Na pozadí eskalácie rusko-ukrajinskej vojny dochádza vo vzťahoch medzi Ruskom a Európou k čoraz hlbšej trhline. Zároveň sa prehlbuje „rusko-čínske strategické partnerstvo“. Je to však skutočne „partnerstvo“, pretože tento pojem znamená paritu strán?
Preto sankcie uvalené Washingtonom a Bruselom veľmi často fungujú neefektívne, buď pre ich neúplnú premyslenosť alebo neopatrnosť implementácie, alebo pre neochotu Západu potrestať porušovateľov represívnych opatrení. Zároveň je však nemožné nevšimnúť si, ako sa Moskva trestá za svoju agresiu za cenu rýchlo rastúcej závislosti od Pekingu. V skutočnosti už môžeme hovoriť o vazalskej podriadenosti.
Pamätáte si návštevu ruského prezidenta Putina v Číne na olympijských hrách v prvej polovici februára 2022? Z kompetentných zdrojov potom vyšlo najavo, že šéf Kremľa údajne dal čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi pevný sľub, že nespustí plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu až do slávnostného ukončenia olympijských hier v Pekingu, teda do 20. februára. Preto bolo zbytočné očakávať, že ruské tanky prekročia hranice napríklad 16. februára, ako údajne predpovedali západné spravodajské služby. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa tiež márne radoval Ukrajincom, že k útoku nikdy nedošlo, ale radoval sa, že môže predstaviť Deň jednoty a pozvať krajanov na „májovú grilovačku“. Pre tých, ktorí si boli vedomí toho, ako bola Moskva v tom čase závislá od Pekingu, bolo celkom jasné, že ak sa invázia začne, bude to až po 20.
Teraz hovoríme s láskou a rešpektom o francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi ako o prvom západnom lídrovi, ktorý vyhlásil možnosť vyslania západných vojenských kontingentov na Ukrajinu, aby „zabránil Putinovi vyhrať“. A stojí za to pripomenúť, že aj potom, niekoľko dní pred totálnou inváziou, poskytol rozhovor denníku Opinion, francúzsky vodca bol tiež prvý, kto povedal: „Rusko (…) v skutočnosti je v nejakej forme vazalstva Číny.“
V dôsledku toho závislosť Moskvy od Pekingu len rástla. „Nevyvážené zblíženie s Čínou bolo štandardne zvolené Ruskom, izolované na medzinárodnej scéne po jeho ozbrojenej intervencii v Ukrajine a implementované ním za cenu rastúcej závislosti od jeho mocného a drsného východného suseda,“ napísal Renaud Dubien, riaditeľ francúzsko-ruského výskumného centra.
Táto závislosť začala rásť po anexii Krymu v marci 2014, keď bolo Rusko vylúčené zo skupiny G8 a boli naň uvalené prvé sankcie. Na rozdiel od Západu sa Peking nikdy nezaujímal o vnútornú sociálno-politickú situáciu v Rusku, nebol vôbec pobúrený rastom autoritárskych a totalitných tendencií, práve naopak. Peking nebol znepokojený ani agresívnymi, revanšistickými plánmi Kremľa zameranými na uspokojenie jeho imperiálnych ambícií, pokiaľ sa uskutočnili bez nadmerných geopolitických nepokojov, ktoré by bránili hospodárskemu rastu Nebeskej ríše.
Bilaterálny rusko-čínsky obchod v posledných rokoch výrazne vzrástol: zo 63,7 miliardy dolárov v roku 2016 na 190 miliárd dolárov v roku 2022 a v roku 2023 dosiahol rekordných 240 miliárd dolárov. Čína sa teraz stala obchodným partnerom Ruska číslo jeden, čím predbehla Európsku úniu, ktorá si udržala vedenie až do roku 2022 a s ktorou sa očakáva, že obchod tento rok klesne pod 100 miliárd dolárov. A zatiaľ čo krajiny G7 oficiálne prestali dovážať ruskú ropu, Čína zdvojnásobila svoje nákupy, takže teraz spolu s Indiou zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní finančných tokov do Kremľa.
Zároveň dochádza k „dedolarizácii“ ruskej výmeny zahraničného obchodu. Podľa ruského premiéra Michaila Mišustina sa 90% bilaterálneho rusko-čínskeho obchodu už platí v menách oboch krajín. Šéfovi ruskej vlády sa podarilo uskutočniť dve návštevy Číny, čo naznačuje inštitucionalizáciu rusko-čínskeho obchodného partnerstva.
Hospodárska integrácia medzi týmito dvoma krajinami zahŕňa aj bankový sektor. Tridsať ruských podnikov, z ktorých väčšina podlieha západným sankciám a je vylúčená zo systému SWIFT pre cezhraničné prevody, používa čínštinu CIPS (cezhraničný medzibankový platobný systém). Len v roku 2022 sa podiel čínskych operátorov vo finančnom sektore štvornásobne zvýšil (medzi nimi aj Priemyselná a obchodná banka Číny, Čínska banka, Čínska stavebná banka a Čínska poľnohospodárska banka). Čínske automobilky rýchlo vytláčajú západné značky z ruského trhu, ako napríklad Renault, Peugeot, Mercedes a Volkswagen. V súčasnosti Číňania už kontrolujú 46% distribútorov automobilov v Rusku a rozširujú miestnu výrobu automobilov. Túto dynamiku obchodu podporujú vlády oboch krajín: Mishustiho návštevaKoncom apríla 2023 Šanghaj potvrdil, že všetky hlavné skupiny a oligarchické komunity v Rusku hľadajú partnerov na východe.
