Neefektívnosť OSN, o ktorej sa hovorí už dlho a často, sa prejavila najmä počas rusko-ukrajinskej vojny. Preto bola myšlienka reformy buď celej OSN, alebo aspoň Bezpečnostnej rady tejto organizácie, vyjadrená z rôznych strán. Prezident Spojených štátov amerických Joe Biden sa teda svojím návrhom vyznamenal. Zaujímavý návrh, ale do akej miery bude schopný ovplyvniť prácu hlavnej politickej štruktúry sveta?
Biden navrhol zvýšiť počet stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. (Stáli členovia sú krajiny, ktoré majú právo veta nad akýmikoľvek rozhodnutiami.) Zvýšenie až o päť krajín. Okrem toho zoznam krajín, ktoré americký prezident navrhuje zahrnúť do rozšírenej Bezpečnostnej rady, zahŕňa nielen krajiny G7 (Nemecko a Japonsko), ale aj zástupcov podmienečne protizápadného združenia BRICS – v skutočnosti všetky tri, ktoré v súčasnosti nie sú súčasťou stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (Brazília, India a dokonca aj Južná Afrika).
Samotná myšlienka je už revolučná, pretože v Bidenovom zozname vidíme obe krajiny, ktoré začali druhú svetovú vojnu. Po dlhú dobu samotná myšlienka udelenia niektorých dodatočných práv Japonsku a najmä Nemecku (americké vojenské základne sa stále nachádzajú na území oboch týchto krajín, a to, na rozdiel od Poľska alebo pobaltských krajín, je dedičstvom tejto veľkej vojny), vyzerala ako poburovanie. Ale od druhej svetovej vojny uplynulo takmer storočie, situácia v týchto krajinách sa dramaticky zmenila a vplyv Nemecka a Japonska na svetovú ekonomiku a politiku je dosť vážny (preto sú súčasťou Veľkej sedmičky a Nemecko je vlastne hlavnou krajinou Európskej únie). Preto sa takýto krok zdá byť celkom logický.
Ale prejdime od konkrétnych mien a hovorme o samotnej Bidenovej myšlienke. Prečo navrhol rozšírenie Bezpečnostnej rady OSN? Odpoveď je celkom zrejmá: nárast počtu krajín narúša váhu dvoch autoritárskych štátov prítomných v Bielorusku – Ruska a Číny. V skutočnosti táto myšlienka nie je nová, úspešne alebo nie veľmi úspešne ju používali rôzni svetoví vládcovia. Napríklad Josif Stalin.
Na 19. zjazde CPSU, boľševickej strany Sovietskeho zväzu (potom premenovanej na CPSU), Stalin navrhol zvýšiť počet členov politbyra ústredného výboru strany a zároveň ho premenovať na Prezídium Ústredného výboru. V tom čase sa vodca ZSSR riadil jednoduchou logikou – čoraz viac členov politbyra sa v tom čase postupne presunulo do latentnej opozície voči vodcovi, čo vytváralo vážne nebezpečenstvo pre jeho úplne legitímne odstránenie. (Mimochodom, presne takto sa pokúsili odstrániť vtedajšieho šéfa Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a de facto pána ZSSR Nikitu Chruščova v roku 1957 av roku 1964 tento „štátny prevrat“, ktorý bol v skutočnosti bežným procedurálnym bojom o moc a pomerne demokratický, aj keď uzavretý zo zrejmých dôvodov, uspel).
Zvýšením počtu členov kolektívneho riadiaceho orgánu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a ZSSR prevzal Stalin iniciatívu pre seba – pretože všetci títo mladí karieristi, ktorí stúpali do neba (medzi nimi najmä rodák z Ukrajiny Leonid Brežnev), vďačili za svoj nečakaný úspech vodcovi. A sotva boli pripravení vzbúriť sa proti nemu. Na rozdiel od „starej gardy“ na to jednoducho nemali dôvod.
