Pamätám si svoje emócie 8. septembra 2005, keď prezident Viktor Juščenko odvolal Júliu Tymošenkovú z postu predsedníčky vlády. Pocity boli mimoriadne depresívne. Nie, nebol som sympatizantom samotnej pani Tymošenkovej, ani jej politickej sily, nieto ešte jej politickej koncepcie. Okrem toho som veril, že jej nástupca Jurij Jechanurov sa na túto pozíciu hodí oveľa lepšie a ukrajinskému hospodárstvu prinesie oveľa viac výhod.
To všetko bolo jasné, aspoň mne. Bol som si dobre vedomý dôvodov, ktoré prinútili Juščenka urobiť tento radikálny krok. Zároveň som si však jasne uvedomoval, že toto je koniec Oranžovej revolúcie, alebo skôr „Oranžovej éry“, ktorá priniesla uznanie Ukrajine po celom svete. Začína sa pomsta toho, čo jeden radikálny politik nazval „gangom s modrým zadkom“. Pomsta, ktorej dôsledky pre krajinu budú neporovnateľne horšie ako pokračujúci pobyt „plynovej princeznej“ na premiérskom kresle.
Bolo by vhodnejšie, keby bol Juščenko trpezlivý, aspoň do ďalších parlamentných volieb. Na ktorom mala jeho „Naša Ukrajina“ všetky šance na presvedčivé víťazstvo. A na pozadí otvoreného konfliktu v oranžovom tábore boli všetky potenciálne volebné zisky anulované.
Prečo som si spomenul na tento relatívne starý príbeh? Na jednej strane, pretože stále verím, že od tohto dátumu boli spustené mechanizmy, ktoré nakoniec viedli k ruskej rozsiahlej invázii (túto tézu teraz nebudem vysvetľovať, možno to urobím v jednom z ďalších článkov). Na druhej strane ma k odvolaniu pripomenulo súčasné napätie vo vzťahoch medzi najvyšším vrchným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a vrchným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny Valerijom Zalužným.
Asi pred mesiacom ľudový zástupca Ukrajiny z frakcie Európska solidarita Volodymyr Arijev uviedol na svojej stránke v Francúzsko„Práve som dostal informáciu zo spoľahlivého zdroja, že minister obrany Rustem Umerov predložil návrh na veliteľstvo najvyššieho vrchného veliteľa na odvolanie Valerija Zalužného.“
Neskôr však ľudový zástupca oznámil, že tento post sťahuje a vyjadril nádej, že „nikto nevyhodí Zalužného a že všetky tieto hry sa skončia“.
Arievov prvý príspevok spôsobil šialenstvo rozhorčenia v Ukrajine av zahraničí. Odstrániť slávneho, takmer legendárneho vrchného veliteľa? Ako je to možné? Toto je určite zrada!
Vyvrátenie trochu upokojilo vášne, hoci, ako sa hovorí, pachuť zostala. Povesti o možnom trení medzi „Ze a Za“ kolujú už dlho, aspoň od minulého leta. Tajní ľudia hovorili o tvrdohlavom charaktere Zalužného, jeho neochote plniť politické príkazy vedenia štátu. Zároveň klebetili aj o Zelenského závisti slávy vrchného veliteľa, jeho hypotetickom volebnom hodnotení, a to aj napriek absencii najmenšieho pohybu Zalužného, ktorý by politicky inštrumentalizoval jeho popularitu.
Všetky tieto povesti boli aktivované najmä na jeseň tohto roka, keď sa ukázalo, že plán ukrajinskej ofenzívy, bohužiaľ, zlyhal a nikto nechcel byť „otcom porážky“. A potom sa konečne ukázalo, že tieto povesti nie sú celkom fámy, alebo skôr vôbec nie fámy.
