Rozhovory o možných rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom dosiahli takpovediac najvyššiu úroveň. Prinajmenšom v katolíckom svete neexistuje vyššie postavenie pápeža – a tento svet je druhou (po islamskej) náboženskej komunite na planéte Zem. A hlas pápeža, to, čo hovorí, počúva tak či onak aspoň časť z 1,378 miliardy katolíkov.
Preto všetko, čo povedal prímas rímskej cirkvi, má veľký význam. Nie je nič prekvapujúce v tom, že Ukrajinci reagovali dosť tvrdo na iný príbeh „vyhlásením Františka“, čo nie je celkom jeho vyhlásenie, hoci odráža pozíciu Vatikánu (a nielen Vatikánu).
Hovoríme o „bielej vlajke“, s ktorou majú Ukrajinci prísť k ruskému agresorovi na rokovania. Samozrejme, takéto slová v našej spoločnosti, v našej krajine boli jednoznačne (a nemohlo to byť inak) považované za výzvu na kapituláciu. Vzhľadom na ohlas musela tlačová služba Svätej stolice dokonca vysvetliť, že (a) biela vlajka nie je o kapitulácii, ale o rokovaniach, (b) a vo všeobecnosti to nebol samotný pápež, kto hovoril o bielej vlajke, ale jeho anketár, istý novinár Lorenzo Bucchella, s ktorým pápež poskytol rozhovor.
Na druhej strane, nemal rímsky biskup právo povedať, z čoho bol obvinený z Ukrajincov? Pamätajme, že hlavou Katolíckej cirkvi je vikár, čiže orodovník, zástupca samého Ježiša Krista na zemi. Ten istý Boží Syn, ktorý sa stretol so svojimi nepriateľmi v Getsemanskej záhrade, v skutočnosti s tou istou bielou vlajkou – o ktorej sa hovorí v tomto príbehu. Takže Jorge Mario Bergoglio nepovedal nič nové, nič neočakávané alebo, odpusť mi, heretické. Aj keby to urobil.
Je tu však jedno upozornenie. Ak vytvoríme paralely medzi Ježišom Kristom a Ukrajinou, môžeme nájsť aspoň jednu „bielu vlajku“ v histórii našej krajiny (v skutočnosti viac, ale nechoďme príliš hlboko) – po oslobodzovacom boji v rokoch 1917-1921. A aspoň jedna „Golgota“ – 1932-1933. Na východe. Na Západe sa to stalo medzi „zlatým septembrom“ v roku 1939 a útekom „prvých sovietov“ z ofenzívy Tretej ríše. A „vzkriesenie“, keď Ukrajina konečne prekonala smrť smrťou a vyhlásila nezávislosť…
Až nakoniec sme sa opäť dostali do nášho (nechcem povedať „večného“) kruhu až do bodu, keď ľudia okolo nás začnú hovoriť o „bielej vlajke“. Zatiaľ čo v prípade Božieho Syna sa z technického hľadiska celý príbeh stal jednorazovým – zomrel, vstal z mŕtvych a tým sa skončili dejiny pozemského utrpenia, začalo sa Božie kráľovstvo. Na druhej strane, Ukrajina je v úplne inej situácii. A keby pápež poznal históriu predchádzajúcich rokovaní s bielou vlajkou alebo bez nej (alebo bez bielej vlajky, rozdiel je tu minimálny), pochopil by absurditu takéhoto vývoja udalostí. Pretože nepriateľ už dokázal, a to opakovane, že vyjednávať s ním znamená odsúdiť sa, ak chcete, na večnú ohnivú Gehennu. S krátkymi prestávkami pre viac-menej pokojnú existenciu. Čo však skôr či neskôr končí v bode „bielej vlajky“.
Pripomeňme si však, že František nie je len vodcom katolíckej komunity, nielen orodovníkom Ježiša Krista v tomto svete. Je tiež, bez ohľadu na to, ako banálne to môže znieť, človek. S vlastným svetonázorom, s vlastným spôsobom života. S vaším pôvodom, ak chcete. A to všetko tak či onak, či už to chce sám Señor Bergoglio alebo nie, sa cíti. Koniec koncov, sotva je možné oddeliť veľkú aktivitu jedného z Františkových predchodcov, pápeža Jána Pavla II., od skutočnosti, že bol Poliak, teda príslušník ľudu, ktorý trpel nacistickým agresorom aj komunistickým okupantom.
A súčasný pápež je Argentínčan. Teda hispánsky. A toto, okrem výnimiek ako Javier Milley (ktorý, ako viete, zdôrazňuje pravidlá), sú takmer vždy nositeľmi, podporovateľmi alebo jednoducho pasívnymi príjemcami ľavicovej ideológie. Ktorý, ako sa to stalo z určitých historických dôvodov, bol protizápadný a promoskovský. Bolo a stále je. V skutočnosti je pápež František do istej miery stelesnením toho istého kolektívneho Juhu, pre ktorý teraz existuje boj medzi kolektívnym Západom na jednej strane a tyraniami Východu (Čína, Rusko a v menšej miere Irán) na strane druhej. S prevahou diktátorskej časti sveta.
Takže, ak vezmeme Františkove vyhlásenia ako slová Jorgeho Bergoglia, všetko do seba zapadá a bez akýchkoľvek náboženských zložiek. Kolektívny Juh v zásade nepodporuje Ukrajinu vo vojne s Ruskom. Táto časť sveta tradične viac sympatizuje so ZSSR/Ruskom ako so Spojenými štátmi. Kto by si potom želal vyhrať vojnu konkrétny člen tejto gigantickej komunity? Samozrejme, nie Kyjevu, teda nie Washingtonu.
Toto je hlavný bod príbehu „bielej vlajky“ pápeža Františka alebo novinára Bucchellu. Že pápež je organickou súčasťou vedomia kolektívneho Juhu. A tak jeho slová budú vypočuté a podporenéa) V rozsahu povolenom ustanoveniami Svet, za ktorý musí bojovať Západ aj Ukrajina.
Mimochodom, spomeňte si, ako boli niektorí Ukrajinci skeptickí voči návšteve nášho prezidenta na inaugurácii argentínskeho prezidenta. A to bol, mimochodom, veľmi dôležitý geopolitický krok. Krok na územie, ktoré nepočúva prejavy prezidenta Joe Bidena, ale kázne pápeža Františka. Ktorý, tak či onak, bude naďalej ohýbať svoju líniu. A je potrebné postaviť sa proti tomu nie tu, v Ukrajine, ale tam, vo svete, pre ktorý sú určené slová pápeža kedysi západnej a európskej, a teraz čoraz viac južnej, latinskoamerickej a africkej katolíckej cirkvi.
