Nedávno prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj dal interview novinárka kanála „1 + 1“ Natalia Moseychuk. Rozhovor s vedúcim predstaviteľom štátu je vždy udalosťou, bez ohľadu na to, aké dojímavé to bolo, koľko užitočných informácií v ňom vyšlo.
Je jasné, že ukrajinské médiá okamžite zachytili rozhovor pre citácie. Najpopulárnejšie pre ukrajinských novinárov boli Zelenského úvahy o pravdepodobnosti konania volieb pred koncom vojny a jeho tvrdé vyhlásenie o stotožňovaní korupcie vo vojne so zradou. Je to celkom predvídateľné, pretože témy sú takpovediac klikateľné. Aj keď v skutočnosti nie sú veľmi zmysluplné.
Voľby na pozadí vojny? To myslíte vážne? Po prvé, ústava to zakazuje. Môžem to zmeniť? Ale nie, počas vojny sa to opäť nemôže zmeniť – zakazuje to tá istá ústava. Aj keď predpokladáme nepravdepodobné, že boli odstránené legislatívne prekážky, ako sa dá táto úloha realizovať v praxi? Ako budú hlasovať vojaci v prvej línii? Budú dočasne zbavení volebného práva? A čo obyvatelia dočasne okupovaných území, ktorých sú, bohužiaľ, milióny.
A s ukrajinskými utečencami v Európe nebude ľahké vyriešiť volebné problémy. V prezidentských voľbách v roku 2004 som musel voliť v Nemecku. Rad na konzulát, kde sa nachádzala volebná miestnosť, bol dlhý kilometer. A teraz, keď podľa niektorých odhadov pribudlo na Západ asi sedem miliónov utečencov z Ukrajiny, zabezpečenie ich volebných práv vyzerá ako úplná misia nemožná.
Môžem predpokladať, že Zelenského slová o možnosti usporiadania volieb počas vojny boli len pokusom hrať spolu s americkým republikánskym senátorom Lindseym Grahamom. Je známe, že Graham je náš úprimný priateľ, vždy obhajoval pomoc Ukrajine, na zvýšenie americkej vojenskej podpory. Našu krajinu navštívil opakovane, naposledy pred týždňom. A práve počas svojej poslednej návštevy vyhlásil: „Chcem, aby sa v tejto krajine konali slobodné a spravodlivé voľby, dokonca aj počas útoku na ňu. Americký ľud musí vedieť, že Ukrajina sa zmenila. V minulosti to bola veľmi skorumpovaná krajina.“
Preto, aby sme nerozrušili nášho amerického priateľa, a čo je najdôležitejšie, aby sme nestratili podporu oboch strán v Spojených štátoch, bolo potrebné povedať, čo chcel počuť. Predpokladám, že to bol účel Zelenského slov o možnosti volieb.
Ale možno pán Graham jednoducho úplne nerozumie súčasnej ukrajinskej realite, je slabo oboznámený s ukrajinskými zákonmi? Možno som mu len potreboval všetko podrobne vysvetliť? Napríklad americký senátor chce, aby sa Ukrajina neodchýlila od demokratického kurzu a stala sa plnohodnotným štátom riadeným zásadami právneho štátu. Čo je to však demokracia? A demokracia je v prvom rade postup, vykonávanie zákonov. A zvýšili by sme demokraciu našej krajiny porušovaním našich právnych predpisov vrátane ústavy? Otázka je rétorická.
Ďalej je to Zelenského sľub, že iniciuje stotožňovanie korupcie s vlastizradou. Podľa môjho názoru je to čistý populizmus. Radi uvádzame príklad Číny a jej metód boja proti skorumpovaným úradníkom. Ako, dnes boli prichytení pri prijímaní úplatku a zajtra budú popravení. Nádherne. Ale aký bol výsledok? Čína bola a zostáva najskorumpovanejšou krajinou na svete. Ide len o to, že trest za korupciu sa tam používa ako ďalší spôsob zaobchádzania s oponentmi. A „moji ľudia“ môžu profitovať z úplatkov, koľko chcem.
