Maria Pospelova hovorí o podnikaní frontovej línie Kramatorska, viere v seba a v budúcnosť Doneckej oblasti.
Kramatorsk je jedným z najdôležitejších miest v Doneckej oblasti, o niečo viac ako 20 kilometrov od frontovej línie. Napriek tomu ľudia naďalej žijú a pracujú. Medzi nimi je aj 27-ročná Maria Pospelová, ktorú zastihla totálna vojna, keď bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. Žena bola nútená zatvoriť svoj podnik v Sloviansku a evakuovať. Tento rok sa však vrátila do rodného Kramatorska a splnila si sen s priateľom – otvorila si obchod s oblečením.
„Stále som premýšľal o tom, že sa vrátim a začnem niečo nové“
Maria Pospelova je vzdelaním marketérka. Študovala na Luhanskej univerzite Tarasa Ševčenka a po ruskej invázii v roku 2014 na Medziregionálnej akadémii personálneho manažmentu. Potom pracovala ako obchodná zástupkyňa. Keď otehotnela, uvedomila si, že chce vlastný podnik, aby mohla zarábať peniaze na materskej dovolenke. Preto sa jej spolu s manželom podarilo otvoriť obchod s alkoholom v Sloviansku.
„Všetko fungovalo asi šesť mesiacov, ale vojna sa začala. V Doneckej oblasti platí zákaz predaja alkoholu, takže nemalo zmysel, aby sme pokračovali v práci. Asi o dva mesiace neskôr sme sa evakuovali do Charkovskej oblasti, do Pervomajského. Zdá sa mi, že tam nemalo zmysel otvárať podnik, nemali sme žiadne vyhliadky. Porodila som v júni 2022 a zostala som v Charkovskej oblasti takmer rok, ale vždy som chcela ísť domov. Neustále som premýšľala o tom, že sa sem vrátim a začnem tu niečo nové,“ hovorí Maria.
Maria Pospelova z Kramatorska (Foto zo sociálnych sietí Márie Pospelovej)
Rozhodnutie vrátiť sa do Kramatorska urobil manžel Márie a ochotne ho podporila, pretože sa neodvážila pohybovať sama so svojím dieťaťom. Od leta 2023 sa teda rodina vrátila domov.
V Kramatorsku 44-ročná Valentyna snívala o vlastnom podnikaní, ušetrila peniaze, ale nevedela, ako začať a rozvíjať podnikanie. O pomoc sa obrátila na Máriu, ktorá mala skúsenosti s podnikaním. Najprv uvažovali o otvorení obchodu s potravinami, ale táto myšlienka Máriu neinšpirovala. Potom žena hovorila o svojom sne vlastniť obchod s oblečením a vytvorila podnikateľský plán. Valentina súhlasila s investovaním svojich investícií.
„Valentyna si hľadala prácu, ale nemohla nič nájsť, pretože tu jednoducho nie je žiadna práca. Chcela sa osamostatniť. Teraz sa jej darí skvele. Valentyna všetkému dobre rozumie a nebojí sa byť nezávislá,“ hovorí Mária.
Ženy strávili niekoľko mesiacov hľadaním priestorov, nákupom tovaru a všetkého, čo potrebovali pre prácu. Maria vysvetľuje, že nemalo zmysel otvárať obchod s drahým novým oblečením. Obchod Tento rok začala fungovať v októbri.
„V Kramatorsku je biznis, ale platobná schopnosť ľudí sa výrazne znížila. Okrem toho nie je dostatok pracovných miest pre ľudí. Je však možné vybudovať podnik. Vzhľadom na nízku solventnosť sme sa rozhodli otvoriť obchod, ktorý je vhodný pre rôznych ľudí, takže je rozdelený na použité a skladom, existujú drahšie a cenovo výhodnejšie veci. Týmto spôsobom chceli osloviť viac obyvateľov Kramatorska. Páči sa mi myšlienka skladu, kde sú jedinečné veci, ktoré sú často v jednej kópii. Človek príde, niečo si vyberie a s istotou vie, že nikto iný v meste to nebude mať,“ hovorí podnikateľ.
Poznamenáva, že keď obchod začal fungovať, ľudia mali záujem, prišli a podporili. Žena verí, že napriek ťažkým podmienkam obyvatelia potrebujú niečo nové.
„Musíme vydržať a vydržať“
Ženy strávili asi 200 tisíc pri spustení obchodu. UAH. Podnik je zatiaľ nerentabilný a podnikatelia sa snažia pokryť všetky výdavky. Maria dúfa, že prvé zisky budú dosiahnuté na jar.
„Najziskovejší obchod v Kramatorsku teraz súvisí s výrobkami. Oblečenie má nižšiu prioritu. Všetko je však možné, pretože v Kramatorsku je veľa ľudí a chcú žiť normálny život,“ hovorí žena.
Predajňu otvorili ženy v októbri 2023
Medzi najnovšie ťažkosti Maria uvádza problémy s logistikou v dôsledku blokády hraníc poľskými dopravcami. Ženy stratili jednu dávku sezónneho oblečenia: Položky mali doraziť začiatkom decembra, ale dodávateľ povedal, že ich očakáva v januári.
