Od septembra 2023 pretrvávajú problémy s podporou USA pre Ukrajinu. Ukrajinci a Európania sú znepokojení zahraničnopolitickými vyhláseniami Donalda Trumpa, ako sú hrozby proti americkej prítomnosti v NATO alebo plnenie záväzkov voči Aliancii. Bol to vplyv bývalého prezidenta zo strany Republikánskej strany, ktorý viedol k zablokovaniu balíka podpory pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. Na pozadí nerozhodnosti Ameriky zastaviť agresívne akcie Ruska sa Európa dostáva do popredia. V akých oblastiach krajiny nášho kontinentu pomáhajú Ukrajincom a pripravujú sa na potenciálnu konfrontáciu s Ruskou federáciou?
Hegemón v kríze
Pre Spojené štáty je rok 2024 volebným rokom. Už teraz je isté, že kandidátom z Demokratickej strany bude úradujúci prezident Joe Biden a kandidátom z Republikánskej strany bude Donald Trump. Obaja však čelia mnohým výzvam, ktoré im môžu zabrániť v dosiahnutí víťazstva. V prípade Bidena je to jeho vek, zatiaľ čo Trump, ktorý je o štyri roky mladší, bude musieť čeliť opozícii v rámci Republikánskej strany vedenej jeho nedávnou súperkou Nikki Haleyovou, ktorá môže povzbudiť svojich priaznivcov, aby boli v deň volieb pasívni. Preto je pravdepodobné, že každá strana bude hľadať ďalšie výhody v zahraničnej politike. Trump a kongresmani, ktorí ho podporujú, z takzvanej skupiny MAGA (Make America Great Again), tak robia už najmenej niekoľko mesiacov. Využívajú krízu na hranici s Mexikom, cez ktorú nelegálne prechádzajú tisíce migrantov, ako aj geopolitické otázky na kritiku zahraničnej politiky súčasnej administratívy. Trump chce dokázať, že Biden je geopolitický porazený, ktorého nerešpektujú lídri krajín nepriateľských voči Spojeným štátom. V amerických médiách sa objavili správy, že v Republikánskej strane sú ľudia, ktorí počítajú s porážkou Kyjeva alebo aspoň so zhoršením jeho situácie vo vojne s Ruskom. Takže to budú môcť spojiť s katastrofickým ústupom amerických vojsk z Afganistanu v roku 2021. Z rovnakého dôvodu niektorí republikáni blokujú podporný balík, ktorý je zameraný na financovanie pomoci Ukrajine, Izraelu a Taiwanu a zabezpečuje pridelenie dodatočných finančných prostriedkov na posilnenie hranice s Mexikom. Bohužiaľ, v tomto prípade, v očiach Trumpa, čím horšia je geopolitická situácia, tým lepšie pre neho.
Ukrajina sa tak stala rukojemníkom amerických volieb. Trump sľubuje ukončenie rusko-ukrajinskej vojny do 24 hodín bez uvedenia akýchkoľvek podrobností. Kongresmani, ktorí ho podporujú, sa zase snažia odvrátiť voličov od Ukrajiny prostredníctvom médií, pričom poukazujú nielen na korupciu, ale aj na údajný nedostatok vyhliadok na víťazstvo nad Ruskom. Situáciu výrazne komplikuje skutočnosť, že predsedom Snemovne reprezentantov je kongresman Mike Johnson, ktorý je spojený s MAGA. Pred nástupom do funkcie vždy hlasoval proti podpore Ukrajiny, pričom urobil výnimku len pre návrh zákona o požičiavaní a prenájme. Na druhej strane na jeseň 2023 médiám niekoľkokrát dal jasne najavo, že nevidí žiadne negatívne dôsledky potenciálneho úspechu Ruska pre Spojené štáty a svetový poriadok. Nech je to akokoľvek, kedykoľvek sa naskytla príležitosť hlasovať o podpore Ukrajiny, Izraela a Taiwanu, bol to Johnson, kto sa proti tomu pokúsil bojovať. V polovici februára 2024 nariadil dovolenku v práci Snemovne reprezentantov. „Sviatky“ trvali do 28. februára. Rečník urobil toto rozhodnutie tesne po tom, čo zástupcovia oboch strán v americkom Senáte dosiahli kompromis o znení textu zákona o podpore zahraničných spojencov a médiá informovali, že väčšina poslancov v Snemovni reprezentantov plánuje dať podporný balík na hlasovanie obchádzajúc samotného Johnsona, čo by pre neho bola imidžová rana.
