V Sovietskom zväze vymysleli nezmysly o začiatku druhej svetovej vojny v júni 1941 a jej konci v máji 1945. Ukrajinci verili tejto lži prinajmenšom do roku 2014. Možno niekto stále verí – pretože „peklo je veľká krajina“. Existuje veľa takýchto nezmyslov generovaných propagandou. Stále žijú a ovplyvňujú mysle ľudí, a to nezávisí od udalostí, ktoré sa dejú okolo. Napríklad po anexii Krymu Ruskom som počul od jedného z mojich ukrajinsky hovoriacich známych, že na turnaji, kde nebola Ukrajina, podporoval „našu“.
Rusko bolo vždy schopné venovať značné zdroje na propagandu. Nedávno ukrajinská televízia hrala „kadetov“ a „brigády“, všetky druhy Kirkbaskovcov. „Kreativita“ služobníkov moskovského cára bola prezentovaná ako štandard. Ukrajinci by mali byť stále vďační za to, že nám boli vyslané predsudky, nepriateľstvo voči svetu a horkosť. Teraz je situácia lepšia, ale problém nezmizol. Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu mu prideľujú Kravets a Gorbunov a Ukrajinci počas vojny s Ruskom sledujú „Chlapčenské slovo“.
Ukrajina nie je Rusko!?
Fiasko ukrajinskej informačnej politiky je témou dlhého rozhovoru. Týka sa to rôznych oblastí, najmä televízie. Niekoľko rokov pred ruskou anexiou Krymu bolo možné sledovať ruské televízne seriály v pôvodnom jazyku v ukrajinskej televízii, pravidelne hrať ich nominácie na piesne a iné nezmysly. Vedeli, že Ukrajinci ruskí náhubok plačú lepšie ako ich speváci. Dokonca vysielali prejav ruského prezidenta a jeho rozhovory s jeho otrokmi… Občanov. Prečo, „Putin priniesol Vajsk“, bol tento odpad vytiahnutý do vzduchu nezávislého štátu? Okrem toho Rusi usilovne „tvrdili“ svoj „produkt“ „škrabancami“: soldafonizmom a militarizáciou, policajnou a štátno-gangsterskou svojvôľou… Došlo ku kriminalizácii prostredníctvom filmov. Ukrajinci nevideli svoje mestá na obrazovkách, boli im vštepené pochybnosti o vlastnom štáte. Takýto „priateľský“ obsah a kultúra sú „mimo politiky“.
Varili nás na miernom ohni a postupne sme sa menili na ruských otrokov. Chceli vytiahnuť bieloruský scenár s fantómovým štátom v Ukrajine. Prostredníctvom televízneho odpadu, pobočky kostola FSB a sprievodov roztržitých plukov formovaných propagandou. Iba hrôzu a znechutenie vyvoláva včerajšia spomienka na tohto „myšieho brata“. To je to, čím je ruská propaganda známa – vymýšľanie a propagácia škaredých strašidelných konštruktov, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Iba prekrúcajú a prekrúcajú realitu. Je to ako s chronológiou druhej svetovej vojny, ktorá bola spomenutá na začiatku tohto textu. Nebolo vhodné, aby Moskva hovorila o začiatku tejto vojny, pretože je spolupáchateľom útoku na Poľsko. Preto sa objavila alternatívna verzia: vojna údajne začala v júni 1941 útokom nacistického Nemecka na Sovietsky zväz. Na základe týchto lží bol postavený koncept „atechestvennai vainy“ a všetko, čo s ním súvisí.
Teraz Ukrajinci chápu, že ruská armáda sú vrahovia a zločinci a ruská vláda sú teroristi. Mnohí naši občania sa však naďalej pozerajú na Moskvu ako na stred sveta, podvedome ju tak vnímajú. Neprestávajú počuť z periférie, ktorej obyvatelia musia žiť podľa šablón vytvorených v metropole. Na úrovni štátu a elity je nedostatok zdrojov a vedomia na prelomenie tohto začarovaného kruhu. Na úrovni spoločnosti neexistuje vedomie a sebaúcta, ktoré by uznali, že Moskva nevyrába nič veľmi jedinečné a to, čo vytvorila, je jedovaté a deštruktívne. Trendy na Youtube a TikToku vo všeobecnosti ukazujú, že niektorí naši občania si zrejme neuvedomujú, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu a ohrozuje existenciu nášho štátu, dokonca aj tým Ukrajincom, ktorí financujú okupantov svojou činnosťou na ruských platformách.
