Celosvetový mierový samit vo Švajčiarsku sa skončil. Jeho výsledky môžete analyzovať z rôznych uhlov. Rozobrať na atómy, kto a čo zo svetových politikov tam prítomných. Ale všetky tézy o odsúdení ruskej agresie a potrebe rešpektovať normy medzinárodného práva vo všeobecnosti už boli vypočuté, takže nie sú veľmi pôsobivé. Vo Švajčiarsku sme však počuli aj niečo nové. Konkrétne o možnosti rokovaní s Ruskom a dosiahnutí skutočného mieru v najbližších mesiacoch.
Medzinárodné podujatie, ktoré sa konalo medzi európskymi Alpami, sa nestalo zlomovým bodom v solidarite celého sveta v boji proti ruskej agresii. Mierový summit vo Švajčiarsku naopak jasnejšie načrtol globálne rozdelenie planéty na podmienečne západný tábor a takzvaný globálny juh. Svedčil tiež o smutnej pravde: Kremeľ si stále zachováva významný vplyv vo svete a je schopný manipulovať politickými vodcami mnohých krajín. Rusku, nie bez pomoci Číny, sa tiež podarilo obmedziť počet účastníkov podujatia. Ak sa pozriete na geografiu krajín zastúpených v Bürgenstocku, môžete vidieť, že mnohé krajiny v Afrike, Ázii a v menšej miere v Latinskej Amerike sa rozhodli túto udalosť jednoducho ignorovať.
Ale ani všetci, ktorí sa samitu zúčastnili, nepodpísali konečný text komuniké. Hoci to už bolo vo veľmi vyváženom tóne a neobsahovalo požiadavky na potrestanie agresora. Všeobecné frázy o rešpektovaní územnej celistvosti Ukrajiny, Charty OSN, dosiahnutí stabilného a spravodlivého mieru a riešení sporov mierovými prostriedkami urobili nejednoznačný dojem. Komuniké údajne odkazuje na konvenčnú vojnu medzi dvoma štátmi, v ktorej neexistuje jasné rozdelenie na agresora a obeť agresie. A táto vojna musí byť konečne nejako zastavená. Požiadavky na presun ZNPP pod kontrolu Ukrajiny, slobodu plavby v Čiernom a Azovskom mori a prepustenie všetkých vojnových zajatcov sú akýmsi pásom v smere na Moskvu. A mali by prilákať čo najviac štátov svojou nadmernou správnosťou. Ani to sa však nestalo.
Medzi tými, ktorí dokument nepodpísali, sú takí vplyvní regionálni hráči ako Saudská Arábia, India, Thajsko, Indonézia, Mexiko, Južná Afrika, Brazília a Spojené arabské emiráty. Irak, Rwanda a Jordánsko následne nevysvetliteľne stiahli svoje podpisy na komuniké, čím sa celkový počet signatárov znížil na 77. Čína, ktorá sa na podujatí nezúčastnila, odmietla výsledky summitu komentovať. Niektorí signatári nezabudli vo svojich komentároch pre médiá dodať, že by bolo dobré, keby sa na samite zúčastnila druhá strana – Rusko. Že bez Moskvy je táto udalosť bezvýznamná. Teda neformálne vyrovnanie postavenia agresora a jeho obete.
Vo všeobecnosti sa väčšina odborníkov zhoduje na tom, že v Bürgenstocku neboli ani vynikajúce diplomatické úspechy, ani hmatateľné zlyhania. Nie je však veľmi jasné, prečo sa Ukrajina pokúsila takúto udalosť urýchliť. Koniec koncov, mierový summit vo Švajčiarsku sa pripravoval práve v čase, keď boli Ozbrojené sily Ukrajiny nútené pomaly ustupovať alebo viesť hluchú obranu kvôli oneskoreniu západnej pomoci. A Putin sa naopak začal cítiť oveľa istejšie a opäť fantazíruje o kapitulácii Ukrajiny. Ak sa všetko urobilo kvôli číslam alebo túžbe vyhrať väčšinu štátov globálneho Juhu, potom sa nie je čím chváliť.
Najzaujímavejšie sú však vyhlásenia, že v najbližších mesiacoch môžeme očakávať nový mierový summit za účasti Ruska. A že konečne zaznamená skutočný mier a začiatok rokovaní s Ruskou federáciou.
„Myšlienkou je, aby nasledujúci summit znamenal koniec vojny. A, samozrejme, potrebujeme druhú stranu pri rokovacom stole. Je zrejmé, že obe strany musia ukončiť vojnu, mojou prácou a našou prácou je zabezpečiť, aby bola Ukrajina v tomto čase v najsilnejších pozíciách,“ povedal Dmytro Kuleba na brífingu počas summitu 16. júna.
