V dňoch 15. – 17. marca sa v Rusku konali takzvané prezidentské voľby v Rusku. „Takzvané“, pretože, ako uznali prakticky všetky civilizované krajiny, neboli ani čestné, ani spravodlivé. Nakoniec to neboli voľby, pretože v skutočnosti neexistovala iná možnosť, všetci viac či menej dôstojní politici, ktorí mohli súťažiť s úradujúcim prezidentom, buď zomreli, alebo boli vo väzení, alebo boli nútení emigrovať. Menej dôstojní, ale aspoň minimálne opoziční politici sa nemohli dostať do záverečnej volebnej fázy. Na hlasovacom lístku boli okrem Putina iba „vycvičené šteniatka“, ktoré vystupovali pre hlavného uchádzača o záložné tanečnice.
Výsledok hlasovania bol vopred známy a dokonca ho vopred oficiálne oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov – „pod 90%“. Do akej miery to bolo skutočné a nie „nakreslené“, nikto nevie, pretože ruské úrady kategoricky odmietli povoliť nezávislým pozorovateľom vstup do volebných miestností. Nezávislí výskumníci, ktorí používajú matematické metódy na odhalenie falzifikátov, tvrdia, že takmer polovica všetkých hlasov, ktoré dostal Putin, bola fiktívna. „Voľba prezidenta Putina“ – takto sa v Rusku žartom nazýva tento proces „vyjadrenia vôle“ občanov.
Je jasné, že všetky západné krajiny jednohlasne odsúdili volebný proces v Rusku, odsúdili Putina a jeho kliku. Nikto v Európe ani v Spojených štátoch však nemá v úmysle uznať Putina za prezidenta.
„Realita je taká, že Putin je prezidentom Ruska. S touto realitou sme sa vysporiadali na pozadí vojny v Ukrajine a ďalších krokov v rozpore so záujmami USA, ktoré sme videli od tohto prezidenta a Ruska pod jeho vedením. A v tejto realite budeme konať aj naďalej,“ povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
A nie je na to dôvod. „Toto sú činy a toto sú fakty“ – ako ukrajinskí novinári radi písali v sovietskych časoch, hovoriac o zajatých drobných skorumpovaných úradníkoch.
Takže voľby, bez ohľadu na to, ako veľmi ich kritizujeme, sa konali v Rusku. Svet, vrátane Západu, je nútený akceptovať ich výsledky. A voľby sú, ako viete, kľúčovou súčasťou demokratického postupu. Bez nich demokracia nie je demokraciou. Preto vzniká logická otázka: čo sa deje v tomto aspekte v Ukrajine, ktorej lídri ubezpečujú Západ, že vo vojne s Ruskom „bránia demokraciu na celom svete“.
A situácia v Ukrajine nie je najlepšia. Teda vôbec žiadne. Napríklad z času na čas sa v ukrajinskej politike vedú rozhovory a dokonca aj horúce debaty o potrebe volieb. Ale nejde to nad rámec tárania.
Napríklad k ďalšiemu zintenzívneniu volebného tárania došlo koncom augusta 2023 po návšteve amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama v Kyjeve, ktorý bol považovaný za veľkého priateľa Ukrajiny (teraz je jeho priateľský postoj už spochybňovaný kvôli určitému odporu voči prijatiu zákona o vojenskej pomoci Ukrajine). Senátor na stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal: „Na budúci rok sa v Ukrajine uskutočnia voľby… Chcem, aby sa v tejto krajine konali slobodné a spravodlivé voľby, dokonca aj počas útoku na ňu. Americký ľud musí vedieť, že Ukrajina sa zmenila. V minulosti to bola veľmi skorumpovaná krajina.“
Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Tiny Kox predtým vyzval Ukrajincov, aby uskutočnili volebný postup. „Nie je na nás, aby sme vám hovorili, ako to urobiť, ale, samozrejme, Ukrajina by mala zorganizovať slobodné a spravodlivé voľby. Pretože je to vaša povinnosť podľa Štatútu Rady Európy. A, samozrejme, budete. Pretože ak to neurobíte, potom budete mať sami otázku: čo sme bránili v tejto vojne, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine?“ povedal Cox.
