Americký prezident Joe Biden vo svojom prejave v Kongrese 7. marca s prejavom o stave Únie niekoľkokrát spomenul Ukrajinu, potrebu jej podpory a jej rozhodujúcu úlohu pri odstrašovaní Ruska. A čo je najdôležitejšie, o nebezpečenstve, ktoré predstavuje Putin, o potrebe zastaviť ho.
„Ak si niekto myslí, že Rusko sa zastaví v Ukrajine, som si istý, že nie. Ale Ukrajina to môže zastaviť, ak ju podporíme a poskytneme jej zbrane. Môj odkaz prezidentovi Putinovi je jednoduchý. Neustúpime, ja neustúpim. Musíme zastaviť Putina! Ak Spojené štáty opustia Ukrajinu, Ukrajina bude v nebezpečenstve, Európa bude v nebezpečenstve, svet bude v nebezpečenstve,“ varoval Biden.
Ale dostali sa tieto varovania do uší, mozgov a sŕdc amerického ľudu? Myslím, že len čiastočne. Áno, väčšina Američanov podľa posledných prieskumov verejnej mienky stále schvaľuje vojenskú pomoc Ukrajine, aj keď táto verejná podpora pomaly, ale isto klesá. Medzi republikánskymi voličmi je obzvlášť veľa odporcov ukrajinskej podpory, najmä MAGA (Make America Great Again), teda horlivých fanúšikov exprezidenta Donalda Trumpa. Aj keď medzi demokratickými voličmi a takzvanými neutrálmi je ich relatívne dosť.
Po dvoch rokoch najkrvavejšej vojny 21. storočia, po Buči, Mariupole a raketových útokoch na mierumilovné ukrajinské mestá stále neveria, že Vladimir Putin môže byť hrozbou. Dobre, dovoľte mi to objasniť: hrozba pre nich, Američanov, pretože je to tak ďaleko, niekde za oceánom.
Musím ich sklamať, čisto geograficky – nie tak ďaleko. Vzdialenosť medzi ruskou Kamčatkou a americkou Aljaškou, oddelenou Beringovým prielivom, je asi 86 km. Ak vezmeme do úvahy ruské a americké ostrovy v tomto prielive, vzdialenosť sa zníži na 4 km.
Hoci je jasné, že v našom prípade nehovoríme o fyzickej geografii. Je jasné, že bez ohľadu na to, aká je vzdialenosť medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou, bez ohľadu na to, aký je čas letu rakiet, Rusko by sa sotva odvážilo zaútočiť na najmocnejší štát na svete. Pretože jasne chápe, ako to pre ňu skončí.
Ide skôr o politickú geografiu, alebo skôr geopolitiku. A je to geopolitická rovnováha, ktorú sa Rusko tak tvrdohlavo snaží zničiť svojimi agresívnymi akciami, predovšetkým v Ukrajine.
„Nechápu, že ak ho (západný svet) neporazíme (Putina) teraz, povzbudíme tyranov na celom svete,“ povedala v rozhovore pre noviny Tamar Jacobyová, známa novinárka a spisovateľka, riaditeľka projektu Nová Ukrajina v Inštitúte progresívnej politiky so sídlom v Kyjeve Nová východná Európa.
Respondent vyjadril nádej, že americký Kongres nakoniec schváli balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý sa čaká od októbra minulého roka. Aj keď s obavami dodala, že balík by sa mohol znížiť.
„Zároveň sa obávam, že aj keby bol návrh zákona prijatý, bude to posledný americký balík pomoci pre Ukrajinu. Americká podpora Ukrajine klesá. Ak na začiatku totálnej invázie podporovalo Ukrajinu 60 až 80 percent Američanov, teraz podpora klesla na 50-60 percent. Ak bude Donald Trump znovu zvolený za prezidenta, obávam sa, že americká pomoc sa úplne zastaví. Ale aj bez Trumpa americký záujem a obavy z vojny klesajú,“ obáva sa Jacoby.
Spojené štáty prirovnala k spiacemu drakovi. Tu drieme, keď napríklad Európu zachvátili plamene vojny. Koniec koncov, mnoho dôležitých osobností americkej histórie, vrátane Thomasa Paineho a Thomasa Jeffersona, opakovalo: „Drž sa ďalej od Európy.“ Ale potom sa stane niečo ako útok na Pearl Harbor alebo 11. september 2001. Spojené štáty sa prebudia, zasiahnu do konfliktu a vyriešia ho v prospech strany, za ktorú sa postavili.
