Správa o vymenovaní Valerii Zaluzhnyi za veľvyslanca vo Veľkej Británii sa stala skutočným pocitom. Ale tiež to vyvolalo veľa rečí a klebiet. Takéto personálne vymenovanie je príliš mimoriadne a nezapadá do bežnej diplomatickej praxe. Naznačujú sa paralely s čestným exilom. A atmosféra tajomstva, v ktorej bolo takéto rozhodnutie prezidenta prijaté, vyvoláva hlboké myšlienky.
Ukrajinská diplomacia pod vedením prezidenta Zelenského je mimoriadne nevyvážený a chaotický systém. Na jednej strane je úloha ministerstva zahraničných vecí a jeho šéfa Dmytra Kulebu výrazne obmedzená. A to všetko preto, že funkciu zahraničnej politiky a rokovaní s vedúcimi partnermi a spojencami prevzala kancelária prezidenta. Preto je ukrajinský minister zahraničných vecí čoraz viac nútený obmedziť sa na funkciu „svadobného generála“. Na druhej strane personálna politika ministerstva zahraničných vecí prešla zvláštnymi transformáciami. Diplomatické posty sa stali miestom, kde z času na čas nie sú menovaní odborníci, ale už vypracovaný materiál. Spomeňme si na bývalého šéfa ministerstva obrany Andrija Tarana alebo generálnu prokurátorku Irynu Venediktovovú. Teraz sa zdá, že pluk diplomatov bez diplomatických skúseností doplní bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerii Zalužnyj.
Napriek strategicky dôležitému postaveniu Veľkej Británie pre Ukrajinu funguje naše veľvyslanectvo v Londýne dlhodobo bez veľvyslanca. V lete po summite NATO vo Vilniuse si jeho vtedajší šéf Vadym Prystaiko dovolil kritizovať prezidenta Volodymyra Zelenského. Veľvyslancovi sa nepáčilo, že hlava štátu sa uchýlila k trochu hrubým komentárom adresovaným britskému ministrovi obrany Benovi Wallaceovi o metódach vďačnosti za pomoc poskytnutú Ukrajine. Veľvyslanec označil prezidentove slová za „nezdravý sarkazmus“. Zelenskyj si vypočul vyhlásenie veľvyslanca. A bolo rozhodnuté, že diplomatická kariéra Vadyma Prystaika sa skončila. S jeho výmenou sa však neponáhľali.
Spočiatku bol bývalý minister obrany Oleksii Reznikov prepustený na post veľvyslanca v Británii. Vo februári sa hovorilo, že samotný minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba by mohol ísť do Hmlistého Albionu. 7. marca však Zelenskyj vo svojom večernom príhovore krajine povedal, že do Londýna posiela Valerija Zalužného.
„Generál Valerij Zalužnyj mi o tomto smere povedal sám pre seba – diplomatický. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny poslalo žiadosť o agrément. Naše spojenectvo s Britániou by sa malo len posilniť,“ stručne vysvetlil prezident svoje rozhodnutie.
V prospech takéhoto rozhodnutia sa vyjadril aj minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Čo sa však vzhľadom na súčasnú monovertikálnu moc v Ukrajine celkom očakáva. Bývalý vrchný veliteľ má údajne vzdelanie v oblasti medzinárodných vzťahov. No, až na to, že angličtina by mala byť trochu sprísnená.
„Prezident veľmi dlho hľadal najsilnejšieho možného kandidáta na post v Londýne. Jednou z kľúčových požiadaviek bolo pochopenie vojenského kontextu, pretože Británia nie je len naším špeciálnym strategickým partnerom,“ povedal minister zahraničných vecí.
Podľa Kulebu je vymenovanie Zalužného do Londýna veľmi čestnou misiou. A práve z hlavného mesta Británie môžete nadviazať väzby s krajinami globálneho Juhu. „Som presvedčený, že Valerij Zalužnyj bude jednou z najrešpektovanejších osobností a prinesie mnoho výhod nielen pre bilaterálne vzťahy s Britániou, ale aj pre zákulisnú diplomaciu s krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky,“ povedal Dmytro Kuleba vo vysielaní telethonu 7. marca.
