V pásme Gazy sa odohrala mimoriadna udalosť. Izraelské špeciálne jednotky vykonali operáciu v meste Nuseirat a oslobodili štyroch rukojemníkov, ktorí boli držaní v zajatí Hamasom (a ľuďmi s nimi spojenými, a ukázalo sa, že títo ľudia nie sú nejakí marginálni, ale, povedzme, lekár a novinár kanála Al Jazeera).
Táto téma samozrejme vyvolala odozvu mediálneho sveta – skvelý spravodajský break, hlavná téma dňa, pracovníci médií chápu, čo tým myslím. Tým, že mu položíme otázku, ktorú na jednej strane možno považovať len za ukazovateľ úrovne rozvoja a primeraného hodnotenia reality zo strany tohto novinára. Na druhej strane sú jej slová znakom oveľa hlbších procesov.
Otázka bola jednoduchá: prečo izraelská armáda pri plánovaní svojej operácie v Nuseirate o tom neinformovala civilné obyvateľstvo pásma Gazy, aby sa pokúsila znížiť počet hypotetických obetí medzi týmto obyvateľstvom. Izraelský vojak samozrejme zostal v medziach éterickej slušnosti a čo najdiskrétnejšie vysvetlil, že takýto krok by jednoducho zničil všetky plány a rukojemníci by boli okamžite zničení. A to by bol koniec príbehu so zástupcom BBC, ktorý by sa presunul do ironického a sarkastického formátu diskusie o „štandardoch BBC“. V skutočnosti je však situácia, ako už bolo spomenuté, oveľa hlbšia.
Pretože Izrael po tom, čo prežil hrozný útok Hamasu 7. októbra 2023 (keď bolo zabitých asi 1200 ľudí, viac ako 250 ľudí sa stalo väzňami-rukojemníkmi) a začal odvetný útok, dostal v niektorých častiach západného sveta veľmi vážnu reakciu. Až po otvorene antisemitské vyhlásenia na úrovni riaditeľov amerických univerzít a náznaky americkej prezidentskej administratívy, že Izrael môže zostať bez pomoci, ak bude pokračovať vo svojej operácii v pásme Gazy.
A tu vyvstáva otázka – prečo v takmer identických situáciách (úplne nemotivovaný útok barbarov s masovými masakrami a neľudskými zločinmi) dostáva Ukrajina od západného sveta oveľa menej ako Izrael? Samozrejme, tu, ako vždy v takýchto ťažkých situáciách, existuje celý rad dôvodov. V Rusku sa objavil najmä banálny antisemitizmus, ktorý vznikol z rovnakého dôvodu ako slogan „Dokážeme to znova“ – generácie, ktoré prežili tie hrozné udalosti, pre ktoré holokaust, hladomor v Ukrajine a svetová vojna boli realitou ich života, zomreli, a pre tie súčasné sú to len stránky z učebníc dejepisu. Arabská loby v tom tiež zohráva úlohu vrátane ropnej loby a ďalších. Existuje však aj dôvod, ktorý priamo súvisí s našou súčasnou históriou.
Faktom je, že Izrael je silný. Izrael je silnejší ako Hamas. Áno, samozrejme, IDF zmeškali moment prípravy a útoku, to je fakt, iba otvorení podporovatelia premiéra Benjamina Netanjahua s tým môžu polemizovať – všetkým ostatným je jasné, že izraelská spravodajská služba v tomto bode katastrofálne zlyhala. Ale ak vezmeme situáciu ako celok, potom je, samozrejme, izraelská armáda silnejšia, silnejšia, modernejšia ako Hamas.
A to je dôvod, prečo teraz vedie svoju vojnu na území pásma Gazy – v oblasti mesta Rafah, Filadelfského koridoru (a to je už na hranici pásma s Egyptom). A Ukrajina nevedie nepriateľské akcie na území Ruska – dochádza len k útokom bezpilotných lietadiel a v posledných týždňoch, po povolení západných krajín, k raketovým útokom na pohraničné oblasti. To je dôvod, prečo je Izrael, v očiach veľkej časti západného sveta, časti pohltenej ľavicovými myšlienkami (kde sú palestínski teroristi bojovníkmi za nezávislosť), agresorskou krajinou. A nie krajina, ktorá počas celej svojej modernej histórie bojovala ani za nezávislosť, ale jednoducho za prežitie. Prežitie krajiny aj ľudí, ktorí v nej žijú.
Preto sú tu všetky tieto študentské protesty (tí ľudia, ktorí nikdy v živote neboli a nikdy tam nebudú, pretože nie sú idioti, aby vymenili svoj pohodlný americký svet za krajinu tretieho alebo osemnásteho sveta), všetky tieto sankcie alebo pokusy o sankcie, až po pokus dostať izraelské vedenie na medzinárodný zoznam hľadaných osôb.
Ukrajinu to (zatiaľ) neohrozuje z jedného jednoduchého dôvodu. Sme slabší ako Rusko. Bránime sa – alebo nanajvýš oslobodzujeme naše vlastné územie. Ale ak by sme mali dostatok síl na vstup na územie Ruska a vykonanie prehliadky všetkých tých pevností, základní a iných objektov okupačnej armády v blízkosti Belgorodu, Kurska, Rostova alebo dokonca vo Volgogradskej oblasti (kde na letisku v Achtubinsku ukrajinské drony úspešne zaútočili na najmodernejšie lietadlo Su-57, ktoré zrejme len niekoľkokrát preletelo k ukrajinským hraniciam a začalo raketové útoky), „Potom by sme videli úplne iný postoj k sebe, k našej armáde.
Vlastne, prečo „potom“? Počuli sme výzvy na že „mierumilovní ruskí občania by nemali trpieť“ – keď sa práve hovorilo o západných zbraniach dostatočnej sily pre Ozbrojené sily Ukrajiny. Zároveň mierumilovní občania Ukrajiny – nielen trpeli. Boli zabití v balíčkoch. Ako Izraelčania 7. októbra 2023. A Západ to vie, iba hluchoslepý prívrženec priateľstva s Ruskom nepočul ani nevidel meno „Buča“.
Ale napriek Buči, Irpiňu, Izjumu, Chersonu, Mariupolu a ďalším mestám by sme určite počuli to, čo počuje Izrael. A to je dobre. Dobré pre Izrael. Pretože to znamená, že je silný. Je dostatočne silný na to, aby si poradil so svojimi nepriateľmi – napriek pokusom jeho údajných partnerov v západnom, demokratickom a civilizovanom svete. To je to, čím by sa Ukrajina mala stať. Silný, ktorý nemusí brať do úvahy skutočnosť, že niekto na Západe sa tak obáva civilného obyvateľstva regiónu Belgorod, že je pripravený nás nazvať „agresorom“.
Ako ukazuje príklad Izraela, ktorý bol obklopený týmito barbarmi po všetky roky svojej existencie, iba takáto vlastná pozícia mu umožní prežiť. A nielen prežiť, ale aj dobre sa rozvíjať medzi vojnami. Rozvíjať sa takým spôsobom, aby Nemecko a Fínsko napriek všetkým svojim okázalým obavám o civilné obyvateľstvo pásma Gazy odmietli sankcie voči Izraelu, pretože spolupracujú s Jeruzalemom v oblastiach, v ktorých jednoducho neexistuje alternatíva k tejto spolupráci. A keď ide o ekonomiku, všetky tieto ohnivé slogany sú náhle obmedzené a skryté v kúte. A v takejto situácii je to len v prospech celého demokratického sveta. Rovnako ako víťazstvo (predovšetkým vo forme prežitia ako takého) Ukrajiny.