Preto celý civilizovaný svet bojuje proti tomuto spoločenskému zlu ani nie tak zvyšovaním prísnosti trestov, ako skôr vytváraním mechanizmov na predchádzanie korupcii.
Toto vyhlásenie by mohlo byť vnímané oveľa alarmujúcejšie v kontexte možných zámerov prezidentskej kancelárie odobrať boj proti korupcii relatívne nezávislej NPKÚ a presunúť ju kontrolovanému SBU. Ale dúfajme, že prezident to nemyslel vážne.
Takže, ako som povedal, tieto témy, napriek určitej „hlasitosti“, nedávajú veľký praktický zmysel. Čo však bolo na Zelenského rozhovore skutočne zaujímavé, bolo jeho vyhlásenie o Kryme. Tu je to:
„Ak sme na administratívnej hranici s Krymom, myslím si, že je možné vyvinúť politický tlak na demilitarizáciu Ruska na území Krymu. Myslím si, že by to bolo lepšie.“
Nečakané vyhlásenie, však? Najmä v kontexte predchádzajúcich vyhlásení samotného Zelenského a ďalších predstaviteľov politického a vojenského vedenia Ukrajiny. Celkom tomu však nerozumiem. Tu by pani Moseychuk ako skúsená novinárka mala položiť objasňujúcu otázku. Ale z nejakého dôvodu to neurobila. Dobre, poďme na to, čo máme.
Pripomeňme si škandál, ktorý vznikol po návšteve riaditeľa CIA Williama Burnsa v Kyjeve koncom júna tohto roku. Presnejšie povedané, ani nie tak po samotnej návšteve, ale po článku v Washington Post na základe výsledkov tejto návštevy. Podľa novín sa Kyjev podelil s americkým hosťom o svoje plány „vrátiť významnú časť okupovaného územia do pádu; presunúť delostrelecké a raketové systémy k hraniciam Krymu, ktorý je stále pod kontrolou Ruska; presunúť sa ďalej na východ Ukrajiny; a potom začať rokovania s Moskvou prvýkrát od prerušenia mierových rokovaní v marci minulého roka.“
Podobná téza, akú vyjadril Zelenskyj vo vyššie uvedenom rozhovore s Nataliou Moseychuk. Dva mesiace predtým však on a zástupcovia prezidentskej kancelárie vyjadrili pobúrenie nad týmto článkom. Pol dňa po zverejnení materiálu Zelenskyj v komentári pre CNN, že Ukrajina bude pripravená na rokovania s Kremľom, keď bude oslobodené celé jej územie. „Ukrajina bude pripravená na ten či onen formát diplomacie, keď budeme skutočne na našich hraniciach. Na našich skutočných hraniciach, podľa medzinárodného práva… Nevieme si predstaviť Ukrajinu bez Krymu. A pokiaľ je Krym pod ruskou okupáciou, znamená to len jednu vec: vojna sa ešte neskončila,“ zdôraznil prezident.
A napríklad poradca kancelárie prezidenta Mychajlo Podoljak v reakcii na článok v The Washington Post, potom vyhlásil: „Z vojny niet cesty von. Všetky tieto zaujímavé opisy, konšpiračné opisy – zaváňajú infantilizmom. S takou veľkou vojnou, s takým veľkým množstvom zdrojov, ktoré Ruská federácia používa, a so stávkami, ktoré Ruská federácia naďalej robí, táto vojna nemá žiadny kompromisný scenár.“ Pripomenieme tiež, že vo februári Podoljak povedal, že Kyjev sa pripravuje na deokupáciu anektovaného Krymu a kancelária prezidenta Ukrajiny vyvíja evakuačné trasy pre obyvateľov polostrova počas bojov o neho.