Verbálne všetko vyzerá príliš dokonale na to, aby to bola absolútna pravda. Problém nie je len v tom, že Zalužnyj je kariérny vojak, ktorý nemá skúsenosti s diplomaciou. Vymenovanie osoby bez príslušných zručností do kľúčovej krajiny sveta uprostred vojny je z hľadiska racionality pochybným rozhodnutím. Hoci Zelenskyj povedal, že Zalužnyj s takouto ponukou súhlasil a sám požiadal o diplomatickú službu, od 8. marca neexistovali žiadne oficiálne vyhlásenia k tejto záležitosti od bývalého vrchného veliteľa. Okrem toho, uprostred ságy s prepustením Zalužného, už existovali informácie, že generálovi bol ponúknutý post veľvyslanca. A potom to akosi odmietol. Čo sa zmenilo za mesiac a pol?
Existuje aj ďalší aspekt diplomatického rozhodnutia Zelenského. A nie je veľmi úprimný. Má skôr zvláštnu závistlivú politickú konotáciu. Nie je žiadnym tajomstvom, že sociológovia už niekoľko mesiacov zahŕňajú Zalužného meno do svojich prieskumov verejnej mienky, aby pochopili politické preferencie Ukrajincov. A v týchto prieskumoch verejnej mienky bol bývalý vrchný veliteľ s istotou pred súčasným prezidentom. Okrem toho existoval jasný trend smerom k poklesu ratingu Zelenského na pozadí udržiavania dôvery v Zalužného. Nedávne štúdie ukázali, že Zelenskyj by prehral voľby vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny bez možností, ak by súhlasil s ich účasťou.
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí videli Zalužného ako skutočnú alternatívu k Zelenskému. Nie je na tom nič prekvapujúcePre úrady sa nahromadilo veľa otázok. A spoločnosť nemôže byť v neustálej realite bez alternatív. Zalužnyj bol legendárnou postavou, ktorá zjednotila Ukrajincov z rôznych regiónov. Ak by sa rozhodol ísť do politiky, pravdepodobne by mal dobrú šancu bojovať o moc. Problém je v tom, že samotný generál nijako nespomenul účasť v politike. Teraz je táto účasť ešte pochybnejšia.
Dá sa, samozrejme, tvrdiť, že diplomatická práca otvorí Zalužnému cestu k veľkej politike. Generál získa skúsenosti, nadviaže úzku komunikáciu so svetovými lídrami a bude sa pravidelne objavovať v popredných médiách. A z postu veľvyslanca vo Veľkej Británii sa po určitom čase vráti na Ukrajinu, aby sa triumfálne zúčastnil volebnej kampane. Táto verzia má teoreticky aj právo na život. Ale nie je pre vojaka príliš ťažkou úlohou stať sa múdrym a efektívnym diplomatom a politikom?
Zelenského rozhodnutie je správne, keď sa na to pozeráme z hľadiska boja o moc. V skutočnosti eliminuje možného konkurenta vo voľbách a posiela ho do hlavného mesta cudzej krajiny. Pri všetkej úcte k zásluhám Zalužného nie je génius, aby sa súčasne zapájal do komplexnej diplomatickej práce a budoval svoju vlastnú politickú moc v Ukrajine. Nie je možné urobiť politickú kariéru v Ukrajine na diaľku. Kancelária prezidenta si preto môže na chvíľu vydýchnuť. Zbavil sa nebezpečného politického súpera. A na politickom horizonte nie sú žiadne postavy, ktoré by mu mohli konkurovať. Ale z hľadiska výhod takéhoto rozhodnutia pre Ukrajinu zostáva otázka otvorená. Zdá sa, že Zalužného skúsenosti by mohli byť užitočné inde.
Ale stojí za zváženie ďalší bod. Mohlo byť vyhlásenie Zelenského o vymenovaní Zalužného za veľvyslanca urobené bez jej súhlasu so samotným Zalužným? Pochybný. Ak Zalužnyj vedome súhlasil s prijatím takejto pozície, je to jeho voľba. Takéto vymenovanie však vážne ničí mýtus o politickom potenciáli generála.
Neponáhľali sa Ukrajinci, aby si vytvorili nový idol a posadili ho do prezidentského kresla v neprítomnosti? Neobdarili ho nejakými nezvyčajnými vlastnosťami? Veľmi málo kariérnych vojakov môže byť úspešnými politikmi. Sklamanie z úradov však nezmizlo. Naopak, existuje tendencia zvyšovať nespokojnosť s efektívnosťou jej práce. Zelenskyj si teraz môže myslieť, že stratil nebezpečného konkurenta. Osud však môže úradom stále predstavovať nečakané prekvapenia.
