Pomerne zaujímavá situácia vznikla okolo (ne)možnej návštevy ruského prezidenta Vladimíra Putina v Juhoafrickej republike. V najväčšom meste tejto krajiny, Johannesburgu, sa 22. – 24. augusta bude konať samit takej zvláštnej organizácie, ako je BRICS. Prečo zvláštne – o tom neskôr.
Stručne si pripomeňme, aký bol problém Putinovej návštevy v Afrike. Predbežná procesná komora Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu vydala v marci zatykače na dve osoby súvisiace s vojnovými zločinmi v Ukrajine – ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Druhá osoba nás momentálne málo zaujíma, takže ho zámerne stratíme z dohľadu.
Ako vysvetlila tlačová služba ICC: „Putin je zodpovedný za vojnový zločin vo forme nezákonných deportácií obyvateľstva (detí) a nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných území Ukrajiny do Ruska. Zločiny boli pravdepodobne páchané na okupovanom území Ukrajiny najmenej od 24. februára 2022. Existujú rozumné dôvody domnievať sa, že pán Putin nesie individuálnu trestnú zodpovednosť za vyššie uvedené zločiny – za spáchanie činov priamo, spoločne s inými, za jeho zlyhanie pri vykonávaní náležitej kontroly nad civilnými a vojenskými podriadenými.“
Všetko je jasné a zrozumiteľné. Aké sú dôsledky vydania takéhoto zatykača? V štatúte čítame: Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami MTS, musia okamžite zadržať osobu, na ktorú bol vydaný zatykač ICC, hneď ako vstúpi na ich pozemok. A nielen zadržať, ale aj odovzdať túto osobu súdu v Haagu.
Aby sa krajina stala členom Medzinárodného trestného súdu, musí podpísať a ratifikovať Rímsky štatút. V súčasnosti existuje 122 takýchto krajín. A Južná Afrika je jedným z nich. A Putin je jedným z vojnových zločincov, na ktorých bol vydaný zatykač ICC. To znamená, že situácia je prekvapivo jasná a pochopiteľná: akonáhle ruský vodca vstúpi na dlho trpiacu juhoafrickú pôdu, miestni policajti by ho mali zadržať, spútať a poslať ho eskortou do Haagu.
Len a nie toľko. Vzhľadom na to, že vodca jadrovej mocnosti bude musieť byť zadržaný. Áno, a štát je relatívne priateľský. Niet divu, že Južná Afrika sa naraz pripojila k BRICS. Alebo je to márne? Urobme si krátku historickú exkurziu. Organizácia bola založená v júni 2006 v rámci Petrohradského ekonomického fóra za účasti ministrov hospodárstva Brazílie, Ruska, Indie a Číny. Južná Afrika sa v tom čase k tejto skupine nepripojila. Preto pôvodná skratka názvu bola BRIC.
Juhoafričania sa rozhodli pre tento krok práve v roku 2011. Potom si mysleli, že toto rozhodnutie bolo celkom vhodné. Pretože čím sa vtedy mohli pochváliť členské štáty? Po prvé, skutočnosť, že je najväčšou medzinárodnou organizáciou z hľadiska rozlohy a celkového počtu obyvateľov. Tak je to aj dnes. Členské štáty navyše v tom čase preukázali pomerne dobrú mieru hospodárskeho rozvoja. Najmä Čína, ktorej ročný rast HDP dosiahol neuveriteľných deväť percent. Áno, a India sa snažila dobehnúť. Situácia s Brazíliou nebola taká optimistická, ale hospodárska kríza túto krajinu ešte nepohltila. A potom je tu Rusko. No a čo Rusko? Hoci krajina nebola obzvlášť technologicky rozvinutá, petrodoláre tiekli ako rieka a poskytovali krajine udržateľný rast. Ale s tým je teraz všetko oveľa horšie.
Už pomerne rýchlo sa situácia začala radikálne meniť a nie k lepšiemu. V roku 2014 Rusko uviazlo vo vojne s Ukrajinou, vtedy ešte lokálnou, ale stále. Bola sankcionovaná (aj keď v tom čase nie príliš bolestivá), bola hanebne vylúčená G8. V Brazílii sa začala séria hospodárskych a politických kríz. Rozvoj Číny sa začal rýchlo spomaľovať a zmenil sa na recesiu. Jeden po druhom začali mocné korporácie v krajine bankrotovať, najmä v stavebníctve. Hospodársky rast Indie sa zastavil bez dosiahnutia vážnej úrovne.
Preto BRICS, ktorému niektorí ekonomickí analytici predpovedali svetový šampionát na pozadí západných medzinárodných asociácií, stratil všetok potenciál a akékoľvek vyhliadky. V skutočnosti sa organizácia stala akýmsi klubom porazených.
Medzi týmito porazenými teraz zostáva Juhoafrická republika, ktorá mala všetky šance pripojiť sa k západnému svetu so všetkými svojimi technológiami a finančnými možnosťami. Zatiaľ sa však krajina neodváži prerušiť vzťahy s Moskvou. Najmä vo vojenskej sfére. Nedávno sa dokonca objavili podozrenia, že Južná Afrika tajne dodávala zbrane Rusom.
