8. júla sa uskutočnil jeden z najohavnejších ruských teroristických útokov na Ukrajinu. Detská nemocnica Okhmatdyt v Kyjeve bola napadnutá. Celkovo boli pri ďalšom ruskom raketovom útoku zabité desiatky Ukrajincov. Reakcia sveta na túto hroznú udalosť a krvavé zábery z ukrajinského hlavného mesta však boli dosť zdržanlivé a niekedy dokonca ľahostajné.
Áno, počuli sme tradičné slová odsúdenia od mnohých západných lídrov. Veľvyslanci Spojených štátov a Európskej únie vyjadrili rozhorčenie nad teroristickým útokom Rusov. Diplomati z 33 krajín navštívili Okhmatdyt, aby na vlastné oči videli ďalší zločin ruskej armády. Medzinárodné organizácie ako OSN a PACE odsúdili ruský útok protokolárnym spôsobom. Zazneli zvyčajné vyhlásenia, že Rusko musí byť brané na zodpovednosť a že takéto metódy vedenia vojny sú neprijateľné. Vyhlásenia veľvyslancov sprevádzali komentáre viacerých popredných politikov v Európe a Amerike. Ale vo všeobecnosti sme nepočuli nič nové. To všetko už boli obvyklé typické vyhlásenia, ktoré neprekračujú rámec „západného záujmu“.
Vo všeobecnosti sa zdá, že tragické udalosti v Ukrajine sa nestali hlavnou témou vo svetových médiách. Západné médiá diskutovali o výsledkoch volieb vo Francúzsku viac ako o nových ruských vojnových zločinoch proti Ukrajine. Reakcia verejnosti bola tiež pomalá. To všetko vytvára výrazný kontrast s reakciou na genocídu spáchanú Rusmi v Buči na jar 2022. Potom sa zdá, že svet znecitlivel po tom, čo sa dozvedel strašnú pravdu o moskovskej horde. Ale šok je takmer preč. Teraz sme nevideli masové protesty pred ruskými veľvyslanectvami. Zdá sa, že celá planéta je už zvyknutá na ruský teror v Ukrajine. A vníma to ako niečo samozrejmé a obyčajné. Stále je dosť slov súcitu a odsúdenia. Aj sľuby. Ale nie pre skutočné a okamžité potrestanie agresora.
Vyhlásenie koordinátora Rady národnej bezpečnosti USA pre strategickú komunikáciu Johna Kirbyho je orientačné. „USA nemenia svoju pozíciu. Ukrajina môže naďalej používať americké zbrane na útoky v blízkosti hraníc s Ruskom,“ povedal Kirby počas brífingu 8. júla. Americký predstaviteľ dal jasne najavo, že zničenie Okhmatdytu neovplyvní zákaz Pentagonu zasiahnuť americké zbrane hlboko na ruské územie. Spojené štáty však prisľúbili, že Putinovi opäť vyšlú „silný signál“. „Nemôžem dostatočne zdôrazniť, že toto je nejaký druh posolstva. Ale ako som povedal, to, čo uvidíte v priebehu tohto týždňa, je veľmi silný súbor signálov a odkazov pánovi Putinovi, že nemôže čakať na NATO, nemôže čakať na Spojené štáty. Budeme naďalej podporovať Ukrajinu,“ dodal Kirby.
„Vysielanie silných signálov a správ“ ruskému diktátorovi sa stalo obľúbenou témou Západu, ktorý už dlho uviazol medzi túžbou nedovoliť Rusku vyhrať a prehrať súčasne. To si vyžaduje veľa talentu a verbálnej rovnováhy. Môžete samozrejme vyhlásiť celému svetu, že „ja som ten, kto zastavil Putina“, ako nedávno povedal americký prezident Joe Biden v rozhovore. Ale v reálnom živote neexistujú žiadne známky toho, že by bol vodca Kremľa zastavený. Naopak, Putin vyzerá dosť arogantne a demonštratívne sa chváli svojou beztrestnosťou a krviprelievaním. Pravdepodobne ešte nevie, že „už bol zastavený“.