V tom čase sa Zelenskyj dokonca údajne dohodol so šéfom PZ aj americkým senátorom, že voľby sa naozaj musia uskutočniť. Potom však začal stanovovať zvláštne podmienky a povedal, že Spojené štáty by potom mali vyriešiť bezpečný priebeh volebného procesu na línii kontaktu s nepriateľom. Koniec koncov, existujú státisíce ukrajinských vojakov, skutočných vlastencov, ktorých hlas nemožno zanedbávať. Ukrajinský prezident tiež požadoval, aby Amerika a Európa vyslali pozorovateľov na Ukrajinu, najmä na front, aby zabezpečili spravodlivé a čestné voľby. A tiež, aby Západ plne financoval voľby v Ukrajine.
Za normálnych okolností sa ďalšie voľby v Ukrajine mali konať 31. marca tohto roku, prinajmenšom v prvom kole. Niekedy pred septembrom 2023 ukrajinské vedenie takúto možnosť dokonca pripustilo. V tom čase stále existovala nádej, že ukrajinská protiofenzíva skončí s určitým úspechom a bude možné znovu zachytiť väčšinu okupovaného územia. Potom by bolo možné uzavrieť s Moskvou nejaký pakt o neútočení, aspoň dočasne. A za takýchto podmienok by bolo možné uskutočniť relatívne plnohodnotné hlasovanie. Koniec koncov, počas rusko-ukrajinskej vojny boli v Ukrajine zavedené už štyri volebné procesy: prezident bol zvolený dvakrát (na jar 2014 a na jar 2019) a dvakrát do parlamentu (na jeseň 2014 av lete 2019).
Keď sa však ukázalo, že ukrajinská protiofenzíva zlyhala, že dlho očakávaný prielom do Azovského mora sa neuskutočnil, nehovoriac o oslobodení Mariupola, myšlienka volieb na Bankovej ulici sa začala narýchlo obmedzovať.
Téma volieb sa na niekoľko mesiacov vytratila z informačného poľa. Znovu sa objavil vo februári 2024. Jedným z katalyzátorov jeho vzhľadu bolo odvolanie vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného z funkcie. Faktom je, že v tom čase Zalužnyj chtiac-nechtiac získal neuveriteľne vysoké hodnotenie dôvery. A Zelenskyj preto začal rýchlo strácať popularitu.
Začiatkom marca 2024 ukrajinská sociologická spoločnosť SOCIS zverejnil prieskum o tom, kto by bol Ukrajinci zvolení za prezidenta, ak by sa hlasovanie uskutočnilo. A nesporným favoritom bol bývalý vrchný veliteľ Zalužnyj, 41, 4% bolo pripravených dať mu svoje hlasy (medzi tými, ktorí sa rozhodli a pôjdu k volebným urnám). Zelenskyj s ním biedne prehral, jeho podpora bola len 23,7%. Nasledovali exprezident Petro Porošenko (6,4 %) a bývalý predseda Verchovnej rady Dmytro Razumkov (5,6 %). V druhom kole bol pomer hlasov pre Zalužného ešte presvedčivejší – 67,5% voličov bolo pripravených hlasovať za neho. Za Zelenského to urobilo len 32,5 percenta. Takže zlaté časy súčasného ukrajinského prezidenta, keď ho podporovali tri štvrtiny spoločnosti, beznádejne upadli do zabudnutia.
V tom čase opoziční politici okamžite využili situáciu a využili zánik Zalužného, na ktorý drvivá väčšina ukrajinskej spoločnosti reagovala mimoriadne negatívne, začali hovoriť o strate legitimity úradujúceho prezidenta, pretože nechce usporiadať plánované prezidentské voľby.