V druhej polovici februára 2024 sa Trumpov vlastný naratív o Ukrajine nečakane zmenil. V médiách povedal, že nemá námietky proti podpore Kyjeva, ale uprednostnil by ju nie vo forme nenávratných grantov, ale vo forme dlhodobej pôžičky s veľmi nízkou úrokovou sadzbou. Okrem toho neexistuje žiadna lehota na vrátenie peňazí. Bývalý americký prezident si pravdepodobne pripravuje „mäkkú pôdu“ pre prípad, že sa podporný balík presadí. Takže obhajuje svoj imidž ako človeka, ktorý uspeje. Okrem toho nesmieme zabúdať, že jedným zo sponzorov Republikánskej strany sú židovské kruhy a izraelská loby v Spojených štátoch, ktoré očakávajú finančnú a materiálnu podporu od Izraela. Johnsonov pokus presadiť balík pre Izrael predtým zlyhal. Takže MAGA a Trump sa ocitli opretí o múr. To znamená, že buď prestanú blokovať pomoc Ukrajine a Taiwanu, alebo sa môžu rozlúčiť so svojimi sponzormi a riskovať zničenie svojho imidžu. Možno práve z týchto dôvodov sa CNN začiatkom marca 2024 dozvedela od svojich zdrojov v Republikánskej strane, že predseda Snemovne reprezentantov dá hlasovať o podpornom balíkuUkrajina, Izrael a Taiwan v polovici mesiaca.
Európske obavy
Kvôli obavám z Trumpovho úspechu pri otvorenom vyhlásení izolacionistického kurzu v americkej politike a kvôli patovej situácii v americkom Kongrese sa niektoré európske krajiny rozhodli prevziať iniciatívu na ochranu a podporu Ukrajiny. V súčasnosti Európe dominuje britská interpretácia víťazstva nad Ruskom, to znamená úsilie zamerané na zabezpečenie toho, aby Ukrajina dosiahla vojenský úspech, ktorý by viedol k obnoveniu hraníc z roku 1991. Dobrým príkladom zmeny postoja k rusko-ukrajinskej vojne je Francúzsko, ktoré tiež vystupňovalo svoju rétoriku a sľubuje zvýšenie podpory pre Kyjev. Paríž poskytol Kyjevu podporu vo výške 3,8 miliardy eur a ponúkol posilnenie spolupráce v oblasti zbrojenia. Návrh Emmanuela Macrona na presun európskych vojsk na Dneper zároveň spôsobil obrovskú kontroverziu. Niektorí veria, že by vstúpili do boja s Rusmi, zatiaľ čo iní veria, že ich cieľom by bolo vytvoriť bezpečnostnú zónu na pravobrežnej Ukrajine v prípade operačných úspechov okupantov. Dá sa predpokladať, že išlo predovšetkým o inštruktorov, ktorí by pomáhali pri výcviku a údržbe, predovšetkým západného letectva. 1. marca francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjournet vysvetlil zámery prezidenta Macrona:
„Všetko, čo robíme, je zamerané na to, aby sme sa vyhli vojne a samozrejme to nie je o zvyšovaní úzkosti francúzskeho ľudu. Preto je v týchto neistých časoch našou stratégiou práve zabrániť Rusku vo víťazstve. Francúzi nezomrú za Ukrajinu a nebudú svedkami bojov, naše ciele sú jasne definované – zabrániť Rusku vyhrať.“
Je jasné, že Francúzsko chce zohrávať dôležitejšiu úlohu na európskom kontinente. V tomto konkuruje predovšetkým Nemecku, ktoré ešte nie je pripravené poskytnúť aktívnejšiu podporu Ukrajine a presadzovať konfrontačnejšiu politiku voči Moskve. Možno zvýšením podpory Kyjeva, vyzbrojením krajiny a ponúknutím vojakov Dnipro chce Macron vyzvať Spojené štáty. Koniec koncov, nie je žiadnym tajomstvom, že Francúzi sú už desaťročia skeptickí voči americkej dominancii. Nevylučujte tiež, že francúzsky prezident má v úmysle vyprovokovať republikánskych kongresmanov, aby hlasovali za balík podpory pre Ukrajincov.