Ale späť k Putinovmu incidentu a juhoafrickému summitu BRICS. Augustový summit mal byť medzníkom, prinajmenšom prvým osobným summitom od niekoľkých rokov pandémie koronavírusu, keď sa takéto podujatia konali prostredníctvom videokonferencie. Prezident Cyril Ramaposa bol veľmi hrdý na to, že mohol hostiť takéto výnimočné podujatie.
Netreba dodávať,, že vydanie zatykača na vodcu Kremľa juhoafrické orgány strašne vystrašilo. Čo robiť: zmeniť formát, znížiť stav? Pretória láskavo požiadala ruského prezidenta, aby sa v apríli nezúčastnil na summite BRICS. „Chápeme, že sme viazaní Rímskym štatútom. Nemôžeme však niekoho pozvať a potom ho zatknúť. Môžete pochopiť našu dilemu. Budeme radi, ak Putin nepríde,“ povedal juhoafrický viceprezident Paul Mashatile.
Neformálne bola Kremľu zaslaná správa, že Putin by sem nemal letieť, pretože by musel byť zadržaný kvôli zatykaču vydanému na jeho zatknutie. Kremeľ odvážne odpovedal: „Len to skúste!“
Preto bola na programe juhoafrických orgánov otázka takmer odstúpenia od Rímskeho štatútu. Potom bolo rozhodnuté požiadať ICC, aby nenútil krajinu zatknúť Putina.
Juhoafrický prezident bol zdesený, podľa jeho názoru by sa zatknutie Putina rovnalo vyhláseniu vojny Rusku. „Juhoafrická republika má zjavné problémy so splnením žiadosti o zatknutie a vydanie prezidenta Putina. Rusko dalo jasne najavo, že zatknutie jeho súčasného prezidenta by bolo vyhlásením vojny. Bolo by nezlučiteľné s našou ústavou riskovať vojnu s Ruskom. Mám ústavnú povinnosť chrániť národnú suverenitu, mier a bezpečnosť republiky,“ uviedol Ramaposa vo vyhlásení.
Medzitým najväčšia juhoafrická opozičná strana, Demokratická aliancia, priliala olej do ohňa. Opozícia požadovala, aby vláda zatkla ruského prezidenta hneď po jeho príchode na summit BRICS v Johannesburgu. Aby úrady nemali inú možnosť, Aliancia podala žalobu na Najvyšší súd, v ktorej žiadala, aby vláda splnila svoje záväzky v rámci krajiny, ktorá je zmluvnou stranou ICC.
Práve 19. júla si juhoafrické úrady mohli vydýchnuť: Putin oznámil, že do Johannesburgu nepôjde.
„Po vzájomnej dohode sa ruský prezident Vladimir Putin na summite nezúčastní. Ruskú federáciu bude zastupovať minister zahraničných vecí Sergej Lavrov,“ uviedol juhoafrický prezident Cyril Ramaposa. A Putin sa zúčastní na summite BRICS vo forme videokonferencie.
Do budúcnosti dávam voľný život lídrom krajín, ktoré môže Putin navštíviť a ktorí pochybujú, či tohto zločinca zatknúť alebo nie. Takže: zatknite a nepoznajte strach. Nemôžete sa báť žiadnej vojny, nieto ešte jadrového úderu. Z jednoduchého dôvodu, že celý rozhodovací systém v Rusku za posledné dve desaťročia bol jasne prispôsobený jednej osobe – pod tým istým Putinom. Akonáhle bude za mrežami, systém sa stane nefunkčným. Navyše, jedna časť vládnucej elity v zúfalstve sa chytí za hlavu a nebude vedieť, čo robiť. A druhý bude rád, že sa to stalo, a tiež nič neurobí. Preto sa nikto neodváži podniknúť v Kremli ďalšie či menej vážne kroky.
V tomto „Putinovom prípade“ sa juhoafrické úrady vysmievali. Pretože len extrémne naivný človek si vedel predstaviť, že ruský prezident sa rozhodne ísť do zahraničia ďalej ako notoricky známy EurAsEC. Okrem toho je nepravdepodobné, že by išiel aj do Arménska, keďže krajina má v úmysle v blízkej budúcnosti ratifikovať Rímsky štatút. Dá sa s istotou povedať, že Putinovi ani nenapadlo ísť do Johannesburgu.
Zdá sa teda, prečo Rusko zorganizovalo celý tento cirkus a vystrašilo Juhoafričanov vyhláseniami o Putinovej účasti na summite? Áno, práve preto, že je to Rusko, zastrašovacie taktiky sú základom ruskej geopolitiky. A nedajbože, aby sme nedokázali, že samotné Rusko, jeho nebojácny vodca Putin, sa bál. Preto bolo potrebné počkať, kým sa hostiteľ (Južná Afrika) sám neukloní a opakovane požiada o milosrdenstvo, to znamená Putinov nepríchod do Johannesburgu.
Ale zaujímalo by ma, či Pretória ukázala charakter a neprosila Putina, čo potom? Ako by sa Kremeľ dostal von? Nuž, na summit by sa dalo poslať Putinovho dvojníka. Neponáhľajte sa usmievať. Ja sám som donedávna považoval fámy o Putinových dvojníkoch za smiešnu konšpiračnú teóriu, ale nedávne udalosti (najmä po Wagnerovom povstaní) čoraz viac podkopávajú moju dôveru a nútia ma prikláňať sa k opačnému názoru.
