„Sme spojenci, ale nie fritézy. Ukrajinský štát by to mal vedieť, ukrajinskí politici by to mali vedieť,“ reagoval minister školstva a vedy Poľska Przemysław Czarnek takýmito tvrdými slovami na predvolanie poľského veľvyslanca v Kyjeve na ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny. Ukrajinská mládež a väčšina ukrajinských politikov by v tomto kontexte použili slovo „fritéza“ namiesto toho, aby (frajer), A charakteristickejšie pre nich je teraz slovo „sucker“. Čo presne teda nahnevalo poľského ministra, aj keď sa uchýlil k takémuto nie celkom diplomatickému slovníku?
Samotná slovná potýčka sa začala vyhlásením vedúceho kancelárie pre medzinárodnú politiku v administratíve poľského prezidenta Marcina Przydacza. V rozhovore pre televízny kanál TVP1 hovoril o možnom rozšírení zákazu dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny. V súvislosti s nesúhlasom Kyjeva s takýmto krokom Przydacz povedal: „Najdôležitejšie je chrániť záujmy poľského farmára (…) Ukrajina dostala od Poľska veľkú podporu, bolo by pekné, keby začala hodnotiť úlohu, ktorú Poľsko zohráva pre Ukrajinu v posledných mesiacoch a rokoch.“
Práve toto vyhlásenie viedlo k predvolaniu poľského veľvyslanca na ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny. V tejto súvislosti ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie svojho hovorcu Olega Nikolenka:
„1. augusta bol veľvyslanec Poľskej republiky v Ukrajine Bartosz Cichocki pozvaný na Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny kvôli vyhláseniam ministra kancelárie prezidenta Poľskej republiky, vedúceho kancelárie pre medzinárodnú politiku Marcina Przydacza. Počas stretnutia bolo zdôraznené, že vyhlásenia o údajnej nevďačnosti Ukrajincov za pomoc Poľsku nezodpovedajú realite a sú neprijateľné. Sme presvedčení, že ukrajinsko-poľské priateľstvo je oveľa hlbšie ako politické výhody. Politika by nemala spochybňovať vzájomné porozumenie a silu vzťahov medzi našimi národmi. Žiadne vyhlásenia nám nezabránia v spoločnom boji za mier a budovaní spoločnej európskej budúcnosti.“
Poľské ministerstvo zahraničných vecí nezostalo v dlhu a predvolalo si ukrajinského veľvyslanca Vasyľa Zvaryča. „Ministerstvo zahraničných vecí informuje, že veľvyslanec Ukrajiny v Poľsku bol pozvaný do rezidencie ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s vyhláseniami zástupcov ukrajinských orgánov,“ uviedlo poľské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.
Do sporu sa zapojila aj kancelária ukrajinského prezidenta. „Kategoricky odmietame pokusy niektorých poľských politikov vnútiť poľskej spoločnosti nepodložený názor, že Ukrajina si neváži pomoc Poľska. Toto je, samozrejme, hra na vlastné oportunistické záujmy, ktorá nemá nič spoločné s realitou. Manipulácia,“ povedal zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Andrij Sybiha.
K celému tomuto sporu sa pridala skutočnosť, že sa konal 1. augusta, v deň, keď si Poliaci pripomenuli 79. výročie Varšavského povstania. Krzysztof Sobolevsky, generálny tajomník poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť, nezabudol pripomenúť: „Predvolanie poľského veľvyslanca na ministerstvo zahraničných vecí je hra s ohňom a najmä 1. augusta je len drzosť a nemôže zostať bez podobnej odpovede. Nepriateľ, ktorého by Ukrajina mala hľadať na východe, a v skutočnosti ho netreba hľadať, je tam a zdá sa, že bol zabudnutý…“ napísal v Twitter.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki tiež vyčítal Kyjevu a zároveň poukázal na prioritu poľských národných záujmov: „Predvolanie poľského veľvyslanca – predstaviteľa krajiny, ktorá ako jediná zostala v Kyjeve v deň ruskej invázie na Ukrajinu – na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa nemalo uskutočniť. V medzinárodnej politike, v kontexte prebiehajúcej vojny a vzhľadom na obrovskú podporu, ktorú Poľsko poskytlo Ukrajine, by sa takéto chyby nemali stávať. Vždy budeme brániť dobré meno Poľska, jeho bezpečnosť a záujmy žiadnej inej krajiny nikdy neprevážia nad záujmami Poľskej republiky.“
Môžete písať a písať o tomto smiešnom argumente. Ale ona to nemá na starosti. Oveľa dôležitejšie sú dôvody, ktoré ho spôsobili, a okolnosti, ktoré ho oplodnili. Dôvodom bol teda už spomínaný zákaz dovozu ukrajinského obilia, ktorý Varšava uvalila. Stručne pripomeňme históriu problému. V apríli Poľsko a štyri ďalšie východoeurópske krajiny (Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko) zaviedli zákaz dovozu obilia z Ukrajiny. Na tejto otázke sa dohodli s Bruselom. Pôvodne mal byť zákaz platný do júna. Potom bola so súhlasom EÚ predĺžená do 15. septembra. Teraz tieto krajiny žiadajú Európsku úniu, aby predĺžila zákaz najmenej do konca roka.