Pokiaľ ide o Nemecko, zatiaľ čo sa Berlín naďalej snaží obmedziť pomoc vo forme zbraní a útočného vybavenia, poskytuje Ukrajine obrovskú podporu, ktorú možno použiť na obranu. Najmä protivzdušná obrana, ktorá zahŕňa protilietadlové delostrelectvo Gepard a Skynex a odpaľovacie zariadenia Iris-T. Nemecký priemysel sa chce zapojiť do výroby zbraní pre Ukrajinu – predovšetkým pre Rheinmetall – ale nevylučuje možnosť začatia výstavby závodu, pravdepodobne na základe existujúcej infraštruktúry aj počas vojny. A hoci by si Ukrajinci mali dávať pozor na takéto vyhlásenia, stále dokazujú, že čoraz viac európskych krajín neverí, že Ukrajina vojnu prehrá. Ďalšie bilaterálne dohody medzi Ukrajinou a niektorými západnými krajinami by sa mali považovať za úspešné. Už na jeseň 2023 sa v Kyjeve konal kongres zástupcov popredných zbrojárskych spoločností. Od začiatku tohto roka bolo podpísaných viac bilaterálnych dohôd, ktoré sa niekedy jednoducho nazývajú „bezpečnostné záruky“. Napríklad nedávno podpísaná dohoda s Holandskom zabezpečuje obrannú podporu pre Kyjev na 10 rokov. V roku 2024 sa očakáva, že dosiahne 2 miliardy EUR. Prioritou Holanďanov bude posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, námorníctva, zbraní dlhého doletu, letectva a delostrelectva. Ukrajina už podpísala podobné dohody so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Zabezpečujú transfer zbraní a výcvik nielen počas vojny, ale aj po jej skončení alebo po uzavretí prímeria s Ruskou federáciou.
Dôležitá je aj ochota západných krajín zdieľať know-how vo výrobe zbraní, munície a iného vojenského vybavenia, čo prispeje k rozvoju ukrajinského obranného priemyslu. Pozornosť stojí aj za to venovať otázke finančnej podpory Ukrajiny zo strany Západu. V roku 2022 to bolo 31,2 miliardy dolárov a v roku 2023 to bolo 42,5 miliardy dolárov. S odkazom na najnovšie údaje stojí za zmienku, že z nich 19,7 miliardy dolárov poskytla Európska únia a približne 1 miliardu dolárov Spojené kráľovstvo vo forme nenávratných grantov. Podiel USA bol iba 11 miliárd dolárov, tiež vo forme grantov. Minister financií Ukrajiny Sergii Marčenko povedal, že tento rok bude Ukrajina potrebovať finančnú podporu vo výške 37,3 miliardy dolárov. Spočiatku sa predpokladalo, že bude potrebných približne 41 miliárd dolárov. Významnú časť tejto podpory pokryjú európski partneri, ako aj samotná Európska únia. 1. februára 2024 bol prijatý štvorročný balík makrofinančnej podpory v hodnote 50 miliárd EUR.
