Udalosti na Blízkom východe boli vždy v centre pozornosti politicky zainteresovaného svetového spoločenstva. Už počas existencie ZSSR bolo pre sovietskych občanov a najmä Ukrajincov akousi tradíciou sledovať trvalé konflikty medzi Izraelčanmi a Arabmi. Mnohí naši krajania v tom čase opakovali po televíznych „hovoriacich hlavách“ o „agresívnej izraelskej armáde“, o „chudobných Palestínčanoch“, o „nebezpečných hrách Pentagonu“ na Blízkom východe. V tom čase sa len málo ľudí snažilo pochopiť situáciu na vlastnú päsť, vyvodiť vlastné závery z čítania „medzi riadkami“, z počúvania „nepriateľských hlasov“, z rozhovorov s odborníkmi.
Aj teraz Ukrajina s obavami a nádejou sleduje vývoj konfliktu okolo pásma Gazy. Teraz sa však na tieto udalosti pozeráme premyslene, nie ako oddelení pozorovatelia, pretože si uvedomujeme, že naša budúcnosť závisí od toho, čo sa stane na Blízkom východe. Ak Izrael začne rozsiahlu ofenzívu v pásme Gazy alebo otvorí nový front v Libanone, nemusí to mať žiadny vplyv na naše obranné schopnosti. Dovoľte mi vysvetliť prečo.
Ukrajina už bolestne zažíva zmenu v hlavnom ohnisku svetovej pozornosti z rusko-ukrajinskej vojny na izraelsko-palestínsku konfrontáciu. Mediálny trend nasledovala pozornosť svetových organizácií, potom svetovej politiky. Potom budú nasledovať úpravy smerom k humanitárnej pomoci, peňažným tokom a v konečnom dôsledku vojenskej pomoci.
„Ak konflikt (okolo Gazy – pozn. red.) bude časovo obmedzená, nie viac ako niekoľko týždňov, potom sa nie je čoho obávať, ale ak sa situácia pretiahne a eskaluje, potom určite nastanú problémy, pretože Ukrajina nebude jedinou krajinou, ktorá potrebuje muníciu a zbrane,“ vyjadril znepokojenie Kyrylo Budanov, šéf hlavného spravodajského riaditeľstva ministerstva obrany Ukrajiny.
Zo Spojených štátov už prichádzajú alarmujúce správy, že desaťtisíce 155-milimetrových delostreleckých granátov, ktoré boli určené na presun na Ukrajinu, pretože ich naša armáda zúfalo potrebuje, budú teraz poskytnuté Izraelu. Informujú o tom najmä noviny The New York Times s odvolaním sa na zdroje v Pentagone.
A CNN v jednej zo svojich nedávnych správ uviedla, že najvyššie americké vojenské velenie „nepretržite pracuje na hľadaní ďalších zásob zbraní po celom svete, aby ich rýchlo prepravilo do Izraela.“ Hoci pred niekoľkými dňami bolo všetko úsilie zamerané na podporu Ukrajiny a nájdenie zbraní a munície špeciálne pre ňu.
Online vydania Axios Pentagón s odvolaním sa na svoje zdroje v Pentagóne uviedol, že 300 tisíc delostreleckých nábojov uložených v skladoch v Izraeli, ktoré Spojené štáty plánujú presunúť na Ukrajinu, zostane na mieste. A pravdepodobne teraz budú presunuté na potreby izraelskej armády.
Ak sa znížia dodávky amerických zbraní ozbrojeným silám Ukrajiny, protiofenzíva zameraná na opätovné zachytenie územia zajatého Ruskom sa ešte viac spomalí. To by bola určite zámienka na odkorkovanie šampanského v Kremli.
Zdá sa, že Ukrajina spustila rozsiahly plán na oživenie svojho vojenského priemyslu, ale tento program je v plienkach a bude ťažké ho realizovať, pokiaľ bude Rusko schopné začať raketové útoky na celom svojom území.
Nie je žiadnym tajomstvom, že ruská špeciálna operácia našla krajiny NATO s poloprázdnym arzenálom, s odrezanými armádami a zle fungujúcimi obrannými komplexmi. V súčasnosti sú západné arzenály, najmä v Európe, blízko devastácie.
