Hlave frakcie Sluha ľudu vo Verchovnej rade, Davydovi Arakhamii, sa minulý týždeň podarilo získať 15 minút slávy. Svetové tlačové agentúry, rozhlasové stanice a publikácie citovali jeho vyhlásenia počas interview Natalia Moseychuk. Teraz ho budeme citovať, pretože vyhlásenia sú zaujímavé a zvláštne zároveň, a možno preto, že sú zaujímavé, pretože sú zvláštne.
V tomto rozhovore teda Arakhamia všetkých ohromila správou, že krvavá rusko-ukrajinská vojna sa mohla skončiť takmer bez začiatku, už v marci 2022. A čo pre to musela Ukrajina urobiť? V skutočnosti je nezmysel odmietnuť vstup do NATO, do ktorého, mierne povedané, sme sa neponáhľali.
Je to, ak veríte slovám Arakhamie, ktorá Moseychukovi povedala o priebehu ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa začali vo februári 2022 v Bielorusku a pokračovali v marci v Istanbule. A ako mu nemôžete veriť, pretože viedol ukrajinskú vyjednávaciu delegáciu v mene prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.
Tu je priamy citát z odpovede Arakhamie na otázku anketára o cieli ruskej delegácie na rokovaniach:
„Cieľom ruskej delegácie je podľa môjho názoru… V skutočnosti takmer do poslednej chvíle dúfali, že na nás vyvinú tlak, aby sme podpísali takúto dohodu, aby sme prijali neutralitu. To bola pre nich najväčšia vec. Boli pripravení ukončiť vojnu, ak prijmeme – ako to kedysi urobilo Fínsko – neutralitu a zaviažeme sa, že nevstúpime do NATO.
„Iba jeden bod?“
– V skutočnosti to bol kľúčový bod. Všetko ostatné je kozmetické, politické korenie.“
Ukazuje sa, že podľa Arakhamie bolo všetko jednoduché. Splniť jediný bod – nevstúpiť do Severoatlantickej aliancie, v ktorej sme stále na všetkých štyroch, a potom ešte dlhšie.
Pamätáte si, ako v marci 2022 provládni rečníci zrazu začali aktívne diskreditovať myšlienku vstupu do NATO? Tvrdili, že sa tam neponáhľajú, aby nás tam prijali, a my sme to nepotrebovali, my sami – páni. Ak teraz porazíme Rusko, NATO o to požiada. A je nespoľahlivá, sotva je pripravená niekoho chrániť, napriek existencii článku 5 Aliancie.
Stručne povedané, túto myšlienku môžete ľahko opustiť. Hoci až donedávna bola rétorika provládneho tábora úplne opačná. Spomínate si, ako kritizovali myšlienku niektorých opozičných politikov dosiahnuť strategické partnerstvo so Spojenými štátmi mimo NATO? Ozývali sa výkriky, že nás chce niekto odvrátiť od hlavného cieľa – plného členstva v Aliancii. Aj keď v skutočnosti jeden vôbec nezasahoval do druhého.
Preto sa kancelária prezidenta v každom prípade pripravovala na možnosť vzdať sa perspektívy členstva. Prinajmenšom skúmal verejný dôvod pre takýto krok. Koniec koncov, prečo nie? Mnohí Ukrajinci by to boli ochotní akceptovať, pretože vojna je oveľa horšia alternatíva.
Ale bol to naozaj hlavný bod a všetko ostatné boli čačky, „kozmetické, politické korenie“, ako ubezpečila Arakhamia? Zabudol na niečo za rok a pol? Môžeme mu pripomenúť ďalšie želania Rusov. Napríklad uznanie „DĽR“ a „LĽR“ ako nezávislých republík v rámci hraníc Doneckej a Luhanskej oblasti a stiahnutie ukrajinských vojsk z ich územia. To znamená, že Ukrajina musela súhlasiť so stratou nielen tých niekoľkých neuznaných republík, ale aj vzdať sa oveľa väčších území, ktoré ešte neboli ani okupované. Ten istý Mariupol, ktorý sa v čase rokovaní hrdinsky bránil, ako aj Kramatorsk, Sloviansk, Bakhmut atď.
