Jedným z hlavných bestsellerov na ukrajinskom knižnom trhu v minulom roku bola kniha „Kolónia“ od Maxa Kidruka, prvý diel trilógie „New Dark Ages“. Jeho žáner je definovaný ako sci-fi a udalosti sa konajú v roku 2141. Pozorné čítanie sveta polovice 21. storočia však vyvoláva opakovaný pocit déjà vu: problémy, ktoré opísal Kidruk, sú napriek určitému rozdielu v scenérii veľmi podobné súčasným. A tie, ktoré pred takmer storočím priviedli svet na pokraj katastrofy – populizmus, kríza zavedených inštitúcií a morálnych hodnôt, vedomé alebo nevedomé zhovievavosť k zlu a tak ďalej. Individuálne výbuchy optimizmu – ako napríklad dlho očakávané a vyčerpané prideľovanie finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine americkými zákonodarcami – by nemali pokrývať širší, skôr bezútešný obraz.
Svet, prinajmenšom jeho najrozvinutejšia a najdemokratickejšia časť, dnes stojí na zmätenej križovatke. Križovatka, ktorú našiel podmienený Západ, kde čakala priama diaľnica k „svetlej budúcnosti“ „konca dejín“. Spojené štáty a Európa sa už roky stávajú obeťami vlastného nadmerného optimizmu vyvolaného víťazstvom v studenej vojne a pádom komunizmu. Hoci sám Francis Fukuyama už dávno opustil svoju notoricky známu tézu, mnohí štátnici a obyčajní občania naďalej veria v ilúziu.
Útoky z 11. septembra 2001 a mnohé ďalšie teroristické útoky, politika Číny, Severnej Kórey, Iránu alebo Ruska zameraná na podkopanie existujúceho medzinárodného poriadku a v konečnom dôsledku ruská agresia voči Ukrajine – to všetko svedčí o márnosti nádejí na celosvetové víťazstvo demokracie, voľného trhu a súvisiacich javov. Naopak, sily a vplyvy toho, čo George W. Bush nazval „osou zla“, len rastú a spôsobujú zmätok po celom svete.
To spôsobilo neistotu a zmätok na Západe – keď „Titanic“ optimizmu naráža na ľadovce reality znova a znova. Rovnako ako v 1930-tych rokoch, Západ verí, že je lepšie rokovať s diktátormi, ako im odporovať. Toto „upokojenie“ pomôže udržať svet v medziach normálnosti a zabráni katastrofe. Netreba dodávať, že sa skončila pred viac ako 80 rokmi.
Jedným zo základných problémov dneška je strach z prijatia veľmi staromódnej, „neprogresívnej“ myšlienky, že zlo vo svete existuje. Nielen poltóny, nielen post-pravdy, kde má každý pravdu a každému treba rozumieť. A politické režimy, spoločnosti a konkrétne osobnosti, ktoré sa snažia ničiť a zabíjať – a všetky západné postmoderné hry im len hrajú do karát. Prvým krokom k úspešnému odporu voči zlu je nazvať ho pravým menom, nebáť sa nepríjemných právd. Európa si príliš neskoro uvedomila, že napriek všetkým svojim ústupkom boli Hitler a nacisti stelesnením zla. Pokiaľ ide o komunistický druh totality, nie každý to chce pochopiť dodnes.
Jedným z vedľajších účinkov fatálneho optimizmu z rokov 1990 a 2000 a jedným z dôvodov častej neschopnosti čeliť súčasným výzvam je presvedčenie, že čas na takzvané „veľké myšlienky“ uplynul. Že v globalizovanom a multikultúrnom svete 21. storočia nie je miesto pre atavizmy ako nacionalizmus, národný štát, veľké historické príbehy – nehovoriac o ďalších. Ukrajinci sú každý deň z vlastnej skúsenosti presvedčení, že to tak nie je. Že keď sa stretnete tvárou v tvár so zlom, všetky krásne progresívne koncepty strácajú svoje čaro a lesk a ustupujú takým „nemoderným“ konceptom ako národ, vlastenectvo a vlasť.
