Tento týždeň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil v Bruseli vyhlásenie, ktoré už mnohí odborníci označili za „senzačné“. Počas spoločného brífingu s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom ubezpečil, že Ukrajina sa snaží čo najskôr ukončiť vojnu s Ruskom.
„Nemáme veľa času, pretože máme veľa zranených a zabitých na bojisku. Preto nechceme, aby táto vojna trvala roky. Teraz musíme vypracovať podrobný plán podrobných krokov týkajúcich sa všetkých kríz, ktoré Putinova vojna priniesla do našej krajiny. V priebehu niekoľkých mesiacov musíme urobiť tento plán, nemáme veľa času. Máme veľa zranených a zabitých, vojakov aj civilistov. Takže nechceme, aby táto vojna trvala roky. Preto musíme pripraviť tento plán a predložiť ho na rokovací stôl na druhom mierovom summite,“ povedal Zelenskyj.
Čo je to vlastizrada? Odporcovia zo šovinistického tábora už z toho ukrajinského prezidenta obvinili. Zelenskyj doteraz tvrdil, že mierové rokovania sa neuskutočnia, kým okupačné sily neprekročia hranice z roku 1991 (a to podľa posledného prieskumu požaduje 74% Ukrajincov). Prečo však táto požiadavka nie je teraz viditeľná v prejave prezidenta? „Zelenskyj stráca pôdu pod nohami a pripravuje sa na kapituláciu,“ štamgasti Kremľa si mädlia ruky.
V skutočnosti to nie je ani jedno, ani druhé. Po prvé, zo skúseností piatich rokov prezidentovania Volodymyra Zelenského už s istotou vieme, že nikdy nepôjde proti názoru väčšiny, bez ohľadu na to, aké protichodné to môže byť. A potom je tu tých istých magických 74%. Preto sa bude držať tézy „borders-91“ ako utopený muž pri poslednej kvapke. A určite nepodľahne Putinovým vydieračským „mierovým“ návrhom, ktoré požadujú najmä vzdanie sa Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti bez boja. Ani história, ani súčasná ukrajinská komunita by mu to neodpustili. A Zelenskyj si to dobre uvedomuje.
Aký bol teda účel jeho bruselského vyhlásenia? S určitým nepriamym výpočtom. Je potrebné si uvedomiť, že Zelenskyj je pod tlakom západných politikov (amerických aj európskych), aj keď pre širokú verejnosť neviditeľný, ale mimoriadne silný. Áno, napriek vyhláseniam západných lídrov, že budeme pomáhať Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné, Brusel aj Washington naliehajú na Kyjev, aby sa rýchlejšie zmieril s Moskvou. Pre Západ sa vojna stáva čoraz významnejším faktorom ekonomickej a politickej destabilizácie a podpora bojujúcej Ukrajiny medzi americkými a európskymi občanmi čoraz viac klesá. A na tejto vlne získavajú na popularite rôzne krajne pravicové a ultraľavicové hnutia, ktoré ďalej otriasajú situáciou.
Možno pred rokom existovala na Západe nádej, že Ukrajina bude schopná, ak nie dosiahnuť vytúžené hranice-91, potom sa aspoň vážne priblížiť k tomuto cieľu. Ale teraz, po zlyhaní protiofenzívy v roku 2023, sa táto nádej takmer úplne rozplynula. Preto sa Ukrajina pomaly, ale isto tlačí smerom k „vnímaniu reality na zemi“.
Preto je recept Donalda Trumpa na rýchle ukončenie vojny, napriek všetkej jej nedokonalosti a dokonca karikatúre, tak či onak na globálnej agende. Niet divu, že poradcovia amerického exprezidenta to opäť pripomenuli. Navyše, títo poradcovia nie sú nejakí nováčikovia vo vojenských záležitostiach, ale skúsení stratégovia – generálporučík vo výslužbe Keith Kellogg a bývalý analytik CIA Fred Fleitz. Stručne povedané, tento plán možno opísať takto: Kyjev bude môcť naďalej dostávať vojenskú pomoc USA iba vtedy, ak začne mierové rozhovory s Ruskom, a odmietnutie Moskvy rokovať povedie k rýchlemu zvýšeniu americkej vojenskej podpory pre Ukrajinu.