Pokiaľ ide o zvyšok sveta mimo Západu, ten v skutočnosti nereagoval na ruský zločin. Globálny Juh má svoj vlastný život. A pre neho je ruská agresia voči Ukrajine niečo vzdialené, ľahostajné a nepochopiteľné. Niet divu, že sme nepočuli žiadne ostré vyhlásenia od vedúcich predstaviteľov Brazílie, Číny, Indie, Južnej Afriky, Indonézie, Mexika, Saudskej Arábie a ďalších vedúcich mocností tohto obrovského regiónu.
Zatiaľ čo sa Rusko pripravovalo na ďalší raketový útok na Ukrajinu, Si Ťin-pching sa stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a hovoril o mieri v Ukrajine. Samozrejme, nepadli žiadne slová o odsúdení ruskej agresie, potrestaní kremeľskej politickej elity, vrátení ukrajinských okupovaných území a zaplatení reparácií agresorom. Namiesto toho boli vytvorené abstraktné formulácie o zabránení expanzie vojny, eskalácii nepriateľských akcií a provokácií. Zdá sa, že mierový plán Si Ťin-pchinga je skutočne veľmi podobný Putinovmu. Zaujímalo by ma, či Peking vníma ruský teror aj ako vytvorenie „priaznivej atmosféry pre mierové rokovania a mierové urovnanie vojny“?
8. júla, v deň útoku na Okhmatdyt, sa Putin stretol s indickým vodcom Narendrom Modim vo svojom dome v dobrej nálade. Módí pricestoval do Moskvy na dvojdňovú návštevu a ruského diktátora nazval svojím „priateľom“. Obaja politici sa dobre bavili v neformálnom prostredí, zabávali sa rozjímaním o „konskej show“ a vychutnávali si sladkosti. Nezdá sa, že by Módí cítil výčitky svedomia, keď boli Ukrajinci zabití ruskými raketami. Obchod medzi Ruskom a Indiou sa zvýšilNapríklad v prípade Spojených štátov Spolupráca sa prehlbuje. A skutočnosť, že Kremeľ vedie agresívnu vojnu proti suverénnemu štátu, Indiu akosi veľmi netrápi.
Vo všeobecnosti nie je pasívna reakcia sveta na ruský útok na Okhmatdyt povzbudivá. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by svet skutočne chcel potrestať Moskvu za jej zločiny. V skutočnosti rezignoval na jeho teroristickú povahu. Berie to ako samozrejmosť. Neexistuje túžba a odvaha podniknúť rozhodné kroky, ktoré sú skutočne schopné prinútiť Rusko k mieru. Ukrajina nedostáva zbrane schopné poraziť agresora. Sankcie nefungujú správne. Ruská ropa, plyn, kovy a ďalšie suroviny sa aktívne predávajú na svetových trhoch. Zisky z medzinárodného obchodu dopĺňajú ruskú štátnu pokladnicu a umožňujú jej investovať do pokračovania vojny a výroby smrtiacich zbraní. Rusko môže dokonca dostať veľa sankcionovaného tovaru cez tretie krajiny a medzinárodné spoločenstvo s tým nemôže nič urobiť.
Viac ako dva roky po začiatku veľkej vojny sa Putin necíti najhoršie. Môže robiť niekoľko vecí súčasne. Viesť ničivú vojnu, ničiť ukrajinské elektrárne, obytné budovy, nemocnice, vyrábať zbrane a komunikovať s mnohými svetovými lídrami, hovoriť o ukrajinských „nacistoch“, zlom NATO a Západe. Putin je opäť prijatý v zahraničí a prichádzajú ho navštíviť hlavy štátov z mnohých krajín sveta. Obchodujú s ním. Nevadí mi hovoriť s ním o mieri a platiť zaň ukrajinskými územiami. A niektorí obzvlášť cynickí diktátori, ako napríklad Kim Čong-un, dodávajú Moskve milióny granátov, ktorými zabíja Ukrajincov, a podpisujú dohody o strategickej spolupráci. Slabosť civilizovaného sveta vždy inšpiruje teroristov a darebákov.
