlačenie ozbrojených síl Ukrajiny zo Serebrjanského lesa. V druhom prípade sa 12. azovskej brigáde Národnej gardy dokonca v júni podarilo získať späť niektoré pozície. Jediným úspechom Rusov bolo dobytie len niekoľkých zničených dedín v nížinách. Teraz chcú zaútočiť opačným smerom – v centrálnej časti dlhého Slobožanského úseku, smerom na mesto Borov. V ceste im stojí 3. samostatná útočná brigáda, ktorej kádre sú azovskí veteráni, pamätajú si začiatok vojny v roku 2014, kedy vznikla legendárna jednotka. Odhaduje sa, že je tam asi 10 000 Rusov, čo znamená, že majú v tejto oblasti viac ako dvojnásobnú výhodu. Zostáva však otázne, či ho budú môcť použiť.
Ak je tam munícia, má to účinok
Koncom apríla, v reakcii na môj článok o „konci najtemnejšej hodiny“, jeden z predstaviteľov poľského OSINT-komunita uviedla, že „najtemnejšia hodina“ v Ukrajine ešte len príde, konkrétne o niekoľko týždňov. Osobne s týmto názorom nesúhlasím, rovnako ako niektorí analytici a pozorovatelia pokrývajúci ukrajinsko-ruskú vojnu, ako napríklad známy vojnový korešpondent Marcin Ogdowski. Odkiaľ pochádza náš optimizmus?
Stačí sa pozrieť na priebeh nepriateľských akcií, ruskú taktiku a straty, ktoré utrpeli útočníci a ktoré obrancovia. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa Rusi snažili využiť delostreleckú palebnú silu a schopnosť lietadiel zhadzovať ťažké riadené bomby, ako aj skutočnosť, že Ukrajinci mali obmedzené zdroje na reakciu na tieto hrozby. Dlhodobé ostreľovanie území (t. j. ostreľovanie zamerané nie na zničenie konkrétnych cieľov, ale „slepé“ ostreľovanie určitého štvorca) v kombinácii so zhadzovaním leteckých bômb s obrovským výbušným nákladom viedlo k zničeniu osád a opevnení, ako aj k značným stratám silám ATO. Potreba uprednostniť použitie malej zásoby delostreleckej munície na protibatériový boj často viedla k tomu, že na útočiacu ruskú pechotu dopadlo len veľmi málo granátov, takže často dosahovali svoje ciele, aj keď za cenu ťažkých strát. Nedostatok protilietadlovej munície a slabosť protivzdušnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny zase prispeli k zvýšeniu aktivity ruských ozbrojených síl lietadlá, ktoré zhadzovali riadené bomby a zostali mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Ruské prieskumné drony, ako sú Orlan a SuperKam, zároveň zostávajú vážnou hrozbou pre Ukrajincov. Väčšina z nich uznáva oblasť kontrolovanú ozbrojenými silami Ukrajiny vo vzdialenosti až 40-50 km od frontovej línie, no niektoré z nich vstupujú do vzdušného priestoru Ukrajiny vo vzdialenosti viac ako 100 km. Rusom sa pomocou nich v koordinácii s odpaľovačmi balistických rakiet Iskander podarilo zasadiť niekoľko ťažkých úderov – napríklad v zime vďaka nim zničili dve odpaľovacie zariadenia Vlastenec na Donbase (asi 40 km od frontovej línie). Začiatkom júna ruské drony pomohli odhaliť a presne strieľať na pozície dvoch postsovietskych protilietadlových raketových systémov S-300 v Poltavskej oblasti (viac ako 100 km od hraníc). Aj keď je takýchto úspechov málo, činy „Orlanov“ a „SuperKams“ sú pre Ukrajincov veľmi znepokojujúce.
Preto boli hlavnými hrozbami pre Ukrajincov ruské delostrelectvo a letectvo, ktoré podporovali akcie pozemných jednotiek, ako aj prieskumné drony s dlhým doletom. Kyjev si uvedomil, že tieto nepriateľské zbrane musí neutralizovať alebo obmedziť ich vplyv na bojisku.