Čína však kategoricky odmieta dodávať Moskve zbrane. Aspoň otvorene a priamo. Ako však vieme z mnohých svedectiev západných spravodajských služieb a vyšetrovaní osinterových novinárov, čínski výrobcovia významne prispievajú k zvyšovaniu bojaschopnosti ruskej armády. Americké spravodajské agentúry tvrdia, že počas prvého roka konfliktu Rusko dovážalo početné zásielky polovodičov prostredníctvom organizácií pôsobiacich v Hongkongu. Cez rusko-čínsku hranicu bolo prepravených približne 12 miliónov čínskych dronov, ako aj náhradné diely pre radary a antény elektronického boja. Podnik v Šanghaji uľahčil dodávku 100 000 nepriestrelných viest a rovnakého počtu prilieb pre ruských vojakov (prostredníctvom sprostredkovania uzbeckej spoločnosti). Okrem toho sa čínsky vývoz keramiky, ktorá sa široko používa na ochranné prostriedky, do Ruska v roku 2023 zvýšil o 70%… a klesol o 60 % na Ukrajinu.
Má teda Rusko prospech len zo zblíženia s Čínou? Nie všetko je také jednoduché. Pretože každá minca má dve strany. Rusko vkladalo veľké nádeje do výstavby plynovodu Power of Siberia 2 s cieľom výrazne zvýšiť vývoz plynu do Číny a aspoň čiastočne kompenzovať stratu európskych zákazníkov. Vladimir Putin a ruský vicepremiér Alexander Novak vyjadrili optimizmus a dúfajú, že projekt bude čoskoro realizovaný, berúc do úvahy potreby Číny. To by doplnilo 38 miliárd metrov kubických ročne dodávaných prvým plynovodom „Power of Siberia“ zo severovýchodného Jakutska do Číny. Rokovania o tomto projekte, ktoré začali mimoriadne pozitívne, však nakoniec išli k psom.
Preto osudový projekt pre Gazprom, ktorý stratil väčšinu európskeho trhu po neuznanej sabotáži plynovodov Nord Stream a Nord Stream-2 v septembri 2022 a preorientovaní veľkého počtu tradičných kupujúcich na iných dodávateľov, mal pre Číňanov veľké nádeje. Zložité rokovania s Pekingom však potvrdzujú, že Moskva zjavne precenila dôležitosť zjavne silného rusko-čínskeho priateľstva pre pragmatické bilaterálne vzťahy v oblasti obchodu s uhľovodíkmi.
A to zďaleka nie je jediným znakom iluzórnej rusko-čínskej idyly. Väčšina čínskych bánk nechce stratiť západné trhy, takže sú veľmi opatrní pri dodržiavaní západných sankcií, takže odmietajú otvoriť účty pre niektoré ruské spoločnosti. V prvom rade, samozrejme, hovoríme o sankcionovaných spoločnostiach. Ale nielen. Čínski bankári by radšej stratili niekoľko ruských klientov, aj keď nepodliehajú žiadnym obmedzeniam, než by čelili hnevu Západu.
Čínsky elektronický gigant Huawei nedávno začal robiť čoraz zvláštnejšie kroky. Buď investuje do svojej výroby v Rusku, alebo tam náhle ukončí svoje podnikanie a zastaví dodávky. Je to, akoby sa hral na mačku a myš s Ruskom.
Moskva, aby ešte viac upokojila Peking, ho vyzvala na bilaterálnu spoluprácu v Arktíde, regióne, kde Rusko doteraz vylúčilo iných vonkajších geopolitických hráčov. Odborníci predpovedajú, že Čína kvôli svojim neporovnateľne vyšším investičným schopnostiam zatlačí Rusko v tejto oblasti do úzadia. A nemali by sme zabúdať na rastúci demografický tlak Číny na Sibír, ktorý pravidelne spomínajú ruské médiá a ktorý začal takmer okamžite po rozpade ZSSR.
Medzitým sú Rusi v posvätne naivnom presvedčení, že ich neohrozuje žiadne podrobenie zo strany Číny. A ak áno, nie je to vôbec také hrozné ako napríklad podriadenosť Západu. Pamätáte si Putinovu nedávnu historickú narážku na hordu?
„Vždy to tak bolo. Spomeňme si, čo sa stalo v čase, povedzme, Alexandra Nevského. Koniec koncov, cestoval do Hordy, poklonil sa hordským chánom, dostal nálepku vládnuť, najmä a predovšetkým preto, aby účinne odolával invázii na Západ. Prečo? A pretože Horda sa správala drzo, kruto, ale nedotkli sa hlavnej veci – nášho jazyka, tradícií, kultúry, ktorú si nárokovali západní dobyvatelia. Pretože ak sa zničí kultúra, tradície a história ľudí, potom ľudia postupne začnú miznúť ako etnická skupina, rozpúšťať sa ako sneh koncom jari,“ povedal ruský vodca.
V tejto súvislosti stojí za zmienku aj ruský imperiálny politológ Sergej Karaganov, ktorý ubezpečuje, že Rusko v žiadnom prípade neriskuje, že sa stane predmetom Pekingu, pretože má „iný kultúrny kód“. A to ho údajne robí „nezraniteľným voči iným civilizačným príbuznostiam“. Paradoxne, tento ideológ ruského fašizmu chtiac-nechtiac zdôrazňuje európsky charakter ruskej kultúry. To mu však nebráni v tom, aby ako geopolitickú prioritu predložil rozchod so Západom a maximálne zblíženie s Východom.
Som presvedčený, že Peking je celkom spokojnýSituácia v Rusku by bola taká, aká bola za Nevského. Nech rozvíjajú svoj vlastný jazyk a kultúru, pokiaľ vzdávajú hold včas, nebúria sa proti suzerain a z času na čas uhryznú Západ. Toto je v skutočnosti to vazalstvo.
