Podľa viacerých prieskumov, vrátane Globsec, názory slovenských občanov sú silne ovplyvnené posolstvami, ktoré prichádzajú z Kremľa a šíria jeho naratív. Až 51 % z nich považuje za hlavných vinníkov rusko-ukrajinskej vojny Západ a samotnú Ukrajinu, čo je najvyšší údaj spomedzi porovnateľných krajín (t. j. Poľsko, Litva, Lotyšsko, Česká republika, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko). Slováci sú tiež lídrami vo svojej neochote pomôcť Ukrajine, ako uviedli viac ako dve tretiny respondentov.
Viera v propagandu je spôsobená najmä nedostatočným vzdelaním či kritickým myslením slovenských občanov. Výsledky prieskumu však tento názor úplne nepodporujú. V medzinárodnom porovnaní krajín OECD v testoch PISA, ktorých cieľom je analyzovať úroveň zručností v čítaní, matematike a prírodných vedách, žiaci vo viacerých krajinách Európskej únie (napr. Grécko, Chorvátsko, Španielsko, Malta a Cyprus) dosahujú horšie výsledky ako ich rovesníci na Slovensku. Medzi krajinami s nižším skóre v testoch PISA nájdeme tiež krajiny, ktorých občania majú presvedčenie, ktoré je menej konzistentné s naratívom Kremľa (napríklad Bulharsko alebo Rumunsko). To naznačuje, že úroveň vzdelania nie je dostatočným vysvetlením úspechu ruskej propagandy na Slovensku.
Dokonca aj podľa priemerného indexu IQ Slováci patria medzi národy s vysokou úrovňou intelektuálneho rozvoja. Mimoriadne komplexná štúdia ich v tomto ukazovateli umiestnila na 34. miesto na svete a 13. miesto v EÚ.
Čím sa odlišuje Slovensko?
Ak chceme vysvetliť fenomén v určitej kultúre (tu hovoríme o prevalencii presvedčení, ktoré sa zhodujú s ruskou propagandou), musíme túto kultúru dôkladne poznať. Najznámejšia a najvplyvnejšia teória pre pochopenie kultúry jednotlivých národov patrí holandskému sociológovi Geertovi Hofstedemu (1928-2020). Pomocou štatistických metód ukázal, že každá kultúra môže byť definovaná šiestimi parametrami: vzdialenosť od moci, kolektivizmus vs. individualizmus, ženskosť vs. mužskosť, vyhýbanie sa neistote, dlhodobá vs. krátkodobá orientácia a uspokojenie vs. umiernenosť. Vo svojej knihe Kultúry a organizácie, ktorá vyšla v roku 2005, cituje výsledky prakticky pre každú krajinu na svete.
Slovensko ukazuje v tomto prelomovom a vedecky orientovanom porovnaní krajín dve dôležité črty.
Po prvé, získala najvyššie skóre na stupnici vzdialenosti od moci spomedzi všetkých krajín sveta, čo znamená, že krajina má silnú hierarchiu moci. Vplyvní členovia organizácie alebo inštitúcie (napríklad v rodine, škole alebo spoločnosti) konajú autoritársky, zatiaľ čo menej vplyvní členovia cítia strach a poslúchajú prvých relatívne ľahko. Veľmi dôležitou črtou krajiny so silnou hierarchiou moci je, že aj menej mocní členovia spoločnosti považujú autoritárske spôsoby konania za prirodzené a uprednostňujú ich pred inými, demokratickejšími spôsobmi. Tento parameter teda naznačuje, že vláda a autokracia zaujímajú na Slovensku privilegované postavenie a udávajú tón komunikácie medzi občanmi.
Po druhé, Slovensko získalo najvyššie skóre na svete na stupnici mužskosti a ženskosti, čo naznačuje spoločnosť, v ktorej sú rodové roly jasne diferencované. Od mužov sa očakáva, že budú agresívni, tvrdí a zameraní na materiálny úspech; od žien – že budú jemné, jemné a zamerané na kvalitu života. Preto je v slovenskej spoločnosti ideálom človeka dominantná, silná a finančne zabezpečená postava; Ideálna žena je zmierlivá, orientovaná na vzťahy a rodinne. Ak niekto pochybuje o dôkladnosti Hofstedeovho výskumu, možno spomenúť index rodovej rovnosti [інструмент Європейського інституту гендерної рівності], v ktorom je Slovensko spolu s Gréckom, Rumunskom a Maďarskom na sivom konci spomedzi krajín EÚ (globálne porovnania Hofstede aj štúdie EÚ ukázali najvyššiu úroveň rodovej rovnosti vo Švédsku).
