Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zjavne opustil predtým deklarovanú myšlienku vytvorenia fondu vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 100 miliárd dolárov, ktorý je určený na nasledujúcich 5 rokov. Podľa agentúry Bloomberg v sobotu 8. júna bol Stoltenberg k takémuto rozhodnutiu podnietený rezolútnym odmietnutím jednotlivých členov NATO podieľať sa na financovaní fondu.
Podľa predtým navrhovaného plánu mali členské štáty NATO v priebehu piatich rokov vynaložiť celkovo 100 miliárd dolárov, ktoré by sa použili na smrtiacu a nesmrtiacu pomoc Ukrajine. Niekoľko štátov však takýto návrh spochybnilo kvôli banálnej neochote prideľovať nové peniaze.
Namiesto toho sa podľa nového návrhu, ktorý by mohli podporiť ministri obrany NATO na stretnutí v Bruseli budúci týždeň, spojenci zaviažu vynaložiť najmenej 40 miliárd eur ročne na smrtiacu a nesmrtiacu pomoc Ukrajine. To by zodpovedalo priemernému ročnému príspevku od ruskej invázie v roku 2022. Výška darov bude zodpovedať percentuálnemu podielu ich HDP.
Podľa nového plánu sa očakáva, že Spojené štáty budú predstavovať približne polovicu pomoci, zvyšok pôjde ostatným členom NATO. Predpokladá sa tiež, že tieto peniaze zabezpečia stabilitu na podporu Ukrajiny v nadchádzajúcich rokoch, najmä vzhľadom na akékoľvek politické zmeny, ktoré môžu nastať po voľbách v USA.
Podľa agentúry Bloomberg takýto návrh už získal pozitívnu spätnú väzbu od členov Aliancie, ale existujú štáty, ktorých pozícia vyvoláva obavy. Patrí medzi ne najmä Maďarsko, ktorého vodca Viktor Orbán trvá na ukončení akejkoľvek podpory Ukrajiny. Tureckí diplomati tiež vyjadrili určité pochybnosti o pomoci Ukrajine.