Mal by sa Západ pripraviť na veľkú vojnu s Ruskom? Určite áno. Naozaj k tomu dôjde? Je pravdepodobnejšie, že nie ako áno. Hoci nedávne udalosti a agresívne vyhlásenia ruského vedenia čoraz viac nakláňajú misky váh smerom k pozitívnej odpovedi na druhú otázku.
Jeden z lídrov Severoatlantickej aliancie, konkrétne predseda Vojenského výboru NATO, admirál Rob, v rozhovore s novinármi po zasadnutí Rady NATO-Ukrajina povedal, že európske krajiny by sa mali pripraviť na totálnu vojnu s Ruskom, ktorá by sa mohla začať v priebehu nasledujúcich 20 rokov.
„Musíme si uvedomiť, že skutočnosť, že žijeme v stave mieru, nie je nejaká prirodzená danosť. A preto sa pripravujeme na konflikt s Ruskom. Diskusia je však oveľa širšia. Je to priemyselná základňa aj ľudia, ktorí musia pochopiť, že majú svoju úlohu,“ citovali Bauera noviny Daily Telegraph.
Mnohé európske krajiny už jasne pochopili toto nebezpečenstvo a začali aktívne prípravy, aby mu čelili plne ozbrojení.
Populárne nemecké noviny tohto týždňa Bild S odvolaním sa na tajný dokument nemeckého ministerstva obrany Nemecko zverejnilo článok o tom, ako sa najmä Bundeswehr a NATO vo všeobecnosti pripravujú na ruskú inváziu. Autori, známi vojenskí experti Julina Röpke a Georgius Xanthopoulos, naznačujú, že Kremeľ začne možné akcie v tomto smere už vo februári tohto roka. Nezačne sa, samozrejme, priamym útokom na územie členských štátov NATO, ale hybridnou konfrontáciou. Postupom času však môže dôjsť k priamym vojenským stretom.
„Toto je scenár výcviku, ktorý popisuje krok za krokom, mesiac za mesiacom, ako bude Putin konať a ako sa bude NATO brániť. Podľa scenára Bundeswehru eskalácia eskaluje už o niekoľko týždňov. Boje sa začnú čoskoro, zapoja sa desaťtisíce nemeckých vojakov,“ predpovedajú udalosti autori článku. Podľa ich názoru sa najprv skrytý a potom čoraz otvorenejší ruský útok na Západ začne v júli.
Je jasné, že ak sa Putin rozhodne zaútočiť na krajiny NATO, prvými obeťami agresie budú pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko. Práve tam je dostatok rusky hovoriacich občanov, z ktorých mnohí sú prokremeľskí. Môžu sa stať piatou kolónou, z ktorej začne hybridná agresia Ruska. Takto sa v roku 2014 rozvinula operácia FSB pod kódovým označením „Donbas Spring“.
Jeden zo scenárov opísaných západnými odborníkmi vyzerá takto. Rusko, ktoré verejne vyjadrilo pobúrenie nad tým, že Baltské more sa zmenilo na „vnútorné jazero NATO“, urobilo rytiersky krok a otvorilo „letecký most“, aby „zachránilo obyvateľstvo Kaliningradskej enklávy pred humanitárnou katastrofou“. Ruské civilné lietadlá budú lietať litovským vzdušným priestorom bez povolenia od Vilniusu. Ak sa litovské orgány budú obávať tvrdých odvetných opatrení, potom Rusko, ktoré vidí beztrestnosť svojich činov, bude postupne zvyšovať stupeň konfrontácie až po postupné obsadenie koridoru Suwałki. Ak litovské letectvo zasahuje do ruských letov alebo dokonca zostrelí narušiteľov vzdušného priestoru, Moskva odpovie spustením „odvetnej akcie“, teda priamej invázie.
