Podľa väčšiny Ukrajincov a ďalších Východoeurópanov je vyjednávanie mierovej dohody s ruskou vládou stratou času. Až po zdrvujúcej porážke Ruska bude možné porozumenie medzi Moskvou a Kyjevom. Rovnako ako v cárskom a sovietskom Rusku, vojenská katastrofa by mohla spôsobiť zásadné vnútorné zmeny v krajine.
Teraz svet čelí ďalšej dileme. Jednotlivé štáty môžu byť ambivalentné, pokiaľ ide o Putinove kroky, budúcnosť Ruska a suverenitu Ukrajiny, ale západné vlády sa nemusia obávať – na rozdiel od Kyjeva – dlhodobých vyhliadok na prímerie alebo mierovú dohodu. Volebné cykly v demokraciách diktujú, že politici, ktorí sa uchádzajú o verejnú funkciu, by mali hľadať rýchle riešenia už dnes, a nie sa zapájať do rokov hádok.
Výzva pre cynikov
Vo Washingtone, Bruseli, Paríži alebo Berlíne – ako aj v krajinách Ázie, Afriky alebo Latinskej Ameriky – možno rusko-ukrajinskú vojnu vnímať ako vzdialený regionálny, postsovietsky a/alebo slovanský spor. Niektorí politici otvorene vyhlasujú, že na tejto východoeurópskej konfrontácii im veľmi nezáleží. Ukrajina je geograficky, kultúrne, historicky a politicky vzdialená od vlasti väčšiny západných hráčov. Pre ich vlády to môže znamenať, že investície (finančné, vojenské, politické) do obrany, bezpečnosti a obnovy Ukrajiny sa musia znížiť alebo dokonca zastaviť. Mohlo by to tiež znamenať, že narýchlo uzavretá mierová dohoda je lepšia ako dlhotrvajúca vojenská patová situácia.
Ale ani vlády, ktorým nezáleží na spravodlivosti, slobode a nezávislosti, nemôžu oddeliť svoj postoj k Moskve a Kyjevu od otázky globálnej bezpečnosti. Ukrajina – rovnako ako Rusko – je neoddeliteľnou súčasťou svetového poriadku a plnoprávnym členom medzinárodného spoločenstva.
Už v rokoch 1945 až 1991 bola Ukrajinská sovietska socialistická republika na rozdiel od Ruskej federatívnej sovietskej socialistickej republiky nezvrchovaným členom OSN. Po získaní nezávislosti v auguste 1991 sa Ukrajina stala nielen plnoprávnym členom OSN ako úplne nezávislý štát, ale dnes je aj členom Rady Európy, OBSE, Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ako aj mnohých ďalších medzinárodných organizácií, dohovorov a dohôd.
Kremeľská rukavica
Ruská nezákonná anexia ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014 vytvorila zásadný problém pre medzinárodné spoločenstvo, ktorému nie je ľahostajný osud ukrajinského ľudu a štátu. Moskva trvá na tom, že ukrajinský národ a štát nie sú úplné, čo je v rozpore s predstavami o medzinárodnom poriadku, bezpečnostnom systéme a cezhraničnej spolupráci.
Osem rokov po ozbrojenom obsadení Krymu Rusko opäť zintenzívnilo svoje úsilie o popretie ukrajinskej štátnosti. Opäť nezákonne anektovala štyri regióny na juhovýchode Ukrajiny, čím očividne porušila medzinárodné právo. Eskalácia teroru proti ukrajinským civilistom od 24. februára 2022 má svoju cenu. Vojna v Ukrajine je čoraz viac plná dôsledkov nielen pre Ukrajinu, ale aj pre stabilitu poriadku všetkých suverénnych štátov.
Pred deviatimi rokmi medzinárodné spoločenstvo čiastočne prijalo kremeľský naratív o spornom štatúte Krymu. Dnes by len málo politikov, diplomatov a expertov súhlasilo s ospravedlnením Kremľa pre agresiu voči Ukrajine. Kremeľ naďalej podporuje naratív, ktorý popiera existenciu Ukrajiny, prinajmenšom v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Moskva pokračuje vo falšovaní ukrajinskej histórie, práva, politiky, kultúry atď. To všetko má legitimizovať kroky Kremľa voči Ukrajine.
medzinárodný poriadok, Adieu?
Problém dezinformačnej kampane Kremľa nespočíva len vo faktických nepresnostiach a selektívnosti prezentácie udalostí v histórii Ukrajiny. Skutočnou výzvou pre Moskvu v jej naratíve o Ukrajine je, že podobné príbehy možno rozprávať o mnohých krajinách. Väčšina krajín a území na svete má zamotanú históriu, konfliktnú legitimitu a podivné epizódy vo svojej dlhej a nedávnej minulosti. Niektoré z nich majú stále sporné územia a nejednoznačné identity. Všetky štáty sveta, podobne ako Ukrajina, kedysi neexistovali, neboli národnými štátmi a mali rôzne hranice.
Napriek porušovaniu medzinárodného poriadku Kremeľ trvá na tom, že Pandorina skrinka je prázdna. Aby toho nebolo málo, Rusko nie je malicherným hráčom vo svete po studenej vojne. Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) zdedila po Sovietskom zväze stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN (Bezpečnostná rada OSN) a štatút jadrovej mocnosti. Ruská federácia je jedným z piatich členov Spoločenstva národova ktorí majú osobitné práva, ale sú tiež zodpovední za udržiavanie poriadku v národných štátoch a medzinárodnej bezpečnosti a práva. Medzitým kroky Moskvy podkopávajú najzákladnejšie princípy Charty OSN. Prevrátila zásady Medzinárodnej dohody o predchádzaní šíreniu jadrových zbraní a jedinečný štatút piatich „štátov vlastniacich jadrové zbrane“. Bezpečnostná rada OSN a ZNJZ sa stali v ruských rukách nástrojmi nie stabilizácie, ale podkopávania svetového poriadku.
