Mariupol, rýchlo sa rozvíjajúce a meniace sa prístavné a priemyselné mesto, je od februára 2022 pod ruskou okupáciou a nepriateľské jednotky ho systematicky ničia. Napriek rozsiahlej tragédii, ktorá sa tam odohrala, podnikavý interdisciplinárny tím špecialistov už pracuje na myšlienkach rekonštrukcie. Mestská koalícia Ro3kvit pracuje od augusta 2022 na stratégii územného rozvoja Mariupola po deokupácii. Odborníci diskutujú o rekonštrukcii obytných zón a novej postindustriálnej ekonomike s prihliadnutím na životné prostredie, pohodlie a bezpečnosť obyvateľov.
Spoluzakladateľom tejto mestskej platformy RoЗkvit je holandský architekt a urbanista, lektor na Charkovskej škole architektúry Fulco Treffers, ktorý spolupracuje s Ukrajinou od roku 2015. Prvý projekt, na ktorom sa zúčastnil, bol organizovaný iniciatívou „Izolyatsia“ pre kvalitatívne zmeny v Mariupole. Preto architekt pokračoval v práci na koncepcii obnovy tohto mesta, už v nových realitách.
Fulco Troffers bol rečníkom na ideatone Unlock Ukraine, organizovanom Ľvovským mediálnym fórom, a hovoril o hlavnom vývoji stratégie obnovy Mariupoľa. Zapísal nám hlavné tézy.
Skúsenosti povojnových krajín
Mestská koalícia pre Ukrajinu RoЗkvit bola založená v marci 2022. Zahŕňa približne 80 účastníkov, z toho najmenej polovicu z Ukrajiny. Pri práci na projektoch rekonštrukcie, čerpajúc zo skúseností a vedomostí tých, ktorí sú si vedomí povojnovej situácie, rekonštrukcie v iných krajinách, ako aj skúseností miestnych architektov, sa RoЗkvit zameriava na tri hlavné témy – výskum, vzdelávanie, akciu a projekty.
„Snažíme sa vytvoriť stratégie pre konkrétne mestá. Niekedy to môžu byť malé projekty, nejaké námestie alebo škola. Niekedy ide o rozsiahle projekty, ale je pre nás dôležité mať tieto skúsenosti v komunitách, pretože všetky tieto komunity sa navzájom líšia,“ vysvetľuje Fulco Treffers.
Výskumníci študujú skúsenosti iných krajín, ktoré prestavali mestá po druhej svetovej vojne a vojne na Balkáne. Ale ako zdôrazňujú, táto štúdia by nemala byť presným požičiavaním, ale skôr poučením sa z chýb iných ľudí, skúseností iných krajín, aby bola Ukrajina pripravená a mala perspektívu do budúcnosti.
Odborníci RoСkvit vyvíjajú stratégie, ktoré sú jedinečné pre každé mesto
„V Bosne sa po vojne začalo ďalšie veľmi ťažké obdobie. Bosna nebola pripravená na mier, vláda nebola pripravená a neexistoval na to ani právny základ. Ľudia opustili krajinu, potom sa rozhodli vrátiť, ale všetci dúfali, že budú podporovaní. Bolo však potrebné, aby sa uživili. A to je veľká výzva, rovnako ako v mnohých iných krajinách,“ hovorí Fulco Treffers.
Podľa architekta je dôležité mať perspektívu do budúcnosti. Ukrajina by na jednej strane mala byť obnovenou, krásnou krajinou, ale na druhej strane by mala byť najstabilnejšou krajinou, najmä v kontexte budúcej európskej integrácie.
Prestavba lepšia, ako bola
Pri práci na koncepcii rekonštrukcie odborníci vyvíjajú dlhodobé plány, ako aj tie, ktoré je možné realizovať teraz. Tím 9 ľudí pracuje na stratégii Mariupolu. Sú to jeho obyvatelia, Ukrajinci z iných regiónov a cudzinci.
„Existuje taký princíp – prestavať lepšie, ako to bolo. Mariupol však na to teraz ešte nemá príležitosť. Preto tu hovoríme o perspektíve budúcnosti. Musíme však pochopiť, čo sa bude diať ďalej, a musíme vedieť, čo sa teraz deje v Mariupole,“ hovorí výskumník.