V reakcii na tieto obvinenia kancelária prezidenta pripravila podanie ústavnému súdu týkajúce sa legitimity funkčného obdobia Volodymyra Zelenského ako prezidenta Ukrajiny, keďže jeho funkčné obdobie sa skončí na jar tohto roku.
Koniec koncov, časť 5 článku 103 Ústavy Ukrajiny znie: „Riadne voľby prezidenta Ukrajiny sa konajú poslednú marcovú nedeľu piateho roku výkonu prezidenta Ukrajiny.“ To znamená, ako už bolo spomenuté, že ďalšie prezidentské voľby v Ukrajine sa mali konať 31. marca 2024.
Existuje však aj druhý epochálny dátum pre Zelenského – 20. máj 2024. Práve v tento deň uplynie päťročné obdobie od okamihu inaugurácie Zelenského, ako to definuje základný zákon. V časti 1 článku 103 ústavy sa uvádza: „Prezidenta Ukrajiny volia občania Ukrajiny na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na obdobie piatich rokov.“
Na druhej strane však v Ukrajine platí stanné právo. A článok 19 zákona o stannom práve výslovne zakazuje hlasovanie. Okrem toho sa zákaz vzťahuje na všetky typy volieb: prezident Ukrajiny, Najvyššia rada Ukrajiny a orgány miestnej samosprávy.
V odvolaní sa na ústavný súd sa jeho autori snažili zistiť: po prvé, či ústava umožňuje prezidentské voľby podľa stanného práva, a po druhé, či úradujúci prezident stratí legitimitu po 20. máji, pretože voľby sa nikdy nekonali.
Kancelária prezidenta sa však nakoniec rozhodla prípad zabrzdiť a neobrátiť sa na ústavných sudcov. Ľudový zástupca Ukrajiny z „Služobníka ľudu“, bývalý zástupca prezidenta Ukrajiny na Ústavnom súde Fedir Venislavsky vysvetlil túto pozíciu s odkazom na článok 108 Ústavy Ukrajiny. Ak chcete citovať tento článok:
„Prezident Ukrajiny vykonáva svoje právomoci dovtedy, kým novozvolený prezident Ukrajiny neprevezme úrad. Právomoci prezidenta Ukrajiny sa predčasne ukončia v prípade:
1) odstúpenie;
2) neschopnosť vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov;
3) odvolanie z funkcie obžalobou;
4) smrť.“
Preto, keďže úradujúca hlava štátu je 1) nie je demisiou, 2) nie je vážne chorá, 3) nie je obžalovaná, 4) žije a jeho nástupca nebol zvolený, nič mu nebráni pokračovať v plnení svojich povinností.
„Prezident pokračuje vo výkone svojich právomocí, kým sa novozvolený prezident Ukrajiny neujme úradu. Toto je určite záväzná norma, ktorú musí prezident splniť,“ povedal Fedir Venislavsky v éteri programu Svoboda Live.
Následne samotný prezident Zelenskyj v rozhovore pre taliansky televízny kanál vysvetlil svoj postoj k nevhodnosti a nemožnosti usporiadať voľby Rai 1. „Aby sa v Ukrajine mohli konať voľby v čase vojny, je potrebné zmeniť príslušnú legislatívu. Vo vojne nie je možné vykonaťa voľby,“ povedal prezident. Ďalej spomenul ďalšie dôvody. Najmä neschopnosť zabezpečiť hlasovanie pre armádu, ktorá je v súčasnosti na fronte, ako aj nedostatočnú infraštruktúru, ktorá umožní siedmim miliónom Ukrajincov, ktorí sú v súčasnosti v exile v zahraničí, voliť.
V rozhovore, ktorý Zelenskyj poskytol televíznemu kanálu 1+1, zazneli ďalšie dva argumenty proti tomu, aby sa tento rok konali voľby: nedostatok peňazí (potrebných je najmenej päť miliárd dolárov) a riziko, že voľby počas vojny rozdelia spoločnosť.