Okrem toho Varšava už uviedla, že s akýmkoľvek rozhodnutím Bruselu zostane zákaz dovozu ukrajinského obilia do krajiny zachovaný.
Je jasné, že takáto formulácia otázky by Kyjev vôbec nemohla potešiť. Ukrajina sa preto sťažovala Európskej komisii. Práve táto sťažnosť vyvolala vyššie uvedenéPrzydaczova java „nevďačnosti“.
Prečo Varšava reagovala tak nervózne? Po prvé, pretože krajina je teraz v stave volebnej horúčky. V októbri sa majú konať voľby do poľského Sejmu a Senátu. A v takom čase by vládnuca strana Právo a spravodlivosť v žiadnom prípade nemala stratiť podporu takého významného elektorátu, ako je roľníctvo. A tomu sa nepáči vyhliadka na získanie ukrajinského obilia na poľských trhoch namiesto obilia. Preto sú úrady v tomto prípade pripravené dokonca porušiť európske normy, ak Brusel nepovolí rozšírenie zákazu dovozu.
Nervozitu poľských politikov pridali aj provokácie z Bieloruska. Miestny diktátor Alexander Lukašenko najprv „žartoval“, že žoldnieri z PMC „Wagner“ idú „na exkurziu do Varšavy a Rzeszówa“. Potom sto „Wagnerovcov“ išlo smerom k Suwalskému koridoru, ktorý je na poľsko-litovskej hranici. A čerešničkou na torte bol let troch bieloruských vojenských vrtuľníkov do vzdušného priestoru Poľska. Varšava bola vtedy taká zmätená, že nevedela, ako reagovať. Poľské orgány sa spočiatku snažili vôbec neuznať narušenie vzdušného priestoru. Nakoniec, pod tlakom mediálnych správ, priznala, čím preukázala svoju neschopnosť primerane chrániť hranicu. A potom Ukrajinci s jeho „nevďačnosťou“.
Samozrejme, je zlé, že to Varšava robí, a ani bieloruské provokácie, ani blízkosť volieb to neospravedlňujú. Ďalšia otázka: potreboval Kyjev organizovať hlasné demarše na túto tému? Určite nie. Bolo možné obmedziť sa na telefonické rozhovory, rozhovory na okraji. Prečo nebolo jasné, prečo bolo potrebné zavolať veľvyslanca, aby urobil verejné vyhlásenia.
Ukrajina tak opäť čelila obvineniam z nevďačnosti od jedného z našich najpriaznivejších partnerov. V minulosti sme už podobné obvinenia dostali z Washingtonu a Londýna. A reagovali na ne, úprimne povedané, nie tým najušľachtilejším spôsobom.
A stále je dobré, že ďalšie kolo výročia „Volyňskej tragédie“ prešlo prekvapivo pokojne. Pretože napríklad v júli 2013 poľskí politici a verejní činitelia urobili veľa ukrajinských vyhlásení a obvinili Ukrajincov zo zverstiev a genocídy. Tento rok, na pozadí vojny, na pozadí zverstiev spáchaných ruskými okupačnými silami v Ukrajine, bolo na poľskej strane zjavne rozhodnuté zmierniť rétoriku.
Je dobré, že Kyjev si konečne uvedomil, že je potrebné upokojiť sa a reagovať tak, ako sa na dobrých priateľov patrí. A o polnoci 2. augusta ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil na Twitteri vyhlásenie o zmierení.
„Ukrajina bojuje za svoju slobodu a celú Európu a sme vďační každému národu, ktorý pomáha. Veľmi si vážime historickú podporu Poľska, ktoré sa spolu s nami stalo skutočným štítom Európy – od mora k moru. A v tomto štíte nemôže byť žiadna trhlina. Nedovolíme, aby akékoľvek politické momenty pokazili vzťahy medzi ukrajinským a poľským národom a emócie by mali určite vychladnúť. Sloboda a dobro našich národov, hodnoty našej Európy a víťazstvo nad spoločným ruským nepriateľom sú predovšetkým,“ povedal Zelenskyj.
Následne prezidentovu iniciatívu podporil tajomník NSDC Oleksij Danilov, ktorý pripomenul, že prvú várku zbraní „po invázii do ruského teroristického štátu 24. februára 2022, mínomety, ktoré potrebujeme, nám odovzdalo Poľsko“. „Poľsko a Ukrajina sú zjednotené vo svojej jednote neporaziteľných! Ďakujeme za každý zlotý, škrupinu alebo milé slovo a za každú ženu a dieťa, ktoré poľský ľud ukrýval vo svojich domovoch v najstrašnejších chvíľach našej histórie. Spája nás spoločná európska história, milióny rodinných a priateľských väzieb a jediný cieľ – zničenie moskovského monštra, ktoré zasiahlo do našej a vašej slobody,“ povedal Danilov.
Dúfajme, že podobné vyhlásenia zaznejú aj na poľskej strane zamerané na vyriešenie tohto nezmyselného konfliktu. Pretože na konci dňa sme v skutočnosti „spojenci, nie fritézy“.
