Na Blízkom východe vypukla vojna, ktorá mnohých – vrátane samotných Izraelčanov – prekvapila a odvrátila pozornosť v našej časti sveta od toho, čo sa deje v Ukrajine. Sú takéto udalosti rovnako prekvapujúce pre organizáciu, ktorej by malo záležať na našej spoločnej bezpečnosti – NATO? Novinár Jarosław Kotsiszewski sa pýta generála vo výslužbe Jarosława Struzhika, experta Nadácie StratPoints a bývalého zástupcu šéfa spravodajskej služby NATO.
– Zaujímalo by ma, čo sa stane v spravodajských službách a centrálach NATO, keď prídu informácie podobné tomu, ktoré sa týkajú útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. Najprv masaker, potom eskalácia, ktorá sa veľmi rýchlo nazýva vojnou v stredomorskom regióne. Vedľa je Turecko, dôležitá členská krajina NATO.
Ako všetci vieme, prekvapilo to všetkých, NATO, ale aj Izrael, napriek jeho dobrému civilnému a vojenskému spravodajstvu. Možno sa nechala prekvapiť, možno nepresvedčila štátne orgány, že hrozba existuje. Velitelia hlavných izraelských formácií – vojenskej spravodajskej služby „Aman“ a „Šin Bet“ – povedali, že prevzali zodpovednosť za toto zlyhanie.
– Budú za to zodpovední po vojne?
– Áno, ale medzitým treba vyhrať vojnu.
– Považuje sa ignorovanie niečoho takého aj za porážku NATO? Stala sa táto udalosť tak ďaleko, že ju možno ignorovať?
– V skutočnosti je to do istej miery zlyhanie. Región Blízkeho východu je dosť zložitý, pretože nezabúdajme, že Spojené štáty zaň musia prevziať plnú zodpovednosť, ale z politických dôvodov je Izrael podriadený európskemu veleniu. Preto je zodpovednosť za túto oblasť rozvrstvená.
Myslím si, že región Blízkeho východu je po vojne v Iraku trochu zabudnutý, ale stále má potenciál zasiať nepokoje a mať silný vplyv na Európu.
– Je náhoda, že Ukrajina odvrátila pozornosť a zdroje NATO natoľko, že, jednoducho povedané, ostatné potenciálne oblasti sú zanedbávané?
– Určite áno. Ukrajina ako konvenčný konflikt nás tiež odvádza od potenciálnych hybridných hrozieb. Vieme tiež, kto v tomto prípade vyhrá. Vladimir Putin svojimi činmi, rozptýlením, ako aj odklonom zdrojov, dokonca aj vojenských zdrojov, ktoré sú presmerované do Izraela, má dlhodobý vplyv na Ukrajinu. To zvyšuje nebezpečenstvo na nadchádzajúce roky.
„Keďže vieme, že došlo k chybe alebo prehliadnutiu, je prirodzené pýtať sa na ďalšie kroky. Ak sme niečo stratili zo zreteľa, ak nie je dostatok zdrojov na riešenie dvoch vojnových divadiel súčasne, čo si myslíte, že sa môže alebo by sa malo stať, možno v blízkej budúcnosti?
„Poučiť sa z konfliktov je vždy ťažké a ich uvedenie do praxe je ešte ťažšie. Pravdepodobne najväčším ponaučením je toto: očakávajte útok, pri ktorom sa nepozeráme, kde zanedbávame svoje záujmy, kde dávame menej zdrojov. Celá história inteligencie je lemovaná spravodajskými chybami.
Ponaučenie, ktoré by malo viesť politikov k tomu, aby sa nad niečím zamysleli, je spoliehať sa skôr na spravodajské služby, než ich odmietať, pretože vedúci predstavitelia izraelských spravodajských služieb určite odstúpia, ale pravdepodobne sa to bude vzťahovať aj na premiéra Netanjahua, a toto je pravdepodobne najlepšia lekcia na to, aby sa odborný názor stal pre politikov záväzným. Na druhej strane, najväčším zlyhaním vedúcich služieb je, že neboli schopní presvedčiť politikov o svojej verzii udalostí. Poučenie pre politickú triedu je nasledovné: politici musia byť vzdelaní vo vojensko-diplomatickom smere, aby neboli náhodnými ľuďmi, ale vyškolenými.
To znamená, že chceme povzbudiť politikov, aby sa naučili niečo iné ako politické machinácie. Budeme o to žiadať, ale obávam sa, že účinok bude slabý. Jediná vec, ktorú môžu urobiť, je vložiť viac zdrojov do tejto činnosti, aby upokojili svoje svedomie alebo vzbudili dojem, že sa niečo deje.
– Vzhľadom na obrovské investície do obrany spojené s vojnou v Ukrajine, existuje ešte príležitosť pre krajiny ako Poľsko investovať do upriamenia pozornosti na Blízky východ?
– Nepoznám rozpočtovú situáciu, možno sa o tom dozvieme viac v blízkej budúcnosti, ale je to ťažké. Pripomeňme si, že niekde je limit výdavkov na obranu, aby štát mohol vyvážiť alebo sa symetricky rozvíjať.