Trump, o čom svedčia posledné prieskumy verejnej mienky (niektoré bohužiaľ, niektoré našťastie), sa každý týždeň približuje k víťazstvu vo voľbách 5. novembra. Ukázalo sa to najmä po poslednej televíznej debate medzi ním a Joeom Bidenom. Preto, či sa to Ukrajine páči alebo nie, bude musieť tento plán nejakým spôsobom prijať. A aj keby Biden vyhral, nič nás nezachráni pred potrebou tento problém skôr či neskôr vyriešiť.
A ruský diktátor Vladimir Putin stojí na jeho strane a z času na čas kričí: „Sme pripravení hovoriť! A čo ty?“
Ak by Zelenskyj v tejto situácii nereagoval a pokračoval v opakovaní o „hraniciach-91“, potom by si zo strany západných spoločností každý deň vyslúžil viac nedorozumení, ak nie hnevu. A to by bolo taktické víťazstvo Kremľa. Preto by sa v tomto kontexte mala zvážiť vyššie uvedená Zelenského veta.
Zelenskyj posiela odkaz svetu a Putinovi: „Rokovania, aspoň už. Pán Putin, sadnime si a porozprávajme sa.“ A nemusíte ísť za veštcom, aby ste predpovedali, že v takejto situácii bude Putin odfúknutý. Lebo sa ukáže, že všetka jeho mierumilovnosť je falošná. Že ani jeho najnovší mierový plán nie je ničím iným ako geopolitickou hrou. A držte sa tohoYi nemá úmysel. Nemal tiež v úmysle dodržiavať minské dohody a hneď po ich uzavretí zorganizoval najväčší útok na Debaľceve počas vojny v Donbase.
Ale aj keby sme predpokladali nepravdepodobnú možnosť, že Putin chce byť stále úprimný so svojimi „mierovými“ návrhmi, potom to nebude fungovať. Pretože ich bezvýznamnosť jasne pochopili Trump aj Biden. Počas televíznej debaty kategoricky vyhlásili, že tieto návrhy sú „neprijateľné“.
A tiež nezabudnite, pri akej príležitosti Zelenskyj skončil v týchto dňoch v Bruseli. A prišiel tam, po prvé, začať rokovania s Európskou úniou o členstve a po druhé, podpísať dohodu o bezpečnostnej spolupráci medzi Ukrajinou a EÚ. Okrem toho Ukrajina už uzavrela bezpečnostné dohody s mnohými významnými západnými štátmi vrátane Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Nedá sa povedať, že tieto dokumenty sú 100% bezpečnostnými zárukami, brnením, ale stále to nie sú prázdne kusy papiera a poskytujú Ukrajine určitú ochranu.
Ak to zhrnieme, možno konštatovať, že vyhlásenie ukrajinského prezidenta nie je v žiadnom prípade zradou, ale určitým spôsobom dokonca víťazstvom. Víťazstvo je taktické. Zelenskyj vytrhol Putinovi z rúk „mierové“ tromfy a sám ich zdvihol. A týmto spôsobom sa pozícia Ukrajiny len posilnila.
V tejto súvislosti by sme nemali zabúdať, že Ukrajina nedávno usporiadala relatívne úspešný mierový samit vo Švajčiarsku a väčšina krajín sveta nás podporila. Hoci Rusko nebolo na fóre formálne odsúdené, v prípade rusko-ukrajinskej konfrontácie jasne platí zásada: kto nie je s nami, je proti nám. Preto na švajčiarskom samite vznikla určitá, aj keď vratká, ale zrozumiteľná proukrajinská platforma. A teraz s tým Rusko, ktoré chce rokovať o mieri na ďalšom summite, bude musieť počítať.