Skutočnosť, že v ukrajinskej spoločnosti bol skutočne vytvorený jasný konsenzus o vyhliadkach na uskutočnenie volieb, hrá Zelenskému do karát. Prevažná väčšina Ukrajincov je proti usporiadaniu volieb v podmienkach nepriateľských akcií v krajine. Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), ktorý sa uskutočnil v decembri 2023, bolo 84% respondentov za odloženie hlasovania.
Vo februári 2024 spoločnosť KIIS vykonávali opakované prieskumy. Podľa jeho výsledkov je drvivá väčšina (69%) stále za to, aby Volodymyr Zelenskyj zostal prezidentom až do konca stanného práva. Iba 15% respondentov bolo za voľby (11% z nich bolo za zmenu príslušných zákonov, 4% boli za pozastavenie stanného práva). 10% podporilo myšlienku, že Zelenskyj by mal odstúpiť a až do zvolenia nového prezidenta by jeho povinnosti vykonával predseda Verchovnej rady; 6 % je nerozhodnutých.
Preto je názor spoločnosti celkom jednoznačný: pokiaľ bude vojna pokračovať, nebudú žiadne voľby a nech Zelenskyj zatiaľ zostane. Podľa môjho názoru sa však aj pri takomto verejnom konsenze márne zastavilo podanie na Ústavný súd o legitimite prezidenta po 20. máji. Napokon, nech je to akokoľvek, právna situácia je dosť neistá. A Zelenského politickí oponenti to nebudú zanedbávať. Koniec koncov, informačný útok na neho zo strany predstaviteľov opozičnej strany „Európska solidarita“ pod vedením Petra Porošenka sa už presadzuje. Zelenskyj je obvinený z uzurpovania moci a z toho, že si chce udržať svoj post hákom alebo podvodníkom. Napríklad známy blogger Karl Volokh, ktorý je blízky Porošenkovi, obviňuje Zelenského: „Minimum, ktoré možno v takejto situácii urobiť, je obrátiť sa na ústavný súd so žiadosťou o objasnenie. Zelenskyj to však nerobí (pravdepodobne si nie je istý, či má dostatok hlasov sudcov v jeho prospech). Namiesto toho vyhlasuje každého, kto nastolí túto tému, za agentov Moskvy. Viete, nelegitímnosť prezidenta, podozrenie z uzurpácie je objektívne veľmi vážnym faktorom. A nielen pre nepriateľov, ale aj pre priateľov alebo relatívne neutrálnych ľudí, ktorých sféra záujmu zahŕňa politický boj okolo pomoci Ukrajine (ako trumpisti).“
Túto situáciu využíva aj Kremeľ. Napríklad stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzja sa na zasadnutí Bezpečnostnej rady 22. marca pýtal, s kým by Moskva mala „aspoň hypoteticky“ viesť mierové rozhovory. „Koniec koncov, jednostranné rozhodnutie kyjevského diktátora neusporiadať prezidentské voľby, zjavne zo strachu z ich straty, prijaté v rozpore s ústavou Ukrajiny, ho robí nelegitímnym od 21. mája. Ak vezmeme do úvahy kolaps ratingov podpory vodcu kyjevskej junty, vyvstáva otázka: koho teraz zastupuje? S kým by sme mali viesť dialóg, rokovať, kedy a ak to bude potrebné?“ pýta sa Nebenzya.
Je jasné, že slová ruských politikov nemožno brať vážne. Zároveň by ste nemali zatvárať oči pred problémom. Mnohí politici na Západe sa pozerajú s nedôverou na ignorovanie hlavného princípu demokracie v Ukrajine – zmeny moci. Najmä na pozadí čoraz jasnejších pokusov uzurpovať si moc zo strany prezidentskej kancelárie. Doteraz sú Brusel a Washington stále pripravené odpísať nedostatok volieb ako vojnu. Ale ako dlho bude takáto lojalita trvať, je veľká otázka.
Text bol prvýkrát uverejnený v Wszystko Co Najważniejsz
