Americký prezident Ronald Reagan nazval ZSSR „ríšou zla“. Ak rozvinieme túto myšlienku, moderná Ruská federácia by sa mala nazývať „ríšou lží“. Vzhľadom na udalosti posledného desaťročia, vojnu Ruska proti Ukrajine, dokonca aj proti „ríši teroru“. Podstatou Ruska s jeho mýtickou „dušou“ je tlak a vydieranie. Civilizovaný dialóg a rešpektovanie partnerov a susedov nie sú o nich. Rusi vidia podvod vo všetkom a vždy konajú zle.
Tento model správania je veľmi odhaľujúci. Klamstvá, vydieranie a teror sú vždy o neistote, pochybnostiach o sebe. Za pokusom zavádzať, oklamať a blafovať, zbožným prianím sa zriedka skrýva dobrý úmysel. Ruská federácia chce byť geopolitickým vodcom, ale stav rozbitého žľabu to neumožňuje. Preto sa tam uvedené nástroje používajú neustále. Svoje tápanie v močiari kompenzujú propagandou. Stať sa jeho obeťou je jednoduché – potvrdzujú to mnohé generácie Ukrajincov.
Vytvorte problémy, aby bolo čo „riešiť“
Ruská propaganda funguje v Ukrajine, ale nielen. Aj v Afrike. Už hádajú rozsah ruských klamstiev. Stále však pochybujú. Preto sú kŕmení rozprávkami, že Afrika neprežije bez ruského obilia. Hoci ide o kontakty s Rusmi, prítomnosť teroristov z „Wagnera“ a znižuje šance na normálny život v regióne. Rusko je hrozbou. Ak nie je vzdialený od dôležitých procesov, sú možné rôzne scenáre, ale nie pozitívne.
Rusi zaznamenali svoju nenahraditeľnosť pre Ukrajincov. Neustále vysielajú do našich vesmírnych fikcií, že bez Rusov sme bezcenní a nebudeme schopní: a) vytvoriť niečo vážne, b) udržať štát, c) zabezpečiť mier a bezpečnosť občanov. Táto špina neprestala prúdiť z peňazí plných hrdla propagandistov. To podkopalo vieru v náš štát a pripravilo pôdu a ospravedlnenie zločinov, ktoré Rusi teraz páchajú v Ukrajine. Preto je hlavnou hrozbou pre Ukrajinu, štát a občanov Ruská federácia.
Výmysly vyrobené v Moskve nemajú nič spoločné so životom. Ukrajina je dôstojná demokracia, ktorá klope na dvere Európskej únie a ide svojou vlastnou cestou. Existujú nedostatky a chyby, ale snažíme sa ich napraviť. To isté sa nedá povedať o Rusku, kde si uzurpovali moc. Pre nich sú normy a hodnoty ľudského života bezcenné. Na demokratické voľby sa tam zabudlo a moc sa mení až po smrti cára. Väčšina procesov v Ukrajine prebieha pod vlajkou dôstojnosti a slobody a v Rusku ľudia zomierajú ako muchy pre sebecké záujmy krvavého diktátora.
Pomazaný a jeho stupačky
Ruské úrady klamú, ale aj tak zistia pravdu. Možno aj Rusi. Zatiaľ idú na porážku kvôli vedeniu, kvôli moci mŕtvol, ktorá je ľahostajná k ľuďom. Ak by Putinova podpora závisela od vojny s peklom, spustil by „spetsiálnu výzvu“ proti plameňom a nariadil by vojakom, aby nosili horúce kotly a vynútili si rieku síry. Najhoršie je, že Rusi sú zvyknutí umierať „za moc“ a schvaľovať terorizmus. Tam má vládca vždy pravdu, možno veria, že je pomazaný Boží, a sú to len bezcenní ľudia. Dôstojnosť a ľudskosť pre nich nie sú ničím. Uznávajú silu, pretože sa boja diktátora v Kremli.
