Po dlhej prestávke Rusko obnovilo útoky na ukrajinskú energetickú sieť a zmenilo taktiku svojich útokov. Toto je uvedené v Materiál CNN.
„Počas niekoľkých týždňov týchto masívnych ruských útokov bolo takmer všetko naše celoročné úsilie o obnovu a opravu zničené za niekoľko dní, pri niekoľkých útokoch,“ povedala novinárom námestníčka ukrajinského ministra energetiky Svitlana Hrynčuková. Je potrebné poznamenať, že teraz sú údery presnejšie a koncentrovanejšie a desiatky rakiet a dronov sú zamerané na jeden cieľ.
Oleksandr Kharchenko, riaditeľ Výskumného centra energetického priemyslu (EIRC) so sídlom v Kyjeve, zase poznamenal, že od 22. marca Rusko začalo implementovať novú stratégiu útoku, ktorá pozostáva z masívnych raketových útokov na konkrétne ciele, keď sa veľké množstvo rakiet a dronov súčasne sústreďuje na veľmi obmedzený počet objektov.
Odvtedy Rusko zničilo ukrajinské elektrárne po celej krajine a 11. apríla úplne zničilo Trypilska TPP, najväčšiu elektráreň v Kyjevskej oblasti.
„Namiesto toho, aby Rusko pokračovalo v útokoch na ukrajinské elektrické prenosové sústavy, od konca marca spustilo masívne útoky na našu infraštruktúru výroby energie. Bohužiaľ, nepriateľ vyvinul svoju taktiku a používa vysoko presné zbrane. Výsledkom je obrovský nárast rušivej efektívnosti v porovnaní s rokom 2023,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti DTEK Maxim Timchenko.
Minulý týždeň spoločnosť DTEK uviedla, že v dôsledku ruských útokov stratila približne 80% svojej energetickej kapacity. Štrajky na tepelné elektrárne zároveň nespôsobili okamžité dlhodobé výpadky elektriny v Ukrajine, keďže tepelné elektrárne sa väčšinou využívajú na vyrovnanie všeobecných potrieb – najmä počas intenzívnych vykurovacích období v zime, keď spotreba prudko stúpa. Okrem intenzity a koncentrácie ruských útokov sa zmenilo aj načasovanie ich útokov. Predtým bola väčšina ruských štrajkov v príprave na zimu a teraz sa to deje uprostred jari.
CNN naznačuje, že existujú dva dôvody, prečo Rusko čakalo so spustením svojej novej stratégie až do jari. Po prvé, Rusko potrebovalo čas na vybudovanie zbraní a spravodajských informácií potrebných na útok.
„Táto stratégia bola jasne vyvinutá na dlhú dobu, strávili veľa času jej vývojom, jasne zhromažďovali spravodajské informácie a veľmi starostlivo sa pripravovali na tieto útoky,“ povedal Charčenko. Po druhé, Rusko pravdepodobne čakalo, kým sa ukrajinské elektrárne stanú menej chránenými protivzdušnou obranou kvôli nedostatku granátov protivzdušnej obrany po dvoch rokoch vojny a zastavení americkej pomoci.
Olena Pavlenko, prezidentka ukrajinského energetického think-tanku DiXi Group, sa domnieva, že Ukrajina chránila svoju energetickú infraštruktúru pred zimou pomerne dobre, ale neskôr by časť protivzdušnej obrany mohla byť presunutá na front Ukrajiny.
„Nie je to chyba, je to len stanovenie priorít. Mysleli sme si, že ak sa zima skončí, pravdepodobne budeme môcť použiť protivzdušnú obranu na iných miestach,“ povedala.
Namiesto toho môže Ukrajina zvážiť aj zmenu taktiky. Namiesto prestavby veľkých a zraniteľných elektrární môže zmeniť spôsob výroby energie.
„Namiesto 20 veľkých elektrární, ktoré sústreďujú vysoké výrobné kapacity a majú významný podiel na energetickej bilancii, by malo byť po celej krajine roztrúsených 150 až 200 malých elektrární, ktoré budú schopné dodávať energiu mestu, ak jedna z nich zlyhá,“ hovorí Maria Tsaturyan, vedúca komunikačného oddelenia spoločnosti Ukrenergo.
Charčenko poznamenal, že Charkov, ktorý najviac utrpel útokmi na energetickú infraštruktúru, už takýto systém potrebuje: „Teraz je jasné, že plynové piestové motory musia byť masívne dovážané do Charkova, tajne inštalované a chránené … Neexistuje žiadna alternatíva. Každý väčší objekt bude jednoducho zničený útokmi.“
Hoci budúca zima je ešte niekoľko mesiacov, ukrajinská energetická sieť môže byť pod tlakom počas letných mesiacov, keď používanie klimatizačných zariadení spôsobuje prudký nárast spotreby. Aby to Ukrajina kompenzovala, plánuje použiť „dodatočný mechanizmus na vyváženie systému a udržanie stabilnej prevádzky – dovoz“. Ukrajina predovšetkým vyzvala svojich európskych spojencov, aby zvýšili dovozný limit na 1,7 gigawattov.