Rozpory medzi Zelenským a Zalužným sa prvýkrát jasne prejavili po uverejnení vo vplyvnom britskom týždenníku The Economist Zvučný interview Zalužnyj, v ktorom generál pripustil, že situácia vo vojne Ruska proti Ukrajine sa dostala do slepej uličky. Zelenskyj najprv verejne vyčítal vrchnému veliteľovi, že nepoužíva frázy ako „slepá ulička“, že všetko nie je také pochmúrne. Potom prezident hovoril ešte ostrejšie a poukázal na Zalužného, že stojí za to zaoberať sa vojenskými záležitosťami, nie politikou. Aj keď opäť stojí za to pripomenúť, že Zalužnyj len čestne opísal situáciu na fronte, poukázal na problémy a spôsoby ich riešenia. K žiadnej politike sa ani nepriblížil.
Následne v tom istom The Economist Objavil článok s názvom „Rusko je pripravené využiť politický rozkol v Ukrajine“ (Rusko je pripravené využiť politické rozpory v Ukrajine), kde sa hlavnou témou stala konfrontácia medzi „Ze a Za“. „Trhliny sa objavili nielen pozdĺž politických línií, ale, čo je najznepokojujúcejšie, medzi armádou a politickým vedením. Vzťahy medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho vrchným veliteľom Valerijom Zalužným sú považované za hrozné,“ uvádzajú autori textu.
Okrem toho jednoznačne naznačujú, že jedným z hlavných dôvodov „hroznosti“ tohto vzťahu je Zelenského volebná závisť. Interný prieskum, ktorý videl The Economist, naznačuje, že prezident, kedysi chválený za svoju úlohu pri obrane krajiny, bol poškvrnený časopisom The Economistškandály v jeho vláde a obavy o smerovanie rozvoja krajiny. Prieskumy verejnej mienky z polovice novembra ukazujú, že dôvera v prezidenta klesla na 32 percent, čo je viac ako polovica dôveryhodného generála Zalužného (+70 percent). Šéf ukrajinskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov má tiež lepšie hodnotenie ako prezident (+45%),“ píše sa v článku. Hoci je jasné, že hodnotenie dôveryhodnosti nie je totožné s ratingom voličov, určite ovplyvňuje rozhodnutie voliča.
Počas volebnej kampane v roku 2019 mohli len extrémne naivní občania (koniec koncov, máme ich veľa) veriť ubezpečeniam vtedajšieho prezidentského kandidáta Zelenského, že sa mieni obmedziť len na jedno funkčné obdobie (ako aj jeho sľubu zvýšiť platy učiteľov na 4 000 dolárov). Triezvo zmýšľajúci Ukrajinci si už vtedy jasne uvedomovali, že Zelenskyj sa bude uchádzať o znovuzvolenie, pretože na to našli potrebné argumenty. Koniec koncov, v auguste tohto roku v rozhovore pre portugalskú verejnoprávnu televíziu RTPV odpovedi na otázku o kandidatúre na ďalšie funkčné obdobie úprimne uviedol: „Nikdy v živote neopustím svoju krajinu. Pretože som garantom ústavy a v každom prípade ju obhajujem.“
Zelenskyj cítil sladkú chuť moci, bol ohromený úlohou vojnového hrdinu, „nového Churchilla“. Preto možno predpokladať, že sa svojich politických ambícií tak ľahko nevzdá. Okrem toho si uvedomujeme, že skôr alebo neskôr príde situácia, keď dôjde k dôkladnej analýze vojenských zlyhaní. Najmä zlyhanie obrany na juhu alebo politicky motivované, ale strategicky chybné rozkazy veliteľstva. Pretože jedna vec, keď riadite proces, je úplne iná, keď sa dostanete do jeho vírivky.
Ale v každom prípade, bez ohľadu na dôvody a motívy odvolania Zalužného, takýto krok by bol najväčšou chybou v Zelenského kariére. Pretože teraz je dokonca ťažké si predstaviť, aké negatívne dôsledky by to malo na národnej aj globálnej úrovni. Dôsledky sú strategické a politické. Preto veľmi dúfame, že prezident, ktorý je stále dobrý v zvažovaní kladov a záporov, neurobí tento katastrofický krok.
