Ruská agresia voči Ukrajine má čoraz väčšie dôsledky – politické, ekonomické, sociálne, právne a humanitárne – dokonca aj za hranicami východnej Európy. V tejto súvislosti stojí za to vrátiť sa k prvej a najnaliehavejšej žiadosti Ukrajiny o priamu vojenskú podporu zo strany Západu. Krátko po začiatku totálnej ruskej invázie 24. februára 2022 spustil Kyjev medzinárodnú kampaň na presadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.
NATO a jeho členské štáty rýchlo a úplne odmietli žiadosť Kyjeva ako príliš riskantnú. Dokonca aj jeho čiastočná realizácia, napríklad vyhlásenie časti západnej Ukrajiny za bezletovú zónu, bola považovaná za nezlučiteľnú s národnými záujmami krajín Severoatlantickej aliancie. Táto schematická argumentácia už v roku 2022 vyvolala pochybnosti. V roku 2023 sa to stalo ešte pochybnejším.
Aktívna vojenská intervencia západných štátov (a ďalších zainteresovaných strán) na západných ukrajinských územiach s použitím stíhačiek a protilietadlových zbraní by bola nielen adekvátnou odpoveďou na volanie Kyjeva o pomoc. Ruská vojna proti ukrajinskému štátu, ekonomike a obyvateľstvu ovplyvňuje základné záujmy mnohých krajín mimo východnej Európy. Zhodujú sa s národnými záujmami Ukrajiny najmenej v štyroch ohľadoch, a preto si vyžadujú priamu akciu tých, ktorí sú mimo Ukrajiny.
Svetový poriadok
Po prvé, pokračujúca schopnosť Ukrajiny vyrábať a vyvážať potraviny, najmä obilie, je úzko spojená s viac ako znepokojujúcimi humanitárnymi otázkami. Je tiež predpokladom globálnej stability a poriadku. Nedostatok základných potravín, ako sú múka a chlieb, a rastúce ceny budú mať vážne transkontinentálne sociálne a politické dôsledky. Môžu to byť nestabilné vlády, ozbrojené nepokoje, migračné toky, rastúca xenofóbia a dokonca občianske alebo medzištátne vojny.
Preto použitie vzdušných síl a síl protivzdušnej obrany na pomoc Ukrajine pri zabezpečovaní výroby a vývozu potravín nie je len otázkou empatie alebo charity voči Ukrajincom. Takéto priame použitie vojenskej sily zo strany NATO (a nespojeneckých krajín) by bolo dostatočne odôvodnené potrebou minimalizovať celkové riziko pre medzinárodnú bezpečnosť. Predchádzanie hladomoru a jeho ničivý vplyv na svetový poriadok je samo osebe dostatočným dôvodom na zváženie vytvorenia bezletových zón nad Ukrajinou a okolo nej. Takéto opatrenia možno ospravedlniť bez toho, aby sa čo i len spomenula žiadosť Ukrajiny, odvolávajúc sa len na nadnárodné záujmy.
Bezpečnosť rádioaktívnych materiálov
Po druhé, ukrajinské jadrové elektrárne vrátane nefunkčnej jadrovej elektrárne v Černobyle sa od začiatku rozsiahlej invázie opakovane stali cieľmi a nástrojmi ruskej vojenskej činnosti. Cezhraničné zdravotné riziká nielen miliónov Ukrajincov, ale aj občanov členských štátov NATO sú zrejmé. Keď Kyjev v roku 2022 požiadal o bezletovú zónu, bolo prekvapujúce, že sa prehliadli životne dôležité národné záujmy rôznych európskych krajín týkajúce sa bezpečnosti ukrajinských rádioaktívnych materiálov.
Nastal čas, aby NATO a vlády členských štátov zohrali priamu úlohu pri ochrane svojich občanov pred opakovaním černobyľskej katastrofy z roku 1986. Rovnako ako pri zabezpečovaní stabilnej ukrajinskej potravinárskej a dopravnej výroby, vlastný záujem Ukrajiny na ochrane svojich jadrových elektrární môže byť dokonca považovaný za druhoradý. Opäť platí, že žiadosť Kyjeva o bezletovú zónu by nemala slúžiť ako ospravedlnenie vojenskej prítomnosti NATO a ďalších spojencov v ukrajinskom vzdušnom priestore.
Bezpečnosť zástupcov tretích krajín
Po tretie, od októbra 2022 sa Kyjev stal obľúbeným cieľom ruských raketových a dronových útokov (ktoré som opakovane pozoroval). Či už úmyselne alebo nie, ruské rakety opakovane zasiahli civilnú infraštruktúru a zabili nebojujúcich. Domy sa rúcajú a obyvatelia Kyjeva sú zranení šrapnelmi zo zostrelených ruských rakiet a dronov, ako aj ukrajinskou protilietadlovou muníciou.