Rok 1930 bol tiež obdobím úpadku vedúcich myšlienok liberalizmu a demokracie na Západe, keď politické a ekonomické ťažkosti zvádzali mnohých na cestu komunizmu, nacizmu alebo fašizmu, ktoré ponúkali jednoduché riešenia zložitých problémov a krásnu alternatívnu budúcnosť. V tomto prípade sa odklon od tradičných princípov zmenil na katastrofu. V 21. storočí stále existuje šanca úplne nezablúdiť a vyhnúť sa novej a v niektorých ohľadoch tak známej tragédii. Okrem toho rasizmus, islamský fundamentalizmus režimu ajatolláhov alebo komunistická expanzionizmus Číny a Severnej Kórey nezobrazujú veľmi rajské obrazy. Stačí sa odvážiť nazvať ich skutočnou podstatou – zlom a nie alternatívnym uhlom pohľadu, ktorý treba rešpektovať.
Ďalším problémom súčasnej doby, ktorý sa zrodil zo zmätku a neistoty, je viera, že nejakými zázračnými prostriedkami sa situácia zmení k lepšiemu. Buď to, že začlenenie Číny do globálnej trhovej ekonomiky bude mať pozitívny vplyv na jej politický režim, alebo že nahradenie Putina nejakým liberálnym opozičníkom (po Navaľného smrti je ťažké nájsť čo i len podmienenú postavu pre túto úplne nereálnu úlohu) zmení ruský štát a spoločnosť k lepšiemu. V prípade Ukrajiny sa zaoberáme vierou v Deus ex machina – že práve teraz existuje nejaká božská moc buď v podobe Spojených štátov, ktoré sa konečne prebudia zo svojho spánku, alebo vo forme konkrétnych F-16 alebo ATACMS príde na záchranu a vysporiada sa so zlými chlapcami. Skutočnosť je taká, že iba vytrvalý boj a morálna a fyzická sila môžu sľubovať úspech.
Bolestne známy príbeh z minulosti je úpadok medzinárodných inštitúcií určených na udržanie poriadku vo svete. Existuje mnoho príkladov neúčinnosti, pokrytectva a nezmyselnosti celej OSN, OBSE a ďalších PZ a medzinárodných Červených krížov, kde deklarované hodnoty majú čoraz menej spoločného s praxou. Osud medzivojnovej Spoločnosti národov, predchodcu OSN, bol podobný. Bez autority, skutočného vplyvu a často túžby bola Liga úplne neschopná včas „ovládať“ Nemecko, Japonsko alebo Taliansko a zabrániť blížiacej sa druhej svetovej vojne. To neznamená, že medzinárodné organizácie nemusia. Bez významných reforiem, vrátane zbavenia Ruska a Číny kresiel v Bezpečnostnej rade OSN, však celý súčasný systém zostane nefunkčný.
To všetko neznamená, že súčasné alarmujúce a úprimne povedané nebezpečné trendy musia nevyhnutne skončiť novou globálnou katastrofou. Môžu, ale nemusia. Aby ste tomu zabránili, musíte poznať a pochopiť minulosť. Je zrejmé, že žiadne dve situácie nie sú rovnaké. Podobnosti však existujú a ich odmietnutie by bolo prejavom krátkozrakosti, arogancie a pýchy. História učí len tých, ktorí sú ochotní prijať jej lekcie.
Dá sa znova a znova písať o svetlej budúcnosti ľudstva, o víťazstvách osvietenstva a Homo Deus – božský človek. Takéto knihy majú dokonca významný obeh a robia z ich autorov superhviezdy. Ale sny o lepšej budúcnosti pre ľudstvo by nemali skrývať veľmi dôležitú pravdu. Táto ľudská prirodzenosť, napriek všetkému vedeckému a technologickému pokroku, sa vo všeobecnosti nemení. Je to dobré aj zlé. A ten nezmizol z nášho sveta, bez ohľadu na to, ako veľmi sa o tom presvedčíme. Uznať, že je to prvý krok k tomu, aby sme sa vyhli katastrofe. Ďalším krokom je vzdorovať zlu, namiesto toho, aby sme sa ho snažili upokojiť alebo pochopiť. Tretím je pamätať na to, čo sa deje inak. A potom je tu šanca, že nový temný vek, nový „súmrak Európy“, zostane len hrozivými mrakmi búrky, toto epicentrum nás v tomto čase prejde.