Minister dodal, že v budúcnosti sa nedá vyhnúť priamemu dialógu s Ruskom: „Veľmi dobre chápeme, že príde chvíľa, keď budeme musieť s Ruskom hovoriť. Ale naša pozícia je veľmi jasná: nedovolíme Rusku hovoriť jazykom ultimát.“
V podobnom duchu hovoril aj prezident Volodymyr Zelenskyj. „Sme vo vojnovom stave. Nemáme čas na dlhodobú prácu. Smerovať k mieru znamená konať rýchlo. Príprava na tento deň bude trvať mesiace, nie roky. A keď bude plán pripravený a každý krok bude vypracovaný, otvorí sa cesta pre druhý mierový summit, a teda pre koniec vojny, ako aj pre spravodlivý a trvalý mier,“ povedal Volodymyr Zelenskyj na záverečnej tlačovej konferencii.
V týchto vyhláseniach ministra a prezidenta nie je potrebné konkrétne hľadať žiadnu zradu. Alebo sa vopred vybavte rôznymi zlými scenármi. Kuleba a Zelenskyj oficiálne odmietli jazyk ultimát Kremľa a kapitulácie ukrajinských území. Prezident dodal, že Kremeľ by mohol začať rokovania aj zajtra, ak Rusko stiahne svojich vojakov. Osnoa) V rozsahu povolenom ustanoveniami tohto dohovoru generálny tajomník zabezpečí, aby Nie je naša vláda príliš optimistická, pokiaľ ide o budúcnosť a ako realisticky hodnotí Putinovu pripravenosť ukončiť vojnu do konca roka? A je za súčasných podmienok racionálne nútiť usporiadanie druhého mierového samitu za účasti Ruska?
Samozrejme, každý by chcel, aby sa vojna skončila. Tu však začínajú nezodpovedané ťažké otázky. Naozaj chce Rusko teraz spravodlivý mier? Odpoveď je jednoznačne nie. Putin už vyjadril svoje požiadavky na takzvaný mier v Ukrajine, ktorý vyzerá ako de facto kapitulácia. Ako potom skombinovať rôzne chápania mieru medzi agresorom a obeťou agresie? Na túto otázku neexistuje odpoveď.
Ak definícia „konca vojny“ znamená prímerie na súčasnej frontovej línii a začiatok rokovaní, potom sa táto možnosť môže uskutočniť. Nemožno to však nazvať cestou k udržateľnému mieru. Bude to viac pripomínať pokus o zmrazenie konfliktu, keď všetky okupované územia zostanú pod ruskou okupáciou na neurčito.
Je ťažké si predstaviť, čo by sa mohlo stať v najbližších mesiacoch, aby sa vojna v Ukrajine skončila pred americkými voľbami. Bolo to hotové, nie zamrznuté alebo prijaté na krátku pauzu. Stiahnutie ruských vojsk aspoň na líniu z 23. februára 2022 teraz vyzerá fantasticky. Ale možno niečo nevieme a sme príliš skeptickí? Možno má svet tajný plán, ako prinútiť Rusko ustúpiť aspoň z časti ukrajinského územia? A nevieme o ňom nič. Alebo je to možno trochu iné. A úrady, ktoré cítia verejný sentiment, výrazne zintenzívňujú mierovú cestu, pretože kedysi veľmi aktívne oznámili protiofenzívu.
Pripomeňme si zimu 2022/23. Jar bola ešte ďaleko a Ukrajina začala aktívne hovoriť o nadchádzajúcej protiofenzíve, ktorá by viedla k porážke ruských vojsk. Téma protiofenzívy bola taká medializovaná, že aj keby ju generálny štáb kategoricky odmietol vykonať, je nepravdepodobné, že by sa proces zastavil. Spoločnosť doslova žila v očakávaní vojenského zázraku. Protiofenzíva v roku 2023 bola neúspešná. A to by malo naučiť úrady, aby boli vo svojich plánoch a prognózach opatrnejšie. Nedávajte zbytočné sľuby a nepotešte spoločnosť ilúziami.
Keď ukrajinské orgány na mierovom summite urobia mimoriadne optimistické vyhlásenia o ukončení vojny v najbližších mesiacoch, hlavná vec je, že to nedopadne ako pri protiofenzíve, ktorá bola medializovaná minulý rok. S rýchlym mierom a koncom vojny sa, bohužiaľ, môže stať podobný príbeh.