Čo ma na týchto scenároch osobne znepokojuje? Po prvé, úplne im chýba analýza skúseností z rusko-ukrajinskej vojny. Okrem toho neexistuje žiadny ukrajinský faktor. Akoby skutočnosť straty Ukrajiny, úplná porážka Ozbrojených síl Ukrajiny už nie je pochybná. Teraz sme svedkami úplne iných udalostí. Rusi, ktorí sa snažia zaútočiť na ukrajinské pozície, umiestnili tisíce svojich vojakov, stratili stovky obrnených vozidiel, ale neboli schopní dosiahnuť viac či menej významný pokrok v ofenzíve. Namiesto toho ukrajinská armáda nedávno urobila neuveriteľný pokrok v ničení ruskej námornej a leteckej flotily, zostreľovaní veliteľstiev a skladov, ničení logistických reťazcov a tak ďalej.
Je ťažké si predstaviť, že s takým zložitým ukrajinským frontom by si Rusko dovolilo uviaznuť v novom vojenskom dobrodružstve. Hoci rovnaká skúsenosť z ukrajinskej invázie nám hovorí, že od Putina môžeme očakávať najbláznivejšie vyvádzanie.
Ako však už bolo spomenuté, ukrajinský faktor nikam nepôjde. Nebude však jediná, ktorá bude odstrašujúca. Koniec koncov, čo odlišuje podmienenú ukrajinskú situáciu od podmienenej pobaltskej? Samozrejme, pobaltské štáty patria do bloku NATO. Víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách by tak mohlo inšpirovať ruského diktátora k novým výkonom. Potom by Spojené štáty vstúpili do prechodného obdobia na niekoľko mesiacov. A v tomto čase by Rusko mohlo využiť možnú paralýzu politického systému USA a napadnúť členské štáty NATO v nádeji, že potom by sa Severoatlantická aliancia nemohla účinne zapojiť doČlánok 5 jej stanov.
Tieto nádeje by však boli a priori márne. Pretože členstvo pobaltských štátov v NATO nie je len štatútom a relevantnými dohodami. Stojí za to pripomenúť, že v Litve, Estónsku a Lotyšsku (dokonca aj v Poľsku) sú už rozmiestnené kontingenty z iných krajín NATO – zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Veľkej Británie atď. Aj keď sú tieto kontingenty malé, v rámci práporu ich samotná prítomnosť zaručuje vojenskú pomoc zúčastneným krajinám. A nie rovnako ako v Ukrajine – s obmedzeným rozsahom zbraní a peňazí, ale všetkými možnými prostriedkami vrátane nasadenia nových vojenských kontingentov na priamu účasť vo vojne. Nielen rakety poletia na ruské územie SKALP a Búrkový tieň, ale aj oveľa výkonnejší – TAURUS a ATACMS. Samozrejme, nezaobíde sa bez Tomahawk. Viacúčelové stíhačky štvrtej generácie budú lietať do ruského vzdušného priestoru F-18, Eurofighter Typhoon, Gripen, Stíhačky piatej generácie F-22 a F-35, stealth bombardéry B-2 Spirit atď. Stručne povedané, „druhá armáda sveta“ by bola rozrezaná na kusy. A som presvedčený, že Kremeľ si to jasne uvedomuje.
Aj keď, opäť, ak by Putin robil len racionálne rozhodnutia, sotva by sa odvážil napadnúť Ukrajinu vo veľkom meradle. Ale samotný fakt, že ruská armáda uviazla v Ukrajine, jednoznačne zaručuje, že v súčasnosti nedôjde k žiadnej invázii Kremľa na územie NATO. A to bude pokračovať, kým bude Ukrajina bojovať a bude mať na to primerané zdroje. Podnikanie Západu, ktorý sa zo všetkých síl snaží vyhnúť priamej vojenskej konfrontácii s Ruskom, je bezpodmienečnou pomocou Ukrajine všetkými druhmi zbraní.
Na záver by som chcel ešte raz citovať admirála Roberta Bauera: „Ukrajina bude mať našu podporu každý deň, pretože výsledok tejto vojny rozhodne o osude sveta… Ukrajinský ľud a ukrajinská armáda bránia demokraciu spôsobom, aký svet nikdy predtým nevidel. V temnote vojny sú majákom svetla, ktorý ukazuje celému svetu, čo znamená bojovať za to, v čo veríte.“