Ak dáta trochu zjednodušíme, môžeme konštatovať, že slovenskí občania pripisujú veľký význam moci, hierarchii a diferenciácii rodových rolí.
Hodnoty na Slovensku a vnímanie Ruska
Ako vyššie uvedené charakteristiky súvisia s vysokou podporou Ruska na Slovensku? Sú stelesnením samotného Ruska. Nie je to len teoretický konštrukt: mnohé štúdie už ukázali, že táto krajina je vnímaná prostredníctvom nich.
Príkladom je štúdia z roku 2019, v ktorej sa študentov (vrátane zahraničných študentov študujúcich v Rusku) pýtali na ich asociácie s Ruskom. Najčastejším združením respondentov bol Vladimír Putin, druhým – ZSSR a tretím – úradmi. Putin má typicky mužské črty (napr. dominaChýbajú mu ženské črty (napr. empatia, ochota robiť kompromisy). Z pohľadu občanov Slovenska, ktorí považujú ideál muža za výrazne mužskú postavu, je stelesnením tohto obrazu. Ostatné odpovede majú vhodný asociatívny kontext. ZSSR ako bývalá superveľmoc, ako aj koncepcia moci naznačujú, že respondenti spájajú Rusko s niečím mocným.
Rovnaký prieskum z roku 2019 zistil, že 56% respondentov považuje režim v Rusku za hybrid, ktorý kombinuje autokratické a demokratické črty. V ďalšom prieskume z roku 2017, ktorý analyzoval názory ľudí z 37 krajín, väčšina tiež uviedla, že ruská vláda dostatočne nerešpektuje osobnú slobodu svojich občanov. Preto je z psychologického hľadiska pochopiteľné, že väčšina občanov Slovenska cíti intuitívny vzťah k Rusku. Je to krajina, ktorá stelesňuje hodnoty, ktoré si Slováci cenia najviac spomedzi skúmaných krajín sveta.
Postoje k Rusku a vojne v Ukrajine
Pre tých, ktorí cítia sympatie k Rusku, nebola situácia po vypuknutí nepriateľských akcií ľahká. Psychologicky povedané, objavil sa stav kognitívnej disonancie, ktorý prvýkrát opísal americký psychológ Leon Festinger (1919–1989), ktorý je konfliktom medzi počiatočnými postojmi (sympatie k Rusku) a novými informáciami (Rusko sa správa agresívne). Takto sa človek dostáva do rozporu, ktorý vytvára nepríjemné vnútorné napätie.
Jedinečnosť propagandy spočíva v tom, že dokáže odstrániť celý vnútorný konflikt. Využíva vedecky dokázaný fakt, že každý si chce zachovať svoju pôvodnú pozíciu. Takže ponúkne lži, ktoré relativizujú vlastnú agresivitu Ruska (napr. tvrdenia, že vojna v Ukrajine je „chybou Západu“, že ľudia, ktorí zomreli na ceste v Buči, sú „herci“, že Rusko sa „cítilo ohrozené“ Ukrajinou atď.), ktorým sú ľudia s kognitívnou disonanciou ochotní veriť, pretože nemusia myslieť na Rusko ako na agresívny štát. Môžu si zachovať svoj pozitívny imidž bez straty tváre, oslavovať agresora (koniec koncov, vojna nie je chybou Ruska). Je chybou myslieť si, že propaganda presviedča ľudí svojou sofistikovanosťou. Ľudia tomu veria predovšetkým preto, že chcú veriť.
Ak by dodržiavanie propagandy záviselo od kognitívnych schopností alebo úrovne vzdelania, potom by krajiny ako Bulharsko alebo Rumunsko museli preukázať vyššiu úroveň viery, ktorá sa zhoduje s propagandou ako Slovensko, pretože v testoch dosahujú horšie výsledky PISA. Propaganda prekvitá na území posledne menovaného kvôli množstvu kultúrnych čŕt zodpovedných za hlboké sympatie k Rusku, ktoré sa prejavujú bez ohľadu na racionálny stav vecí. Pre jednotlivca by odmietnutie Ruska ako agresívneho štátu znamenalo silný zásah do jeho systému hodnôt a postojov. Preto je pre väčšinu prijateľnejšie veriť, že to bola Ukrajina, ktorá chcela napadnúť Rusko.