Tím identifikoval tri hlavné témy, ktoré sú dôležité pre ľudí, ktorí sa tam chcú vrátiť. Ide o bezpečnosť, prácu a bývanie.
„Snažili sme sa pochopiť, pre koho to robíme. Nerobíme to pre medzinárodné médiá, pre seba ani pre žiadnych vývojárov. Robíme to pre tých ľudí, ktorí tam žili, ktorí sa tam chcú vrátiť, ktorí považujú Mariupol za svoje rodné mesto. Rozprávali sme sa s týmito ľuďmi, snažili sme sa pochopiť, aké sú ich potreby. A ak budú splnené tieto tri hlavné požiadavky, cesta bude otvorená, môžete sa vrátiť,“ hovorí Fulco Troffers.
Bývanie je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich obyvateľstvo.a) V rozsahu povolenom ustanoveniami
Teraz výskumník hovorí, že v Mariupole je 50-70% budov v štvrtiach zničených alebo príliš poškodených na to, aby boli prestavané. Pri plánovaní obnovy bývania a verejného fondu je potrebné pridať niečo nové, užitočné, zachovávajúce pocit identity mesta a spomienku na jeho tragické udalosti. Práca na stratégii preto nie je len kopírovaním niečoho z Holandska alebo Dánska, ale snahou nájsť tie prvky, ktoré sú tu skutočne potrebné.
„Snažili sme sa tieto oblasti zlepšiť z rôznych perspektív. Z hľadiska ekológie, prírody, kvality života, množstva tieňa v lete, tepla v zime. Chceli sme jasnejšie rozlišovať medzi súkromnými a verejnými priestormi, ako aj vyššiu úroveň bezpečnosti,“ hovorí špecialista.
V navrhovanej vizualizácii urbanista ukazuje, že niektoré staré budovy je možné obnoviť, ale zároveň prestavbou mesta je možné pridať občiansku vybavenosť: podzemné parkoviská, ktoré budú slúžiť aj ako prístrešky, parky a množstvo zelene, komfortné domy – všetko, čo by malo vytvoriť dobrý mix osobných a kolektívnych priestorov v areáli.
Pri navrhovaní budúcnosti sa odborníci spoliehali na realitu a údaje. RoÇkvit uskutočnil štúdiu hustoty obyvateľstva. Ak pred plnohodnotnou inváziou žilo v Mariupole takmer 500 tisíc ľudí, teraz je asi 80-100 tisíc tých, ktorí zostali.
„Očakávania sú nasledovné: hneď ako sa vojna skončí, niektorí ľudia sa okamžite vrátia, ale vo všeobecnosti to bude nejaký čas trvať, pretože bezpečnosť, domov a práca sú pre väčšinu ľudí na prvom mieste. Preto vyvstáva otázka, koľko miesta je potrebné, ak si napríklad predstavíme, že Mariupol bude mať 250 tisíc ľudí. Všetko závisí od toho, ako stavať, ako blízko budú tieto domy postavené, aká bude hustota zástavby a plánovania,“ vysvetľuje výskumník.
Odborníci vyvinuli tri rôzne plány vyvinuté pre približne 250 tisíc ľudí. Troffers vysvetľuje, že tento počet ľudí nemusí stačiť na to, aby bolo celé mesto pohodlné. Ale v prvých 5-10 rokoch po de-okupácii nebude dostatok pracovných miest, nebude dostatočná bezpečnosť. Preto navrhli myšlienku prestavby nie integrálneho mesta, ale siete jednotlivých okresov s kvalitnou infraštruktúrou. Toto je predbežný prvý krok, ale čím viac sa mesto bude rozvíjať, tým viac ľudí tam príde.
„Bude to približne rovnaká oblasť ako územie Azovstalu a môže tam žiť všetkých 250 tisíc ľudí. Zvyšok mesta bude akýmsi getom, kde nikto nežije, a bude ťažké pochopiť prečo. Ale ako mi bolo povedané: „Nemali by ste očakávať, že ľudia prídu do Mariupolu, pretože je to ikonické miesto. Ľudia prídu, ak bude v pohode tam žiť,“ hovorí urbanista.