Obzvlášť smutný je extrémny koníček mnohých Ukrajincov – ruský kriminálny seriál o mládeži konca 80. rokov dvadsiateho storočia. Všetko je banálne: bezprávie a svojvôľa, mladí ľudia bojujú a zabíjajú, zúčtovania, znásilnenia a rozdelenie sfér vplyvu. Známy obraz pre Rusko. Možno je to ich perspektíva do budúcnosti. Je zvláštne, že tento obsah, ktorý je cudzí a nesúvisí s našimi hodnotami, dostal v Ukrajine odozvu. V Rusku „Chlapčenské slovo“, podobne ako Putinove slová, pripravuje zdroj pre budúce útočné vojny. Niekto počúva historické nezmysly kremeľského diktátora a popiera právo Ukrajiny na nezávislosť. Iní sledujú ruské toxické filmy a privádzajú ich k životu, skončia vo väzení a potom v Z-armáde.
Vzťahuje sa to aj na Ukrajincov, ktorí brzdia ruskú hordu? Môžeme s dôverou počúvať Putinove slová alebo bezstarostne sledovať „Chlapčenské slovo“? Šport a kultúra mimo politiky? V Rusku sú šport aj kultúra technológiami a prostriedkami na dosiahnutie politických cieľov, nástrojom zombifikácie. Škoda, že existujú Ukrajinci, ktorí na to stále neprišli.
Iba pod mikroskopom
Ruská federácia je susedom Ukrajiny. Tejto odpornej realite sa nedá uniknúť. Človek sa môže radovať z myšlienky, že proces rozpadu Ruská ríša sa chystá skončiť a politická smrť Ruskej federácie bude jej finále. Existuje však len málo náznakov a sme nútení vziať do úvahy skutočnosť, že v blízkosti jeho hraníc existuje jeden z najkrvavejších štátov súčasnosti. Jediný spôsob, ako v súčasnosti koexistovať s imperiálnym Ruskom, je vojna. Okrem toho ho prinieslo a živilo samotné Rusko. Máme rôzne predstavy o vzťahoch s Ruskom. Niekto hovorí o priekope s krokodílmi a prerušení akýchkoľvek kontaktov. Iní tvrdia, že Rusko by malo byť laboratóriom, v ktorom budeme pozorovať sebazničenie potkanov.
Priekopa s krokodílmi stále nie je možnosťou. Ak to povie Putin, Rusi budú pochodovať v hradbách a jesť krokodíly zaživa. V suchom výskumnom záujme v Rusku je viac podstaty. Poznať nepriateľa znamená vybudovať obranu proti jeho silným stránkam a využiť jeho nedostatky. Vzhľadom na trpkú skúsenosť byť susedmi Ruska a ich agresiou voči nám je Ukrajina už bránou do civilizácie. Ozbrojené sily Ukrajiny chránia svet pred krvavými zločincami a divochmi XXI storočia. Ukrajinci by sa zároveň mohli stať očami a ušami mysliacich ľudí a povedať im o podstate Ruska. To je možné len vtedy, ak sú procesy, ktoré tam prebiehajú, pochopené a triezvo posúdené. To znamená, že štatút slepého a bezmyšlienkovitého spotrebiteľa ruského obsahu by mal nahradiť pozorný a starostlivý pozorovateľ degradácie Ruska. Tento proces musíme, samozrejme, všemožne urýchliť. Preto je vytrvalé, nepríjemné, dokonca neznesiteľné brániť túto pravdu pred tými, ktorí ju môžu počuť. Je to dlhý a nákladný proces, ale aj nástroj boja proti ruskej propagande a mechanizmus na odhalenie výmyslov, ktoré Moskva šíri.
Máme pred sebou ťažkú úlohu. Pozorovania by mali byť starostlivé, bez emócií, laboratórnej metódy a v rukaviciach. Všetko by malo byť profesionálne, na príslušnej inštitucionálnej úrovni. Rusko by sa sem nemalo ťahať. Tento jav sa najlepšie študuje v biotope. Je tiež nemožné odstrániť mýty a stereotypy, ktoré vytvorila ich propaganda. Niektoré z týchto mýtov navyše stále držia oddelení Ukrajinci. Pravdu o Rusku tiež neprijmú všetci. Nie nadarmo náš nepriateľ financuje celé armády novinárov, politikov a vedcov v rôznych krajinách. Nakoniec, aj keď s nami súhlasia, že Rusko je len obal, nikto nemá recept na to, čo robiť s tým, čo je v ňom zabalené. Toto sú otázky, s ktorými sa budete musieť vysporiadať a hľadať odpovede. Preto by Ukrajina mala mať svoju vlastnú pozíciu, základ argumentov a vykonávať systematickú prácu na pochopení procesov prebiehajúcich v Rusku. Je ešte lepšie ich ovplyvniť. Je to dôležitá a nevyhnutná súčasť súčasného a budúceho víťazstva nad nepriateľom.