O oslobodení Krymu vojenskými prostriedkami hovoril v rozhovore aj vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj The Washington Post. Na otázku o deokupácii Krymu a obavách niektorých západných predstaviteľov „z reakcie ruského prezidenta Putina, ak ukrajinskí vojaci môžu začať oslobodzovať polostrov“, odpovedal: „Hneď ako budem mať prostriedky, niečo urobím. Je mi to jedno, nikto ma nemôže zastaviť.“
Pripomeňme si tiež vyhlásenie šéfa hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny Kyryla Budanova o deokupácii Krymu, ktoré urobil v rozhovore pre program „Krym. Realita“ 20. augusta: „Existuje veľa rôznych možností. Ale bez vojenských a bojových operácií je to (de-okupácia – KR) nemožné. Ako hovorím celé tie roky. Toto je moja pozícia už veľmi dlho. Keď sa rozprávali v rokoch 2014, 2015… Teraz by som chcel položiť otázku ľuďom, ktorí vtedy povedali: „Krym sa dá vrátiť, Ukrajina sa vráti len diplomatickou cestou, žiadne iné nie sú.“ Kde sú teraz všetci títo ľudia? Prečo o tom teraz mlčia? Toto je ich strategická strata.“
Ukrajinské vedenie tak v marci 2022 vyjadrilo pripravenosť na určitý krymský kompromis. Pamätáte si, že počas rokovaní najprv v Bielorusku, v regióne Gomel a potom v Istanbule bola nastolená téma Krymu? V tom čase ukrajinská strana navrhla vyriešiť krymskú otázku výlučne diplomatickou cestou a vyčleniť na túto záležitosť až 15 rokov.
Začiatkom apríla sa však celý svet dozvedel o tragédii v Buči, o zverstvách ruských okupantov na ukrajinskej pôde. Kyjev sa rozumne rozhodol, že potom nemá zmysel hovoriť s Rusmi. Ukrajinské úrady jasne deklarovali cieľ – dosiahnuť hranice z roku 1991, úplné vyhnanie okupantov z nášho územia, vrátane Krymu – to je všetko.
V skutočnosti Volodymyr Zelenskyj potvrdil svoj záväzok k tejto pozícii niekoľko dní pred rozhovorom, keď vystúpil na treťom summite Krymskej platformy. „Krym bude deokupovaný a Ukrajina tam vráti modernosť. Krym bude deokupovaný, rovnako ako všetky ostatné časti Ukrajiny,“ povedal ukrajinský prezident. Tu je ďalší citát z prejavu: „V roku, ktorý uplynul od predchádzajúceho stretnutia na našej krymskej platforme, ukrajinskí vojaci urobili mimoriadne veci. Ukrajina ukázala, že oslobodenie našej zeme počas bojových operácií nie je náhoda. Všetko je zaslúžené. Toto je hrdinstvo našich ľudí a obranná podpora od našich partnerov. Ďakujem všetkým partnerom. Odvaha Ukrajincov a solidarita sveta, ktorí pracujú na takom žiaducom spoločnom výsledku. Ukrajinské sily postupujú vpred. Napriek všetkému, bez ohľadu na to, čo niekto hovorí, pokračujte, a to je najdôležitejšia vec. Hýbeme sa. A keď Rusko ustupuje z okupovaných území, jednoducho pred ním zatvára oči – pred svojou slabosťou. Ruská spoločnosť môže zatvárať oči pred stiahnutím okupantov z Krymu.“ Na záver Zelenskyj dodal, že Ukrajina neobchoduje so svojimi územiami a ľuďmi a „to je koniec“.
Bude ruská spoločnosť naozaj zatvárať oči pred stratou Krymu? Pochybný. Pretože to bol Krym, ktorý pred niekoľkými rokmi zjednotil a zjednotil tú istú rôznorodú ruskú spoločnosť. Nielen ruskí šauviniImperiálni isti, ale aj patentoví liberáli sa radovali z „návratu Krymu do rodného prístavu“. Ešte sme nezabudli, ako ten istý „ruský opozičník č. 1“, Alexej Navaľnyj, vyhlásil, že „Krym nie je sendvič“. V eufórii z anexie vznikol v ruskej spoločnosti „krymský konsenzus“. Áno, niektorí Rusi boli schopní prehodnotiť tieto udalosti a pozrieť sa na ne iným spôsobom. Ale toto je minimálne minimorum Rusov.