Centrum Mariupolu by sa malo stať hlavnou štvrťou mesta. Urbanisti použili prístup „príroda na prvom mieste“, navrhujú, aby historické jadro mesta bolo zelené a úplne alebo prevažne peší priestor a aby všetka tranzitná doprava bola mimo historického jadra.
Demonopolizovať zamestnávateľov
Prosperita a pracovné miesta v Mariupole kedysi veľmi záviseli od oceliarskeho priemyslu. Metinvest bol hlavným zamestnávateľom. Ako však vysvetľuje Fulco Troffers, západná Európa a Spojené štáty sa domnievajú, že závislosť od jedného konkrétneho hospodárskeho územia predstavuje pre hospodárstvo veľmi vysoké riziko z hľadiska stability, kvality života a počtu pracovných miest.
„Trváme na tom, že je potrebné vytvoriť rôznorodú ekonomiku, nie byť závislá od jedného podniku. Zhromaždili sme celú sieť našich kolegov a priateľov, aby sme pochopili, čo to obnáša. Vypočítali sme, koľko pracovných miest potrebujeme, ak chceme priviesť späť 250 000 a nakoniec 400 000 ľudí. Ak sa tak nestane, hrozí, že aj keď mesto prebudujeme a obnovíme ekonomiku, o niekoľko rokov, keď sa zmenia trendy v globálnej ekonomike, ľudia v Mariupole prídu o prácu,“ hovorí výskumník.
Mesto sa môže posunúť od modelu mesta s jedným priemyslom k multiekonomike
Ďalším motorom hospodárskeho rozvoja v Mariupole môže byť podľa odborníkov prístav. Azovské more je dosť plytké, ale odborníci konzultujú, ako by sa tento prístav mohol prispôsobiť budúcnosti, aby bol najvýchodnejšou bránou východnej Európy. A v skutočnosti môže byť Mariupol takým východiskovým bodom pre obnovu Donbasu a východnej Ukrajiny, hovorí Troffers. Odborníci vidia povojnový Mariupol ako multifunkčný mix prístavnej logistiky a spracovania prístavov, oceliarskej, námornej a kovospracujúcej výroby.b) Aby sa zabezpečilo, že zmluvné strany nebudú viazané ustanoveniami tohto dohovoru, generálny tajomník Rady Európy, generálny tajomník Spojených štátov amerických, Spojené štáty americké
Ekológia a urbanizmus
Hoci rozsiahly priemysel v Mariupole priniesol dobré zisky, mal silný vplyv na životné prostredie. Hutnícky závod pracoval nad samotným morom, niektorí obyvatelia nemali prístup k pobrežiu. Prístav zaberal 3,5 km pobrežia a železnica odrezala centrum od mora. Odborníci preto navrhujú presunúť mestský priemysel do severnej štvrte, kde je menej obytných budov, škôl, parkov a verejných priestranstiev. Tieto bývalé priemyselné oblasti môžu byť prispôsobené na iné účely. Napríklad časť územia Azovstaľu sa môže stať súčasťou nového prístavu, ktorý bude bližšie k priemyselnej zóne a nebude prechádzať centrom mesta.
„Územie Azovstaľu je tak zničené, že sa ani neoplatí ho prestavovať v podobe, v akej bolo. A napriek obrovskej tragédii tejto situácie by sme mali využiť túto chvíľu na lepšiu obnovu v prospech ľudí. To znamená, že v skutočnosti trochu posúvame rôzne štvrte, pretože práve teraz je možné napraviť predchádzajúce chyby, ktoré sa urobili pri plánovaní mesta,“ zdôrazňuje Fulco Troffers.
Všetky tieto podrobné kroky sa diskutujú s vlastníkmi prístavu a Metinvest: ako premiestniť podniky, aké sú požiadavky, koľko to bude stáť, koľko rokov to bude trvať, rôzne funkcie prístavu. To poskytne obyvateľom lepší prístup k moru, bude možné uvoľniť 14,5 km pobrežia namiesto 5 km a účel pobrežnej oblasti sa zmení – koncepcia mesta pri mori vytvorí príležitosť na rozvoj plnohodnotného námorného cestovného ruchu.
