V Poľsku sa vláda konečne zmenila. Narýchlo strhnutú vládu Kaczyńského-Morawieckého parlamentná väčšina podľa očakávania nepodporila. A potom včerajšia opozícia, ako sa očakávalo, hlasovala za nového premiéra. Bol to Donald Franciszek Tusk, najznámejší a najpopulárnejší poľský politik v Európe, bývalý predseda vlády, bývalý predseda Európskej rady, bývalý predseda Európskej ľudovej strany.
Predchádzajúca veta nebola napísaná len preto, aby vymenovala slávne míľniky politickej kariéry pána Tuska, ale aby zdôraznila dôležitosť a, dovolíme si povedať, nezvyčajnosť súčasnej situácie. Muž, ktorý dvakrát viedol vládu krajiny, ktorý viedol jednu z hlavných inštitúcií Európskej únie a stál na čele hlavného európskeho politického spoločenstva, nešiel na zaslúžený odpočinok, písal memoáre a hovoril o svojom kolosálnom úspechu (v skutočnosti je Tusk prvým Poliakom po Karolovi Wojtylovi, ktorý dosiahol také výšky v Starom svete), ale vrátil sa do národnej politiky. Dosť špinavé a nepríjemné, ako ukázali nedávne parlamentné voľby.
A ako si nemôžeme spomenúť na pieseň legendárnej poľskej rockovej skupiny Budka Suflerav názve tohto článku. „Tieň Veľkej hory“ (Cień wielkiej gory), bol venovaný dvom poľským horolezcom, ktorí zomreli v Himalájach presne pred polstoročím. V tejto piesni sú takéto riadky.
Góry wysokie, co im z Wami walczyć każe?
Ryzyko, śmierć – te są zawsze tutaj w parze.
Największa rzecz – swego strachu mur obalić,
Odpadnie stu, lecz następni pójdą dalej.
(Vysoké hory, čo ich núti bojovať proti vám?
Riziko a smrť tu idú vždy ruka v ruke.
A najdôležitejšie je zbúrať múr vášho strachu,
Stovka padne, ale ďalšie budú nasledovať.)
Sotva je možné vážne porovnávať horolezeckú prácu s politikou, ale súčasné víťazstvo Tuska, víťazstvo poľskej opozície a liberálnej časti spoločnosti je stále spojené s ťažkým výstupom. A so zničením múru ich strachu, strachu z premeny Poľska na autoritársky štát, podobný Orbánovmu Maďarsku alebo Fitsovovmu Slovensku.
Mimochodom, o Slovensku. Práve nedávno minister zahraničných vecí tejto krajiny Juraj Blanar povedal, že je pripravený podporiť začatie rokovaní s Ukrajinou o členstve našej krajiny v Európskej únii. Samozrejme, tieto dve udalosti nie sú navzájom priamo prepojené, ale existujú určité body, ktoré umožňujú ich kombináciu do jedného procesu.
Parlamentné voľby v Poľsku boli dôležité pre Maďarsko aj Slovensko. Víťazstvo strany Právo a spravodlivosť, pokračovanie faktickej kontroly krajiny Jaroslawom Kaczynskim, by znamenalo priblíženie situácie v Poľsku situácii na Slovensku a v Maďarsku. Orbán a Fico by tak v tejto trojici získali silného, najsilnejšieho euroskeptického partnera. Partner, ktorý by umožnil rozvoj a šírenie protiukrajinskej témy v Európskej únii. Pretože napriek všetkým Dudovým predchádzajúcim vyhláseniam, napriek jeho slovám v ukrajinčine vo Verchovnej rade, posledné mesiace ukázali, že v záujme vlastného víťazstva, kvôli moci Kaczyńského, je PiS pripravená na vojnu s Ukrajinou. Samozrejme, len ekonomický, ale to by nám stačilo v súčasných, mierne povedané, ťažkých podmienkach.
Nechcem sa zamýšľať nad tým, aká by bola pozícia poľských pravicových populistov, keby vyhrali voľby (najmä ak by sa museli spojiť s otvorenými Ukrajinofóbmi z Konfederácie). Ale nemusíte. Pretože história urobila to, čo urobila. A v Poľsku začala nová politická éra. A vzhľadom na miesto a význam tohto štátu v celej postsocialistickej časti Starého sveta sa táto éra začala vo východnej Európe.
A to isté Slovensko a Maďarsko, ktoré čakali na víťazstvo svojho ideologického brata Kaczynského, budú musieť počítať s tým, že nebudú mať podporu Poľska. A Ukrajina, naopak, od prvých krokov Tuška počula, čo chcela počuť. „Budeme požadovať plnú mobilizáciu Západu na pomoc Ukrajine. Už nemôžem počúvať politikov, ktorí hovoria, že sú unavení zo situácie v Ukrajine. Útok na Ukrajinu je útokom na nás všetkých,“ znelo viac ako výrečné vyhlásenie staronového poľského premiéra počas prejavu v Seme.
Donald Tusk má v Európe vážnu autoritu. Tak či onak, bude vypočutý v Bruseli, Berlíne a Paríži. Jeho pozícia je do určitej miery kľúčová vzhľadom na to, aké dôležité je Poľsko pre Ukrajinu, vojensky aj ekonomicky. A od prvého dňa svojho nového funkčného obdobia premiéra – čo sa podľa všetkej politickej logiky nemalo stať – preukazoval priamu a otvorenú podporu nášmu štátu. A nie nadarmo sa v týchto dňoch konečne začala riešiť situácia s blokádou poľsko-ukrajinskej hranice.
To všetkoZatiaľ existujú len vyhlásenia a malé kroky smerom, ktorý potrebujeme (a koniec koncov aj Poľsko a Európska únia). Dôležitosť návratu Donalda Tuska na post predsedu vlády svojej domovskej krajiny svet ešte musí neskôr oceniť. Už teraz je však jasné, že ruský plán vytvoriť nepriateľské režimy na západných hraniciach Ukrajiny zlyháva. A práve za to by mali Ukrajinci poďakovať Poliakom. Tí, ktorí v ťažkých politických podmienkach, v „tieni veľkej hory“, na ktorú sa už začalo zlatými písmenami pečiatkovať meno „Kaczynski“, stále hlasovali za svoju vlastnú a ukrajinskú budúcnosť, za našu spoločnú novú budúcnosť.
Úprimne povedané, chcem tomu v túto historickú chvíľu veriť, sa skončí vstupom Ukrajiny do Európskej únie. Pamätáte si, kde presne, na ktorom úseku ukrajinskej hranice piaty prezident nášho štátu Petro Porošenko otvoril v júni 2017 bezvízové dvere do Európy? Takže bude veľmi správne, krásne, symbolické a pragmatické, ak sa tieto dvere na hranici Ukrajiny a Poľska vôbec zbúrajú. Ukrajina, ktorá konečne získa svoju nezávislosť a európsku cestu, a Poľsko, ktoré dokázalo prekonať múr svojho strachu.