Mimochodom, ešte pred Stalinovou formálnou smrťou, začiatkom marca 1953, táto „stará garda“ rozdelila moc a okamžite vrátila počet členov prezídia ústredného výboru na to, čo bolo pred 19. zjazdom strany. To znamená, že Malenkov, Beria a spol. sa chránili pred možnou vojnou s mladými stalinistickými nominantmi. Potom, samozrejme, Stalinovi víťazi sa medzi sebou rýchlo pohádali, ale to je iný príbeh.
V tejto súvislosti nás zaujíma, že Joe Biden išiel rovnakou cestou. Zaradenie mnohých krajín do Bezpečnostnej rady OSN zvyšuje ich globálnu váhu – a vďačia za to jemu, prezidentovi Spojených štátov. Pravdepodobne sa tým riadil Biden, keď navrhoval pridať Brazíliu a Indiu do Bezpečnostnej rady OSN. Ide o krajiny globálneho Juhu, ktoré majú úzke vzťahy s Čínou. Preto je takýto „úplatok“ zo strany Spojených štátov do určitej miery pokusom nakloniť tieto svetové demokracie ku globálnemu Západu, k svetovému demokratickému spoločenstvu, odtrhnúť ich od autoritárskeho Ruska a Číny.
A v tomto je logika amerického prezidenta potenciálne výhodná. Existuje však jedna nuansa, ktorá kazí všetku krásu hry Josepha Bidena Jr. Toto je právo veta, ktoré už bolo spomenuté v článku.
Keďže sme už spomenuli históriu ZSSR, budeme pokračovať v kreslení analógií. Politbyro (prezídium) Ústredného výboru CPSU nemalo právo veta. Dokonca aj jeho hlavný člen, generálny tajomník ústredného výboru. Existujú napríklad informácie, že rozhodnutie vyslať do Afganistanu „obmedzený kontingent sovietskych vojsk“ nebolo prijaté jednomyseľne, ale s diskusiami. Navyše, ako neskôr pripomenuli ľudia zapojení do vtedajšej vlády, sám Leonid Brežnev o tomto rozhodnutí pochyboval – a to veľmiOro ho ľutoval. Preto možno predpokladať, že za predpokladu, že väčšina v politbyre bude proti začiatku afganskej vojny, aj generálny tajomník by sotva dokázal zvrátiť príliv v prospech zavedenia vojsk. (Tento odsek nie je napísaný preto, aby ukázal demokratickú povahu komunistickej vlády, v skutočnosti neexistovala, ale aby vysvetlil mechanizmy, ktorými sa riadil Sovietsky zväz.)
A Rusko alebo Čína môžu zablokovať akékoľvek rozhodnutie – o Ukrajine alebo Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang – aj keď ho podporia všetci stáli a nestáli členovia Bezpečnostnej rady. Preto v súčasnom formáte práce Bezpečnostnej rady OSN mechanické zvýšenie počtu stálych členov tejto organizácie nerieši hlavný problém – neefektívnosť a jednoduchosť blokovania jej práce.
Mimochodom, fráza o „súčasnom formáte práce“ v texte nie je náhodná. Pretože sa môže ukázať, že Bidenova myšlienka reformy Bezpečnostnej rady sa neskončí „stalinistickou“ expanziou – a stále má pripravené nápady, ktoré znížia váhu dvoch ázijských diktatúr v Bezpečnostnej rade OSN, v OSN a vo svete ako celku. Takže možno sme stále v rovnakej situácii, keď „neukážu polovicu práce bláznovi“. To však, žiaľ, nemôžeme vedieť.
S istotou však vieme, že účinnosť Bezpečnostnej rady OSN počas rusko-ukrajinskej vojny je, úprimne povedané, neuspokojivá. A to chápeme nielen my, ale aj prezident Spojených štátov – súdiac podľa toho, že sa ujal témy reformy Bieloruskej republiky.
Sledujme teda Bidena a OSN. Vyzerá to, že to bude zaujímavé. A je horúco. Pretože právo veta je jediným zákonným medzinárodným mechanizmom, ktorý zostáva v rukách Vladimíra Putina. A samozrejme aj Si Ťin-pching.