Je teda naozaj potrebné, aby niekto zasiahol americké územie priamo? Voliteľný. Napríklad v prvej svetovej vojne Američania zasiahli takpovediac bez faktora bolesti. Koniec koncov, mohli ignorovať európsku časť druhej svetovej vojny, ale stále nenechali svojich bývalých spojencov na milosť osudu.
Zaujímalo by ma, či by si Hitler dovolil takú riskantnú vojenskú kampaň, keby vedel, že skôr či neskôr sa vojaci pod hviezdami a pruhmi objavia na druhej strane frontovej línie. Možno nie. Možno by sa obmedzil na anexiu Sudet a anšlus Rakúska. O Wilhelmovi II. z Hohenzollernu je takmer isté, že by sa vzdal svojich agresívnych zámerov, keby vedel, že Dohoda bude posilnená Američanmi. To znamená, že prvá svetová vojna sa nemusela začať. Aspoň toto je názor, ktorý vyjadrili mnohí prívrženci alternatívnej histórie.
Otázka teraz znie: odvážil by sa PutiBolo by možné začať rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, keby vedeli, že skôr či neskôr Spojené štáty pošlú svoju druhú flotilu na pomoc Ozbrojeným silám Ukrajiny? Je pravdepodobnejšie, že nie ako áno. Ale tu vôbec nejdeme do bitológie. Putin s istotou vedel, že nedôjde k žiadnej americkej intervencii. Koniec koncov, Joe Biden v predvečer invázie niekoľkokrát nejednoznačne vyhlásil, že žiadny americký vojak nebude poslaný do vojny v Ukrajine. Na záver vo vyššie uvedenej správe o stave Únie americký prezident opäť zdôraznil, že na území Ukrajiny nebudú žiadni americkí vojaci.
Stále nechápem, prečo by som to mal povedať verejne, keď nikto neťahá jazyk. Aby sa veci uľahčili Putinovi, aby sa on, chudák, nebál: čo ak Amerika zasiahne? Pokojne robiť svoju prácu a ničiť Ukrajinu a Ukrajincov?
V tejto súvislosti na mňa prekvapivo zapôsobilo vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnosti vyslania západných vojsk na Ukrajinu. S najväčšou pravdepodobnosťou francúzsky vodca blafoval, pretože je nepravdepodobné, že by sa jednotky spoločného kontingentu členských štátov NATO objavili na ukrajinsko-ruskom fronte. Myslím si, že aj na francúzsku cudzineckú légiu je zbytočné čakať v Ukrajine. Slovo však nie je vrabec. Vyhlásenie bolo vyhlásené, počuli ho dve desiatky vodcov západných mocností a potom celý svet. Počul to sám Putin. A pravdepodobne nebol vôbec utešený.
Aký je takpovediac celok Macronovho vyhlásenia? Skutočnosť, že stavia Kremeľ do situácie neistoty: „Čo ak to nie je bluf?“ Kremeľskí štamgasti sú nervózni, opatrní. Núti ich to zamyslieť sa: „Prekročili sme červené čiary, ktoré nakreslil monsieur Macron?“
To znamená, že Putin bol zasiahnutý vlastnými zbraňami. Macron uviedol ruského vodcu do stavu strategickej neistoty, do ktorého sám Putin tak rád viedol západný svet (a nielen západný). Francúzsky vodca ukazuje svojim kolegom, ako sa vysporiadať s takými narušiteľmi svetového mieru, ako je Putin. Svoju taktiku porovnáva s Bidenovou taktikou s jeho bezzubými ubezpečeniami o nezasahovaní, čo dokazuje absolútnu neúčinnosť takéhoto prístupu. Zároveň Macron takpovediac zapne poistku proti Trumpovmu izolacionizmu, ak bude zvolený za budúceho prezidenta Spojených štátov. Stojí za to opäť citovať Tamar Jacobyovú: „Podľa môjho názoru je príliš zjednodušujúce myslieť si, že všetko skončí zle len preto, že sa Trump stane prezidentom. Dokonca to hovoria aj Ukrajinci. Tiež si myslím, že v čase, keď sa Trump stane prezidentom, môže byť Európa taká silná, že Trumpovo predsedníctvo nemusí nevyhnutne viesť ku katastrofe. Aspoň v to dúfam.“