„Ak sa konflikt na Blízkom východe bude ťahať, Ukrajina bude čeliť katastrofálnemu nedostatku zbraní. Washington nebude schopný poskytnúť ekvivalentnú pomoc Kyjevu aj Tel Avivu. Zároveň bude prioritou Izrael, pretože jeho vzťahy so Spojenými štátmi sú silnejšie a dôležitejšie,“ píše sa v španielskych novinách El País.
Situáciu s vojenskou pomocou Ukrajine ďalej komplikujú nepokoje v americkom Kongrese. Koniec koncov, začiatkom októbra Snemovňa reprezentantov hlasovala za rezignáciu republikána Kevina McCarthyho z postu hovorcu. Kongresmani sa niekoľkokrát pokúsili zvoliť nového vodcu, ale zatiaľ všetky skončili márne. A kým si Snemovňa reprezentantov nezvolí predsedu, nebude môcť koordinovať rozpočet, schvaľovať zákony, najmä o pomoci Ukrajine.
A bez americkej pomoci Ukrajina riskuje vojenskú porážku, ktorú možno považovať prinajmenšom za zastavenie protiofenzívy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil zodpovedajúce varovanie počas svojej návštevy Washingtonu koncom septembra.
Takže naozaj vyzerá všetko pre Ukrajinu tak pesimisticky? Vôbec nie. Po prvé, dá sa s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať, že konfrontácia Izraela s Hamasom sa nezmení na plnohodnotnú vojnu. Aspoň úvod do nej je novýJe veľmi nepravdepodobné, že by existovali nejaké protistrany mimo Izraela. Zárukou toho je privedenie dvoch skupín amerických lietadlových lodí k izraelským brehom. Do konfliktnej zóny sa ponáhľa aj britská lietadlová loď. Toto všetko malo schladiť horúce hlavy vedúcich predstaviteľov arabských krajín, ktorí možno uvažovali o pripojení sa k vojenskej akcii proti Izraelu. A ak konflikt neeskaluje, potom, ako poznamenal Budanov, by sa Ukrajina nemala obávať vojenskej pomoci.
Nedávny prejav amerického prezidenta Joe Bidena k národu bol celkom inšpirujúci pre optimistickú náladu. Šéf Bieleho domu jasne uviedol, že Spojené štáty nedovolia Vladimírovi Putinovi vyhrať. Biden zaručil, že jeho vláda bude schopná poskytnúť pomoc Ukrajine aj Izraelu súčasne. Sľúbil, že požiada Kongres o dodatočnú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov a Izraelu vo výške 10 miliárd dolárov. Táto suma pre Ukrajinu presahuje všetko, čo Washington poskytol alebo sľúbil poskytnúť ako vojenskú podporu počas 20 mesiacov konfliktu.
Nemali by sme zabúdať ani na to, že Spojené štáty nie sú jediným dodávateľom zbraní do Kyjeva. Európska únia sa tiež zaviazala, že do roku 2023 dodá Obrannej armáde Ukrajiny milión delostreleckých granátov. Okrem toho NATO od septembra prevádzkuje nový program, v rámci ktorého sa financovanie výroby munície pre Ukrajinu zvýši o 2,4 miliardy eur.
Politici v západnom svete čoraz menej vnímajú rusko-ukrajinskú vojnu ako niečo cudzie a odtrhnuté. Už si uvedomili, že keby Putin vyhral Ukrajinu, nezastavil by sa tam. Koniec koncov, Joe Biden sa vo vyššie uvedenom prejave jasne vyjadril: „Takže, ak nezastavíme Putinovu túžbu podmaniť si Ukrajinu, potom sa neobmedzí len na Ukrajinu. Mimochodom, Putin už pohrozil, že Poľsku „pripomenie“, že západné krajiny tejto krajiny boli údajne „darované Ruskom“. A jeden z jeho hlavných poradcov, bývalý prezident Medvedev, nazval Estónsko, Lotyšsko a Litvu ruskými „pobaltskými provinciami“. To znamená, že ich hrozby sa už vzťahujú na členské štáty NATO!“
Až donedávna západní „pacifisti“ a „Putinversteeri“ používali túto prefíkanú, nepísanú formulku: nechránime tých, na ktorých Rusko útočí, a Rusko neútočí na tých, ktorých budeme chrániť. Je najvyšší čas pochopiť, že tento vzorec nefunguje a nikdy nefungoval, ale bol len ilúziou.