Príklad Izraela samozrejme ukazuje, že úlohu zohráva nielen armáda, ale aj ďalšie prvky, ktoré sa v Poľsku zanedbávajú, ako napríklad civilná obrana, ktorá v praxi neexistuje, a určitá interakcia medzi administratívou a občianskou spoločnosťou. A toto sú oblasti, ktoré musíme rozvíjať aj na úrovni NATO.
– Vráťme sa späť na Blízky východ: Turecko je krajina, ktorá má k nemu veľmi blízko. Bol by to spockvyužiť Turecko ako predsunutú oporu NATO na Blízkom východe.
„Politika stojí v ceste týmto plánom, pretože Turecko má problémy s demokraciou, s právnym štátom. Je to autoritárska krajina a až donedávna bola stále útočiskom vedúcich predstaviteľov Hamasu.
Keď vypukne konflikt, rád by som použil členskú krajinu NATO, ale na túto úlohu sa trochu nehodí. Aby som parafrázoval vaše slová, Turecko vždy stojí na mieste. Spomeňte si na vojnu v Líbyi, blízkosť nám tiež umožnila konať, ale Turecko je vždy na okraji a čaká. Nezdieľa spravodajské informácie s NATO. Všetko sa deje na princípe „niečo za niečo“, ako to bolo v prípade členstva Fínska a Švédska. A či je Turecko demokraciou v NATO – budem brutálne úprimný – nikoho to naozaj nezaujíma.
V Aliancii nie je priestor pre tieto demokratické nálady. Turecko zostane zložitým partnerom. Jeho vzťahy s Moskvou sa budú tiež rozvíjať, možno rôznymi smermi. Takže Turecko zostane takým členom NATO, od ktorého môžete očakávať čokoľvek.
– Hovorili ste o svojich vlastných záujmoch vo vzťahoch medzi Západom a Tureckom. Po začiatku súčasnej vojny v Izraeli Ankara súhlasila so vstupom Švédska do Severoatlantickej aliancie. Existujú nejaké dohody, ktoré dali Turecku v kontexte tejto vojny niečo, že súhlasilo s prijatím Švédska do NATO?
– Myslím si, že tieto udalosti spolu nesúvisia. Samozrejme, máme niekoľko zmlúv na dodávky zbraní, možno účasť niektorých tureckých spoločností na viacerých amerických zmluvách. Myslím si, že sa to časovo zhodovalo s dlhším procesom rokovaní s Bidenovou administratívou, ale je to nepochybne dobrý krok a očakávame ďalšie požiadavky od Turecka v budúcnosti, keď ho použijeme na operácie v Stredozemí. Türkiye je príkladom toho, ako môže byť NATO elegantné a efektívne. A ako používať dostupné nástroje, pretože sa netreba urážať, stačí sa pozrieť na to, ako ich používajú krajiny, ktoré sú účinné a majú tieto nástroje.
– Američania vyslali dve bojové skupiny lietadlových lodí. Je to sila, ktorej sa nikto nemôže vyrovnať. Stabilizujú región, je to tiež jasne viditeľné, už len tým, že sa im podarilo zabrániť útoku Jemenu na Izrael. Do akej miery sú takéto akcie jednostranné voči Američanom, do akej miery Američania počítajú so spoluprácou spojencov?
– Myslím si, že v tomto prípade ide o absolútne jednostranné kroky Spojených štátov. Na vytvorenie koalície bolo príliš málo času. Okrem toho je sila skupín lietadlových lodí taká, že ich podpora od spojencov by bola len symbolická, čo je niekedy dôležité aj pre Američanov, ale v konkrétnom prípade tieto americko-izraelské vzťahy a potreba stabilizácie, návšteva ministra zahraničných vecí Blinkena, prezidenta Bidena v regióne pomohla stabilizovať a prípadne zabrániť eskalácii tejto vojny v súčasnej fáze.
Ale v tejto druhej fáze je, samozrejme, problém, aby niekto súhlasil s operáciou v izraelskom regióne na fóre NATO. Bol by to ďalší krok vpred v aktivitách NATO, ktorý je pre mnohé krajiny ťažko akceptovateľný v závislosti od presvedčovacej sily Američanov. Demonštrácia americkej efektívnosti je možno najdôležitejším výsledkom tejto vojny k dnešnému dňu.
A je to tiež lekcia pre Rusov, ktorí vidia, že Američania sú stále schopní zapojiť sa do dvoch konfliktov bez toho, aby nevyhnutne zdieľali zdroje, ale skôr zvýšili svoj príspevok.
Je NATO schopné neangažovať sa v jednej časti sveta na úkor inej?
– Pravdepodobne uvidíme viac, pretože konflikt na Blízkom východe, aj keď sa neprenesie do regiónu, sa tak skoro neskončí.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: Horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik z voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V skreslenom zrkadle, Lukašenko opovrhovaný ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Ak by sme mali diskutovať o histórii, minská slepá ulička
Pôvodný názov článku: Weryfikacja zdolności militarnych Europy