Mier napriek všetkému?
Väčšina samozvaných pragmatikov a pacifistov, ktorí obhajujú dohodu „krajina výmenou za mier“, nemá platy v Kremli. Možno ani nesympatizujú s Putinom a spoločnosťou. Niektorí z nich vyjadrujú sústrasť Ukrajine a Ukrajincom. Ich návrhy na prímerie a mier sa predkladajú s presvedčením, že sú v záujme ukrajinského ľudu.
Zdá sa však, že tí istí pragmatici nie sú ochotní alebo schopní vziať do úvahy všetky dôsledky svojich pacifistických plánov. Po prvé, dohoda s Moskvou o „krajine výmenou za mier“ vyvoláva otázky o tom, k akému prímeriu na juhovýchode Ukrajiny by mohla viesť. Miestne obyvateľstvo na územiach okupovaných Ruskom je vystavené deportáciám, mučeniu, popravám, odopieraniu majetku a inému porušovaniu ľudských práv. Mnohí priaznivci prímeria sú náchylní k moralizovaniu. Majú však tendenciu obchádzať základný etický problém pokračujúcej ruskej okupácie ukrajinského územia.
Po druhé, rôzne mierové plány predpokladajú, priamo alebo nepriamo, dočasné alebo dokonca trvalé obmedzenia územnej celistvosti alebo zvrchovanosti Ukrajiny. Medzi najpopulárnejšie návrhy patrí ponechať Krym pod kontrolou Moskvy alebo vylúčiť vstup Ukrajiny do NATO. To by však spôsobilo problém nielen Ukrajine. Vyslalo by to tiež signál svetu.
Ísť touto cestou znamená, že územie, sloboda a nezávislosť plnoprávneho člena OSN budú obmedzené nielen Ruskom. Kompromis, ktorý sa presadzuje na medzinárodnej úrovni, by znamenal, že ostatné krajiny sa podieľajú na podkopávaní medzinárodného poriadku. Takýto priebeh udalostí by zopakoval zlyhanie Francúzska a Nemecka v neslávne známom normandskom formáte 2014-2021. Po rozsiahlej vojenskej agresii a jadrovom vydieraní by bolo Rusku opäť umožnené žať plody svojej agresie.
Trápne otázky
Akú autoritu a legitimitu bude mať systém OSN a európsky bezpečnostný poriadok, ak Rusku prejde porušovanie desiatok bilaterálnych a multilaterálnych dohôd, ktoré sa zaviazalo dodržiavať podľa medzinárodných zmlúv a organizácií? Ak väčšina medzinárodného spoločenstva prijme dohodu, ktorá povedie k čistému víťazstvu Ruska, bude to nielen neúctivé k politickej suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Bolo by tiež v rozpore so záväzkami týchto krajín podľa medzinárodného práva neuznať dosiahnuté vojenské úspechy. Prečo iné relatívne silné štáty nepodniknú kroky proti svojim susedom, podobné tým, ktoré Rusko podniklo proti svojmu juhozápadnému „bratskému ľudu“? Nie sú iné územia dostatočne sporné na to, aby sa vrátili domov, rovnako ako Novorusko?
Nielen niektoré, ale aj mnohé krajiny po celom svete sa môžu chcieť uistiť, že neskončia v situácii Ukrajincov. Prečo by sa mali relatívne slabé vlády naďalej spoliehať na medzinárodné právo a medzinárodné organizácie pri ochrane svojich hraníc a nezávislosti? Ak západné a iné mocné vlády dajú jasne najavo, že s nimi nemožno počítať ako s obrancami svetového poriadku, potom možno budú potrebné iné nástroje?
Závery
Pomalá a polovičatá medzinárodná reakcia na nezákonnú anexiu Krymu Ruskom v roku 2014, hybridnú vojnu v Donbase v rokoch 2014 – 2021 a rozsiahlu inváziu 24. februára 2022 už poškodila globálny bezpečnostný systém. Realizácia dobre pripraveného mierového plánu by mohla dočasne zastaviť nepriateľské akcie v Ukrajine. To by však prehĺbilo už aj tak znepokojujúce trhliny vo svetovom poriadku.
Uzavretie dohody „krajina výmenou za mier“ bude znamenať, že kroky Kremľa budú uznané za legitímne. Podkopalo by to nielen medzinárodný liberálny poriadok, ale aj globálnu bezpečnosť a stabilitu a spôsobilo by to dlhodobé škody globálnemu režimu nešírenia jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia.
Ozbrojenú agresiu Ruska proti Ukrajine a kampaň genocídy proti ukrajinskému ľudu nemožno zastaviť čisto nevojenskými prostriedkami. Neexistuje iný spôsob, ako poraziť silu silou. Je to plne v súlade s medzinárodným právom, najmä s článkom 51 Charty OSN. Kompromisy, ústupky a iné výhody pre agresorský štát nie sú cestou k trvalému mieru vo východnej Európe a iných regiónoch. Pôda výmenou za mierovú dohodu spôsobí dlhodobé škody medzinárodným Poriadok založený na normách a budúcom právnom štáte.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik od voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Alebo diskutujte o histórii, patová situácia v Minsku
Pôvodný názov článku: Rosja burzy globalny ład