Kyjev je domovom desiatok zahraničných veľvyslanectiev a konzulátov, ako aj kancelárií mnohých vládnych a mimovládnych organizácií. Prekvapivo, bezpečnosť stoviek, ak nie tisícov občanov krajín NATO (a nečlenov NATO) v Kyjeve úplne závisí od ukrajinskej „železnej kupoly“ nad hlavným mestom. Mnohí diplomati a iní vládni úradníci, ktorí sa trvalo alebo dočasne nachádzajú v meste, zastupujú krajiny s vyspelými vzdušnými a vzdušnými silami. Títo vyslaní úradníci, rovnako ako iní zahraniční daňoví poplatníci, však zatiaľ nemôžu počítať s ochranou bojaschopných ozbrojených síl svojich krajín. A je to tak Napriek jasnej požiadavke ukrajinskej vlády.
Bezpečnosť infraštruktúry
Nakoniec sa v Ukrajine začína kampaň rekonštrukcie, modernizácie a europeizácie. Zahŕňa prilákanie čoraz väčšieho počtu zahraničných investícií v celej krajine. Miliardy eur a dolárov daňových poplatníkov sa vynaložia na odmínovanie, opravu a obnovu Ukrajiny. To zvýši národný záujem mnohých západných a niektorých nezápadných krajín o základnú bezpečnosť v Ukrajine.
Ak bude pokračovať ruská kampaň teroru v Ukrajine s použitím rakiet dlhého doletu a dronov, otázka ochrany civilnej infraštruktúry financovanej z medzinárodných zdrojov pred útokmi bude čoraz dôležitejšia. Západné vlády a občania sa môžu pýtať, aký osud čaká na rôzne projekty, ktoré financujú. Budú mať trvalý účinok a možno skôr či neskôr budú neutralizované ruskými teroristickými útokmi?
Napriek zložitým otázkam poistenia považujú mnohí západní predstavitelia súkromné kapitálové investície za hlavný determinant budúceho hospodárskeho oživenia Ukrajiny. Najmä v prípade veľkých kancelárskych alebo továrenských budov postavených alebo renovovaných zahraničnými spoločnosťami alebo s ich pomocou vznikne otázka ich ochrany pred ruskými náletmi. Vlády krajín, v ktorých sa nachádzajú spoločnosti investujúce v Ukrajine a ich poisťovne, budú pod tlakom, aby pomohli ukrajinskej vláde zabezpečiť tieto investície.
Rovnováha medzi ziskami a stratami
Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že zavedenie bezletových zón podporovaných Západom aj nad určitými oblasťami Ukrajiny je priamou cestou k tretej svetovej vojne. Je však pochybné, že k takejto eskalácii skutočne dôjde, kým sa západné jednotky nezapoja do bojov na fronte.
Rusko nepoužíva žiadne stíhačky s posádkou na narušenie vzdušného priestoru za ukrajinskými líniami. Ruské teroristické útoky na mestá a menšie osady v ukrajinskom vnútrozemí sú vykonávané výlučne raketami a dronmi. Ak by ich zasiahli západné stíhačky a protilietadlové rakety alebo rakety, nezabili by ruských vojakov.
V tejto súvislosti stojí za to pripomenúť, že v roku 2015 turecké letectvo zostrelilo ruskú stíhačku nad Sýriou a pilot bol zabitý. Rusko reagovalo na tento krok členského štátu NATO dočasnými ekonomickými sankciami voči Turecku. Putin čoskoro obnovil plnohodnotné a pomerne priateľské vzťahy s Ankarou, akoby sa nič nestalo.
O bývalej žiadosti Ukrajiny o bezletovej zóne sú potrebné nové medzinárodné diplomatické, vojenské, parlamentné a verejnoprávne mediálne diskusie. Táto multilaterálna diskusia by mala zvážiť náklady, prínosy a riziká spojené s realizáciou určitej variácie pôvodnej myšlienky Kyjeva. Je potrebné identifikovať ukrajinské objekty a územia, ktoré majú veľký význam pre NATO alebo členské štáty EÚ, ako aj pre iné krajiny. Úplné a racionálne posúdenie novej situácie v roku 2023 by malo objasniť, ktoré kľúčové národné záujmy tretích krajín sú v stávke a čo sa vyhrá a čo sa stratí vytvorením bezletových zón. Vzhľadom na to musia konať buď organizácie ako OSN, NATO alebo EÚ, alebo koalícia dobrovoľníkov.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik od voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Alebo diskutujte o histórii, patová situácia v Minsku
Pôvodný názov článku: Ukraina potrzebuje strefy zakazu lotów