Ako sa vysporiadať s propagandou?
Po prvé, hlavnými nástrojmi boja proti propagande sú informovanie verejnosti, rozvoj kritického myslenia, zverejňovanie výpovedí očitých svedkov a rozvíjanie dialógu. Ak by tieto nástroje boli skutočne účinné, neexistovali by žiadne presvedčenia, ktoré by sa zhodovali s propagandou. V skutočnosti si každý môže overiť jeho pravosť, napríklad aké boli príčiny vojny. Problém je v tom, že aj keď je človek opakovane konfrontovaný s relevantnými a pravdivými informáciami o vojne, opäť spôsobuje iba kognitívnu disonanciu. Obeť to rieši rovnakým spôsobom: prijíma iný propagandistický príbeh (napríklad „predložené dôkazy sú falošné“, „médiá sú kúpené“, „strašné vraždy sú zinscenované“) a zachováva si svoj obraz sveta.
Preto v boji proti propagande nestačí apelovať na racionalitu, ale je potrebné apelovať na univerzálne hodnoty. Pokiaľ bude našej kultúre dominovať prevaha silnej moci a rodovej diferenciácie, budeme podporovať štáty s autokratickými tendenciami. Boj proti propagande sa nedá vyhrať štatistikami, grafmi alebo publikovanými správami. Všetky tieto aspekty fungujú len pre ľudskú racionalitu. Ak chceme, aby Slováci sympatizovali s demokratickými krajinami a princípmi, musíme presadzovať a rozvíjať demokratické hodnoty. Je potrebné, aby boli deti od útleho veku vystavené zrelej hierarchii hodnôt, v ktorej prevláda rovnosť moci, empatia a rodová rovnosť. Takto ozbrojená osoba bude nielen odolná voči propagande, ale nebude ani sympatická so štátmi, kde sa prejavuje autokracia, agresia alebo nerovnosť medzi ľuďmi.
Odporúčania na boj proti propagande
Z tu uvedenej analýzy možno odvodiť niekoľko odporúčaní. Prvá vychádza z Hofstedovho záveru, že slovenskí občania akceptujú silnú moc a autokratické tendencie tých, ktorí sú pri moci, čo ich motivuje majú pozitívny postoj k štátom, ktoré ich zastupujú. Riešením je podpora rovnomerného rozdelenia moci vo všetkých organizáciách a inštitúciách, počnúc rodinou. Keď dieťa, dospievajúci alebo dospelý zažíva rovnosť, internalizuje postoj „všetci sme si rovní“. V dôsledku toho je takáto osoba oveľa citlivejšia na nerovnováhu moci alebo autokratické tendencie.
Druhé odporúčanie vychádza z vysokého stupňa akceptácie jasného rozdelenia úloh a charakteristík na mužov a ženy slovenskými mužmi a ženami. Jedným z riešení je podpora rozvoja základných emocionálnych osobnostných čŕt, ktoré môžu zahŕňať emocionálnu inteligenciu, empatiu alebo citlivosť. Je dôležité, aby mladí ľudia (najmä chlapci) vyrastali v prostredí, ktoré rozvíja aj ich emocionálne prežívanie a nevyžaduje len vysoký výkon alebo materiálny úspech. Keď mladí ľudia (najmä chlapci) prijmú, že ideál dospelosti netvoria len mužské vlastnosti, nebudú sa cítiť pripútaní k modelu mužského alfa samca.
Boj proti propagande nemožno rýchlo vyhrať. Ide o dlhodobú prácu, ktorá sa musí začať vštepovaním hodnôt ako rovnosť, prijatie a empatia občanom už od útleho veku. Bez takýchto ďalekosiahlych akcií môžete donekonečna diskutovať a ukazovať štatistiky, ale účinok bude minimálny. Nie je náhoda, že krajiny ako Nórsko, Švédsko a Dánsko, ktoré dosahujú nízke skóre na stupnici vzdialenosti od moci alebo mužskosti a ženskosti, patria medzi najdemokratickejšie na svete.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: Horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik z voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V skreslenom zrkadle, Lukašenko opovrhovaný ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Ak by sme mali diskutovať o histórii, minská slepá ulička
Pôvodný názov článku: Słowacy ulegają propagandzie rosyjskiej