Obnovenie amerických dodávok v druhej polovici apríla pomaly zlepšilo situáciu na fronte. Ukrajinci dokázali na delostreleckú hrozbu nepriateľa reagovať protibatériovou paľbou, ako aj zasiahnuť útočiacu pechotu kazetovou muníciou. Za týchto podmienok klesá intenzita ruskej delostreleckej paľby a zvyšuje sa intenzita ukrajinského ostreľovania. Ak začiatkom roka 2024 Rusi použili (podľa rôznych odhadov) 7 až 8 granátov na ukrajinský výstrel, teraz hovoríme o pomere 5:1 v prospech okupantov. Ruské delostrelectvo je schopné intenzívnej paľby nielen vďaka vlastnej výrobe, ale aj dodávkam zo Severnej Kórey. Munícia dodávaná Kimovým režimom má však vážnu nevýhodu – je mimoriadne nespoľahlivá. Rusi sa sťažujú na ich kvalitu. Mnohé granáty minú cieľ a dopadnú na územie nikoho alebo na ruské pozície, čo veľa hovorí o ich presnosti. Niekedy granáty vybuchnú v ústiach húfnic. Lokálne vyrábaná munícia a oveľa menšie zásoby z Iránu sú oveľa lepšie oceňované. Medzitým výroba munície v USA a Európe pomaly rastie (čiastočne vďaka nemeckej spoločnosti Rheinmetall), no stojí za zmienku, že západné spoločnosti stále čelia nedostatku pušného prachu. V druhej polovici júna konečne dorazila do Dnipra prvá várka delostreleckej munície, vyslaná z českej iniciatívy. V tomto prípade sa ako problém ukázal tlak Ruska na krajiny, od ktorých Česi nakupujú muníciu. Oneskorenie dodávok je spôsobené aj opatrnosťou. Okrem toho sa ukázalo, že časť 122 mm munície (t. j. pre postsovietske delostrelecké systémy) bola nekvalitná, pravdepodobne kvôli veku granátov, a preto mohla byť rovnako neúčinná ako väčšina munície, ktorú Rusi dostali zo Severnej Kórey.
Pokiaľ ide o hrozbu zo strany ruských vzdušných síl, čiastočným prostriedkom ochrany by mal byť príchod lietadiel F-16 do bojovej služby v ukrajinskom letectve v lete. A hoci by sa nemali považovať za „meničov hry“, je tiež nevhodné tvrdiť, že nebudú mať žiadny vplyv na vedenie vojny. Po prvé, západné stíhačky posilnia protivzdušnú a protiraketovú obranu Ukrajiny. Môžu zničiť drony Shahid a väčšinu riadených striel používaných Rusmi. Balistické rakety však zostávajú mimo svojich raketových schopností, môžu byť zachytené iba protilietadlovým raketovým systémom SAMP/T a Vlastenec. Po druhé, vhodné zbrane a radary F-16 im umožnia najprv poškodiť ruské lietadlá a potom ich prinútiť držať sa ďalej od frontových línií. Hoci je nepravdepodobné, že sa bude diskutovať o dominancii na ukrajinskom nebi, stiahnutie nepriateľských lietadiel z frontovej línie výrazne uľahčí úlohu pozemných jednotiek – v obrane aj v ofenzíve. Zároveň treba zdôrazniť, že veľa závisí od počtu stíhačiek presunutých na Ukrajinu, harmonogramu ich dodania, výcviku pozemného personálu (ktorý by mal trvať dlhšie ako výcvik pilotov) a bezpečnosti letísk.