Z nejakého dôvodu však Rusi nepohŕdajú sebou, ale Ukrajincami. Existencia neruského národa a štátu je pochybná. Je to v situácii, keď Ukrajinci zdvihli zbrane a odvážne bojujú proti nadradenému nepriateľovi. Keď Ukrajina, ktorá bola zosmiešňovaná, dáva boj a plní svoje povinnosti v mimoriadne ťažkých podmienkach! A čo Rusi?
„Ruský“ Burjat a ruská národnosť
Nepodložené obvinenia hovoria viac o žalobcovi ako o obvinenom. Tak je to aj s Ruskom. Ich výmysly o „nacistoch“, „radikáloch“, „porazených“ v Ukrajine si nezaslúžia pozornosť. Každý vidí, čo to v skutočnosti je: mizantropi, šovinisti a xenofóbovia sú sami Rusi. Nenávidia všetkých a všetko, ale nekontrolujú ani svoj štát – vládnu mu zločinci. Rusi sú uchvátení stereotypmi a výmyslami, ktorých sa zmocňuje ich vojensko-politické vedenie, ktoré ich používa ako vyjednávacie žetóny a krmivo pre delá. Toto je patetická úloha, ktorá je vždy s nimi.
Preto dosť o „starovekej“ histórii a „veľkej“ kultúre. Zverstvá ruskej armády sú najlepším dôkazom podstaty Ruska. Niet divu, že už prepisujú učebnice, zombifikujú študentov pre ešte „správnejšie“ vnímanie histórie, „spetsial appeal“ a krutosť páchanú Rusmi v Ukrajine. Akonáhle skreslili históriu druhej svetovej vojny pre „obyvateľstvo“, a teraz chcú bieliť ruských vrahov a kanibalov XXI storočia. „Zničiť, vymazať a vládnuť“ je vzorec pre život v ruštine. Vyhladzovaním národov sa ich ríša teroru snaží filtrovať pamäť a potom presadiť svoju moc.
Snažili sa nás stigmatizovať ako no-names, ktorí boli vždy ponižovaní a utláčaní. Je to v situácii, keď obyvatelia Spojeného kráľovstvaDažďové územia boli spolutvorcami mnohých štátov: Litovského veľkokniežatstva, Rusi a Samogitie, poľsko-litovského spoločenstva, dokonca aj Ruskej ríše. Zároveň sa miestnym ľuďom podarilo zachovať si svoju identitu. Namiesto toho sú to Rusi, ktorí sú burinou. Ich národný projekt v ríši a ZSSR bol kvôli svojej neoddeliteľnosti od priebehu moci vágny a patetický. Rusi chceli byť titulárnymi ľuďmi a neprešli „priebehom“ budovania národa v devätnástom a dvadsiatom storočí, nemali vlastné centrum moci v ZSSR: Moskva mala len celoúnijné. Obrazovka Romanovskej ríše a potom sovietskeho impéria neobjasnila, kto sú Rusi. Situácia sa dodnes nezmenila. Stále to nevedia.
Rusi sú imperialisti, stalinisti a dokonca aj putinisti. Aspoň dovtedy, kým je režim v platnosti. Akonáhle padne a situácia to bude potrebovať, budú premaľované. Odsúdia vojnu ľudským okom a všetku vinu hodia na súčasného krvavého diktátora. Hoci teraz majú zločiny Putinovho režimu v ruskej spoločnosti významnú podporu. Tu je taká „tajomná“ duša: nenávidím a pohŕdam všetkými, ohováram a pálim. Za čo? Aby si nepriznali svoju vlastnú bezcennosť a prázdnotu, ktorá je za večnými výkrikmi „veľkosti“ a „škrabancov“? Zničiť druhého, nehovoriť pravdu o sebe, nevyznávať svoju vlastnú podstatu! Koľko ďalších dôkazov je potrebných na to, že niečo nie je v poriadku s nami, ale s Rusmi, aby sme sa prestali pozerať ich smerom a hľadali s nimi porozumenie? Zdá sa, že tieto veci sa mali uskutočniť už dávno v Ukrajine a vo svete, ale nie!