A teraz, vzhľadom na nové vyhlásenie Zelenského o Kryme, možno tvrdiť, že ukrajinská vláda pripravuje spoločnosť na nový „krymský kompromis“. Prečo sa zmenila pozícia, čo sa stalo za pár dní? Väčšina odborníkov súhlasí s tým, že tu zohrali úlohu stíhačky F-16. To znamená, že vtedy Washington konečne súhlasil s presunom svojich lietadiel na Ukrajinu. Hoci by sa zdalo, že rozhodnutie bolo prijaté už dávno, aspoň na jar, boli urobené všetky relevantné vyhlásenia. Na summite NATO začiatkom júla bola dokonca vytvorená „letecká koalícia“ z krajín, ktoré boli pripravené poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá zo svojej flotily a začať výcvik ukrajinských pilotov.
Takže existovali všetky dôvody na radosť, chýbali len samotné lietadlá. Americké vedenie vytiahlo mačku za chvost do posledného, nedalo formálne povolenie ani na prevod lietadiel, ani na výcvik pilotov. Odborníci naznačujú, že Biely dom čakal na súhlas Kyjeva s „krymským kompromisom“. A až potom súhlasili s „leteckým kompromisom“.
Ak je to naozaj tak, potom môže byť situácia len frustrujúca. Naša publikácia opakovane vysvetľovala, prečo ukrajinské víťazstvo bez Krymu nebude úplné. A tu nehovoríme o územných ambíciách Ukrajincov, ale o národnej bezpečnosti. Tento moment je najlepší Vysvetlil Andreas Umland, významný nemecký politológ a špecialista na ruské otázky: „Existujú aj iné dôvody, prečo sa ruské anexie v rokoch 2014 a 2022 nedajú ľahko oddeliť hypotetickými rokovaniami. Hospodárska, sociálna a politická stabilita čiernomorského polostrova je úzko spojená s ruskou kontrolou nad územiami anektovanými vlani v septembri. Geografické a ekonomické spojenie medzi Krymom a juhovýchodnou časťou Ukrajiny bolo hlavným dôvodom totálnej invázie Moskvy v roku 2022.“ Preto, pokiaľ bude Krym v rukách Ruska, bude sa snažiť vydláždiť „pozemný koridor“ na polostrov, ubezpečuje Umland.
Áno, Západ svojho času takmer rezignoval na skutočnosť, že Krym de facto patril Rusku. Akási tradičná výmena „mieru pre zem“. Ale v tom spočíva zásadná chyba: vlastníctvo Krymu tlačí Rusko do vojny namiesto toho, aby ho od nej odradilo.
Krym v ruských rukách navyše predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre krajiny NATO. Tu je ďalší argument od Andreasa Umlanda: „Pokračujúca ruská vojenská prítomnosť na Kryme zostane vážnou vojenskou hrozbou pre pevninskú Ukrajinu a vážne skomplikuje obranu ďalších neruských oblastí Čierneho mora. Moskva ich môže účinne odrezať pomocou taktiky A2/AD [anti-access/area denial – зосередження на придушенні ворожої активності на певній території і блокуванні доступу до неї зовнішніх сил, – ред.]. Osud polostrova je kľúčovou otázkou pre akékoľvek úsilie o zníženie budúcej ruskej vojenskej hrozby nielen pre Ukrajinu, ale pre celý čiernomorský región.“
„Krymský kompromis“ je teda len podnetom pre Kremeľ, aby začal novú vojnu. Môžeme len dúfať, že v skutočnosti ide o akýsi „mnohostranný“ koordinovaný Ukrajinou a Západom, aby viedol Rusko za nos a naďalej ho varil ako žaba na miernom ohni. Pretože je jasné, že nádeje, že bude možné „vyvinúť politický tlak“ na Rusov, prinútiť ich ustúpiť z polostrova bez vykonania vojenskej operácie na deokupáciu, sú prekvapivo naivné.