Európa sa vyzbrojuje
Rusko-ukrajinská vojna prinútila európske krajiny vykonať kritickú analýzu stavu svojichNapríklad v prípade Spojených štátov amerických, Spojených štátov amerických a Spojených štátov amerických Ukázalo sa, že drvivá väčšina armád európskych členov NATO má možnosť zúčastniť sa mierových a stabilizačných misií alebo ozbrojených konfliktov nízkej intenzity, kde je nepriateľ výrazne horší ako oni v organizácii, vybavení, financiách a často aj počte. V prvom rade hovoríme o teroristických skupinách, povstalcoch alebo armáde takzvaných. Tretí svet.
Takéto konflikty možno ironicky nazvať „zámorskými dobrodružstvami“. Vyznačujú sa predovšetkým nízkou intenzitou nepriateľských akcií, čo znamená, že nevyžadujú výdavky mnohých finančných a materiálnych zdrojov, t. munície, paliva, náhradných dielov, lekárskej pomoci. Nehovoriac o malých stratách personálu a vybavenia, pretože sa neočakávajú žiadne veľké pravidelné bitky. Nepriateľ nemá silnú leteckú, protivzdušnú a raketovú obranu, početné delostrelecké a obrnené vozidlá, satelity a flotilu porovnateľnú so západnými krajinami. Logistika sa však ukázala ako celkom náročná. Západné spoločnosti sotva pocítili účinky takýchto konfliktov. Jedinou výnimkou boli prípady teroristických činov na Západe. Konflikt bol zvyčajne vždy ďaleko a jeho poučenie sa sotva dalo aplikovať na totálnu vojnu.
Západ sa pripravoval hlavne na zapojenie sa do tohto typu konfliktu, mylne sa domnieval, že v Európe nevypukne veľká vojna. S ohľadom na „zámorské dobrodružstvá“ boli obrnené sily, delostrelectvo a protivzdušná obrana znížené. Vo väčšine krajín bola zrušená všeobecná branná povinnosť a boli vytvorené profesionálne armády. Z dlhodobého hľadiska to malo katastrofický účinok, pretože počet záložníkov, ktorí mohli byť povolaní v prípade totálnej vojny, sa z roka na rok systematicky znižoval. Rezervy výstroja neboli vytvorené – nakúpilo sa len toľko na zabezpečenie vybavenia traťových a výcvikových jednotiek. Ďalším problémom sa ukázala byť výroba munície. V konfliktoch s nízkou intenzitou nebola munícia potrebná vo veľkých množstvách, takže jej výroba sa znížila a namiesto toho začali nakupovať vysoko presné rakety. Sú efektívne na použitie, ale drahé a dodávané armáde v malých množstvách, čo je okrem ceny spôsobené aj problémami súvisiacimi s výrobným časom a dostupnosťou komponentov. Nádej bola pripnutá na letectvo, ktoré, hoci neobmedzovalo nepriateľa, im umožnilo rýchlo ovládnuť vzduch, dezorganizovať rady útočníkov a ich logistiku a umožniť im odraziť útok. Zabudli však, že zem nedobýva letectvo, ale pozemné sily.
Vojenské prebudenie
Rusko-ukrajinská vojna prebudila západných politikov a vojenský personál z letargie. Ukázalo sa, že letectvo nestačí tvárou v tvár silnej protivzdušnej obrane nepriateľa. V tomto prípade delostrelectvo umožnilo obrneným silám a pechote prelomiť nepriateľské pozície a spôsobiť mu ťažké straty. Zriedkavá protiraketová obrana sa ukázala byť bezmocná proti masívnym raketovým útokom a používaniu relatívne lacných kamikadze dronov. Totálna vojna viedla k ťažkým stratám nielen u zabitých a zranených, ale aj fyzicky a morálne vyčerpaných vojakov, ktorí tiež potrebovali rotáciu. Ukázalo sa, že poľné a betónové opevnenia neboli minulosťou, ale ukázalo sa, že sú nepostrádateľným útočiskom pechoty a faktorom, ktorý by mohol zasahovať do plánov nepriateľa, ktorý sa zameral na manévrovanie.