Veľmi dôležitú úlohu v boji proti ruskej vzdušnej hrozbe zohrávajú aj systémy protivzdušnej obrany. V zime 2024 Ukrajine chýbali rakety, čo viedlo k sérii úspešných útokov na ukrajinské elektrárne a kombinované elektrárne. Veľká časť škôd bude opravená až na jeseň, čo znamená, že koniec roka 2024 a začiatok roka 2025 bude pre Ukrajincov veľmi ťažkým obdobím. Núdzové výpadky prúdu už prebiehajú. Obnovenie dodávok munície zo Spojených štátova ďalšie podporné balíky od ostatných partnerov Ukrajiny výrazne zvýšili účinnosť protivzdušnej a protiraketovej obrany Ukrajiny. Ukrajinci sú schopní neutralizovať väčšinu nepriateľských rakiet a dronov, ale stále nie je dostatok batérií na pokrytie väčšiny krajiny. V tomto prípade sú vítané oznámenia o ďalších dodávkach odpaľovacích zariadení Vlastenec a SAMP/T. Tým sa znížia následky bombardovania a opravy budú účelnejšie, hoci, ako som už spomenul, náprava škôd spôsobených pred niekoľkými mesiacmi bude trvať roky. Štát, samosprávy a dokonca aj bežní občania sa snažia pripraviť na najkritickejší scenár a nakupujú veľké množstvo generátorov energie. Takéto nákupy sa mimochodom uskutočnili v roku 2022, no čas, kedy sa budú masívne využívať, sa pravdepodobne ešte len blíži.
Vojna dronov
Rusko-ukrajinská vojna tiež opäť dokázala, že „nevyhnutnosť je matkou vynálezov“. Ukrajinci začali čoraz častejšie útočiť na ruské bezpilotné systémy známe ako „Lancety“. Proruský kolaborant Alexandr Charčenko na sociálnych sieťach uviedol, že Rusi sa obávajú takýchto útokov na prieskumné drony, ktoré pracujú v spojení s odpaľovacími zariadeniami, a dokonca aj na bojové vrtuľníky, ktoré by sa museli priblížiť k frontovej línii, aby splnili svoje úlohy. Prieskumné drony samozrejme nie sú jediným prostriedkom, ktorý chcú Ukrajinci použiť, budú potrebné zložitejšie a rozsiahlejšie riešenia, pozostávajúce z niekoľkých prostriedkov raketového a elektronického boja. Strata lietajúcich „očí“ Rusmi môže opäť viesť k situácii, keď okupantov ešte viac obmedzí „hmla vojny“.
Ukrajinci zároveň pokračujú v útokoch na ruské ropné rafinérie a ropné sklady. Hoci kolaps ich výroby je ešte ďaleko, škody spôsobené ukrajinskými dronmi sú čoraz citeľnejšie. Drony však útočia nielen na ropné rafinérie a sklady pohonných hmôt. Rusi sú hlboko znepokojení nárastom počtu útokov na ruské vojenské pozície a zariadenia nachádzajúce sa na území Ruskej federácie. Ukrajinci neustále vylepšujú svoje útočné drony s dlhým doletom a efektívne využívajú skutočnosť, že Rusi nie sú schopní brániť rozsiahle územia a často dokonca odhaľujú drony letiace smerom k ich cieľom. Ozbrojené sily Ukrajiny v poslednej dobe používajú na ostreľovanie nielen útočné drony vlastnej výroby, ale aj rakety a delostreleckú muníciu dodávanú západnými partnermi.
Situácia v Ukrajine je stále zložitá, ale nie taká zúfalá ako pred niekoľkými mesiacmi. V súčasnosti Rusi platia za každú ofenzívu oveľa väčšími stratami. Niektoré z rezerv, ktoré nahromadili pre dlho oznamovanú ofenzívu, sa stratili v Donbase a Charkovskej oblasti. Leto bude pravdepodobne posledným vhodným obdobím v tomto roku pre ambicióznejšie operácie. Zhon však môže viesť k chybám. Je možné, že práve s tým Ukrajinci počítajú, chcú si na jeseň pripraviť najlepšie vyjednávacie pozície. A nehovoríme len o rokovaniach s agresorom, ale aj so západnými partnermi.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Na rosyjsko-ukraińskim froncie nie ma wakacji