Poďme ďalej s ruskými požiadavkami. Ukrajina by podľa nich mala uznať Krym ako subjekt Ruskej federácie. A myslíte si, že to je všetko? Vôbec nie. Ukrajina by tiež mala uznať Záporožskú a Chersonskú oblasť za nové provincie Ruskej federácie a stiahnuť ukrajinské jednotky z ich území.
Teraz je to všetko – s územnými nárokmi (aspoň vyjadrenými v rokovaniach). Rusi „láskavo“ súhlasili s vrátením okupovaných území regiónov Kyjev, Černihiv a Sumy (mimochodom, s Charkovskou oblasťou to nie je úplne jasné). Naši hrdinskí obrancovia však tieto územia dobyli späť bez súhlasu Ruska.
Rusi sa však neobmedzili len na územné požiadavky. Už sme povedali o NATO, poďme ďalej. Zabudli ste na „demilitarizáciu“? Čo presne znamenalo: znížiť zloženie Ozbrojených síl Ukrajiny z 250 000 na 83 500 ľudí. Nič, však? Potom sa zmocniť Ukrajiny s malou krvou.
A tiež „denacifikácia“, ktorá podľa slov ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova poskytla „široké práva ruského jazyka v Ukrajine“ a „zastavenie prenasledovania poslanca UOC-MP v Ukrajine“.
Neexistuje nič ako „kozmetika“, ktorá by skutočne pripomínala kapituláciu. Na tomto pozadí vyzerá samotná požiadavka na opustenie NATO ako maličkosť. Dovoľte mi pripomenúť, že Ukrajina to už urobila Kedysi sa vzdala takéhoto strategického cieľa – počas predsedníctva Viktora Janukovyča. A po Euromajdane bolo ľahké toto všetko zopakovať a dokonca zaviesť túžbu po členstve v Aliancii do textu ústavy.
Ale arakhamské „zázraky“ sa tým neskončili. V rozhovore sa nečakane zapojil do prípadu bývalého britského premiéra Borisa Johnsona. A nielen sa plavil, ale urobil z neho takmer hlavného vinníka narušenia mierového plánu.
„Navyše, keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič – a poďme len bojovať,“ povedal Arakhamia.
Je nepravdepodobné, že vedúci frakcie Sluha ľudu, ktorý poskytol rozhovor, mal v úmysle poškodiť svojho patróna Volodymyra Zelenského. Ale presne to sa stalo. Západní pozorovatelia už začínajú nasávať túto tému a tvrdia, že Ukrajina mohla zastaviť krviprelievanie v prvom mesiaci vojny, ale jej vedenie kvôli svojim nepochopiteľným ambíciám opustilo mierový proces.
Navyše, zavedením Borisa Johnsona do diskusie sa zdá, že Arakhamia potvrdila tézu o nedostatočnej nezávislosti ukrajinskej vlády, o slávnom „vonkajšom vládnutí“. Aj keď v skutočnosti je téza o Johnsonovi vyvrátená veľmi ľahko. Je len potrebné si uvedomiť, že vtedajší britský premiér prišiel do Kyjeva (kde mu bol predstavený keramický kohút Vasylkiv) až 9. apríla. V tom čase sa rokovania (teda ich ďalšie kolo) už skončili. Po druhé, v okupovanej Buči boli objavené masové hroby miestnych obyvateľov mučených ruskými vojakmi. Nielen Ukrajina, celý svet bol zdesený týmito zábermi. A je jasné, že o žiadnych rokovaniach s takýmto monštrom sa nedá hovoriť. Okrem toho Ukrajina nemá morálne ani politické právo dobrovoľne, bez boja, prenechať okupantovi aspoň centimeter svojho územia.