Dva roky po ruskej invázii na Ukrajinu začínajú západoeurópske krajiny meniť svoj prístup k úlohe ozbrojených síl a vedeniu vojny. V priebehu roka prebiehajú práce na výraznom zvýšení výroby delostreleckej munície, ktorá je v súčasnosti mimoriadne dôležitým zdrojom pre Ozbrojené sily Ukrajiny na ochranu vlasti. Začiatkom roka 2023 by všetky európske krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie a NATO, mohli pravdepodobne vyrobiť od 500 tisíc ton. maximálne do 600 tisíc. 155 mm delostrelecké granáty ročne. Toto však nie je číslo, ktoré umožní Ukrajine riadne bojovať, naplniť vlastné sklady a pripraviť muníciu na manévre. Niet divu, že plány dodať Ukrajincom milión výstrelov tohto kalibru za niekoľko mesiacov zlyhali. Preto chcú západné krajiny výrazne zvýšiť produkciu. Nedá sa vylúčiť, že sa zvýšia aj náklady na nákup rakiet a iných kalibrov granátov mimo Európy, proti čomu doteraz protestovalo Francúzsko, ktoré uprednostňovalo vyčleniť finančné prostriedky EÚ na investície do zbrojenia v rámci Únie. Proces zvyšovania výroby delostreleckých systémov už prebieha. Ďalším príkladom je Francúzsko, ktoré začalo vyrábať podstatne viac 155 mm samohybných húfnic CAESAR ako v roku 2022, a to aj pre Ozbrojené sily Ukrajiny. Niektoré krajiny zase vyčleňujú vlastné finančné zdroje na nákup munície mimo Európskej únie – v Južnej Afrike, Južnej Kórei alebo Turecku.
Situácia s výrobou ťažkých zariadení je zložitejšia, hlavneTanky a bojové vozidlá pechoty. Západné krajiny sa viac zamerali na výrobu vozidiel MRAP, to znamená kolesových obrnených transportérov, ktoré chránia posádku pred výbuchmi mín. Ľahšie sa prepravovali na iné kontinenty, lacnejšie a rýchlejšie sa vyrábali a boli vhodnejšie na hliadkovanie, ale ich slabou stránkou bolo brnenie a často aj zbrane. Z týchto dôvodov nebolo spoliehanie sa na ne ako na hlavné bojové vozidlá ziskovým nápadom. To neznamená, že tento typ zariadenia nie je vôbec užitočný v totálnej vojne. Niektoré západné krajiny sa snažia zvýšiť výrobu obrnených bojových vozidiel na kolesovom aj pásovom podvozku.
Situácia v Spojených štátoch a hrozba amerického izolacionizmu zasiahli mnohé západoeurópske krajiny ako studené sprchy. Namiesto očakávaného poklesu záujmu pesimistov o Ukrajinu, škrtov v pomoci a „realistického“ ponechania Kyjeva Moskve však vidíme opačné trendy. Okrem toho sa postoj Republikánskej strany k pomoci Ukrajine pomaly stáva jasnejším – predseda Snemovne reprezentantov povedal, že jeho stranícki kolegovia vypracujú vlastný návrh podporného balíka pre Kyjev. Hoci to definitívne neznamená koniec chaosu v Kongrese v súvislosti s politikou medzi Ukrajinou a Ruskom, je to pozitívny signál pre Ukrajinu a Európsku úniu. Na druhej strane, pre Rusko sa okno príležitosti na výrazné posilnenie svojich pozícií a realizáciu svojich plánov na bojisku pomaly zatvára.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Pôvodný názov článku: Wypowiedzi Trumpa potrząsnęły Europą