Maria tiež hovorí, že o obchod existuje konkurencia, pretože je pre nich ťažké prekonať ceny jedného z reťazcov použitých v meste. Žena dúfa, že náklady na tovar sa znížia, keď podniky budú môcť nakupovať oblečenie vo veľkých množstvách.
Medzi najväčšie problémy však Mária pomenúva chýbajúci finančný vankúš. „Cítime to veľmi akútne. Nie je sezóna a obchod klesol. Chápeme, že nám chýba finančná základňa, s ktorou je oveľa jednoduchšie plánovať do budúcnosti. A tak teraz naozaj prokrastinujeme a sme si dobre vedomí toho, že to musíme zažiť a vydržať,“ hovorí žena.
Maria a Valentyna snívajú o vytvorení reťazca obchodov v budúcnosti. Druhú chcú otvoriť v Kramatorsku a tretiu v Sloviansku alebo Družkivke. V súlade s tým vytvoria nové pracovné miesta. Na to potrebujú peniaze.
„Požiadali sme o grant na vytvorenie ďalších pracovných miest, pretože v súčasnej fáze je nerentabilné zamestnávať ľudí. Jednoducho nebudeme schopní vyplácať mzdy. A aj keď môžeme, bude to minimálne. Ak platíte minimálnu mzdu, motivácia bude minimálna,“ poznamenáva žena.
Valentyna a Mária v obchode v Kramatorsku
Mária a Valentyna požiadali o štátny grant prostredníctvom Diia. Doteraz však nebolo možné získať pomoc.
„Pre nás to bola prvá skúsenosť s písaním grantov. Dostali sme odpoveď od Diia, že sme dosiahli vysoké skóre, ale niečo sa pokazilo. Komisia uviedla, že sa všetkým veľmi páčil náš podnikateľský plán. Povedali, že sme prví v Doneckej oblasti, ktorí urobili takéto plánovanie. Napriek všetkému nás doteraz odmietali. Povedali, že by sa mohli pokúsiť poskytnúť grant budúci rok a nebudeme musieť písať žiadosť znova. Myslím si, že je to najviac kvôli situácii v Doneckej oblasti. Chápem, že investovať tu je veľké riziko, ale v skutočnosti sú riziká investovania v Ukrajine všade,“ hovorí Maria.
V budúcnosti sníva o obchodoch v Kyjeve a Ľvove. Okrem toho chce podnikateľ predať franšízu.
„Keď otvoríte prvé dve alebo tri predajne, je žiaduce, aby boli blízko seba, pretože je to všetko logistika. Ak teraz otvorím ďalší obchod vo Ľvove, budem tam musieť ísť a miniem naň ďalšie peniaze. Vo všeobecnosti ma veľmi zaujíma, ako funguje podnikanie v rôznych mestách, študujem ho a inšpirujem sa ním, ale teraz je našou prioritou Donecká oblasť,“ hovorí žena.
„Jedinou otázkou je, či môžete ľudí zaujať“
Kramatorsk prežil ruskú inváziu v roku 2014 a začal sa rýchlo rozvíjať. Maria poznamenáva, že aj teraz, napriek vojne, tu všetko funguje: inžinierske siete a opravárenské služby fungujú.
„Teraz je Kramatorsk blízko frontovej línie, ale aby som bol úprimný, prestal som reagovať na výbuchy a údery. Neviem, ako to vysvetliť. Spočiatku to bolo veľmi desivé a zranilo to psychiku. Trvalo veľmi dlho, kým sme sa zotavili z ostreľovania Ria Pizza. Keď bola naša stanica ostreľovaná, bola som stále tehotná a tiež som sa veľmi bála. Už teraz je však možné byť pokojný a abstraktný. Je štrajk – a je, život ide ďalej. Ľudia tu stále žijú a budú žiť aj naďalej. Vo všeobecnosti sa mi zdá, že všetci ľudia znížili svoju reakciu: niekto kráča po ulici, počuť výbuchy, ale človek pokračuje v chôdzi,“ hovorí žena.
Každému, kto sníva o podnikaní, radí, aby riskoval. Maria si je istá, že je možné otvoriť podnik v najbezpečnejšom meste, ale ak nemáte odvahu riskovať a experimentovať, nič nebude fungovať.
„Základom biznisu sú ľudia, ktorí sú vždy a všade. Otázkou je, či ich môžete zaujať. Som šťastná, že sa ani ja, ani môj partner nevzdávame. A mimochodom, je veľmi ťažké nájsť osobu, ktorá nebude zúfať napriek problémom a dlhom. Podnikanie je v prvom rade o hazardných hrách,“ je presvedčená Mária.
Dodáva, že viackrát zažila syndróm vyhorenia a nevedela, kde načerpať silu. Hovorí však, že neexistuje iná cesta von, ako pracovať. Maria verí, že Kramatorsk prežije a bude sa rozvíjať.
„Zdá sa mi, že sa vždy môžete vzdať, ale vždy je ťažké začať odznova. Povedala som svojmu partnerovi, že sa nezavrieme a nevzdáme sa, kým nevyskúšame všetky možnosti,“ hovorí Mária.