Nad morom je postavený prístav a oceliareň
Navrhuje sa presunúť podnik na sever a prístav bližšie k priemyselnej zóne
Urbanisti pracujúci na povojnovej stratégii oživenia Mariupola sa snažia kombinovať prvky ekológie a ekonomiky s cieľom optimálne poskytnúť mestu pracovné miesta, bývanie a bezpečnosť. Navrhuje sa vytvoriť centrálny dopravný uzol na námestí v blízkosti hlavnej brány Azovstalu. Spojí železničnú stanicu a autobusovú stanicu, električku, autobusy, vodné taxi a trajekt do Kerča. V priebehu času môže byť táto oblasť použitá na bývanie. Odporúča sa tiež umiestniť kancelárie a park na pobreží prístavu Azovstal.
Po prevode prístavu bude hlavným smerom rozvoja mesta pobrežný pás pozdĺž mora a oblasť v blízkosti prímorského parku. Historické centrum mesta zostupuje k moru cez Slobodku.
Pamätník miest masových tragédií
Mnohé miesta v Mariupole budú pripomínať masové tragédie. Nemali by sa prestavovať, hovorí Fulco Treffers. Je vhodné urobiť budovy, ako sú pamätníky činoherného divadla.
„Na tomto mieste nie je potrebné organizovať žiadne divadelné predstavenia. Už to nemôže byť miesto, kde ľudia budú niekomu tlieskať, musí tam byť ticho. A v skutočnosti na tom tiež pracujeme. Bude súťaž o organizáciu pamätníkov, ale, samozrejme, keď už na to bude ten správny čas,“ dodáva architekt.
Činoherné divadlo v Mariupole by sa malo stať pokojným miestom spomienky
Odborníci navrhujú vytvoriť inštitúciu na štúdium pamäti, umiestniť ju do budov CHP Azovstal. V blízkosti vodného zrkadla sedimentačných nádrží by mal byť zriadený pamätník a na 250-metrovom potrubí CHP by mala byť zriadená vyhliadková plošina.
Bývanie, školy, útulky
Hneď ako bude možný bezpečný prístup do mesta, v Mariupole sa zrealizujú krátkodobé projekty, ktoré budú naliehavo potrebné. Ide najmä o dočasné bývanie. Preto sa odborníci snažia prepojiť dlhodobý strategický vývoj do budúcnosti s krátkodobými cieľmi po de-okupácii. Všetko sa musí robiť tak, aby to nezasahovalo do budúceho rozvoja, hovorí urbanista.
„Často uvádzam príklad sociálneho bývania, ktoré máme v Holandsku. 25-30% bývania je organizovaných a vlastnených korporáciami, veľkými organizáciami a prenajímajú ho ako cenovo dostupné bývanie. Toto nie je sociálne bývanie, ako v Ukrajine, ale cenovo dostupné bývanie. A toto je jedna z ťažkých tém: keď sa ľudia začnú vracať na Ukrajinu, kde budú žiť, kam budú smerovať peniaze, kto bude stavať pre ľudí a kto bude ich vlastnýcom týchto budov? Ak nebude existovať sociálne alebo cenovo dostupné bývanie, aké máme, ako to bude vyzerať?“
Samostatnou témou rozhovoru je bezpečnosť priestorov, obytných aj verejných. Stratégia a aplikácia inovatívnych technológií v udržateľnej výstavbe by mala zohľadňovať počet poschodí, štruktúru budovy a prístrešok. Odborníci využívajú skúsenosti iných krajín, najmä Fínska a Izraela. Zároveň, keď hovoríme o bezpečnosti, nezabúdajú na ochranu životného prostredia, snažia sa tieto komponenty kombinovať. Technológie musia byť bezpečné, stabilné, ale zároveň neškodné.
Fulco Treffers na ideathon Unlock Ukraine (foto Olena Odlezhuk)
Ako uzatvára Fulco Treffers, pri tvorbe budúcich stratégií je potrebné nezabudnúť vziať do úvahy názor samotných Ukrajincov, občanov, ktorí tam budú žiť. Je dôležité pochopiť, ako môžu miestne komunity fungovať spoločne, spolupracovať pri rozhodovaní a rozvoji nových projektov a prepojiť teoretické odporúčania, hovorí výskumník, s ukrajinským kontextom.
Článok využíva vizualizácie vyvinuté mestskou koalíciou Ro3kvit
