Strategické dokumenty pripravené ruskou prezidentskou administratívou vrhajú svetlo na plány Moskvy na udržanie vplyvu v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Tieto ciele zahŕňajú financovanie proruských mimovládnych organizácií, úsilie o zachovanie ruského jazyka v školách a boj proti demolácii sovietskych pamiatok.
Dokumenty pripravil Kremeľský úrad pre medziregionálne a kultúrne vzťahy, ktorý podlieha priamo administratíve ruského prezidenta Vladimira Putina. Medzinárodný tím novinárov už predtým informoval o podobných plánoch pre Bielorusko a Moldavsko.
Plány Kremľa pre pobaltské štáty boli vypracované na jeseň 2021. Podľa spravodajských expertov oslovených pre tento článok autori pravdepodobne nevedeli o blížiacej sa invázii na Ukrajinu, pretože jej potenciálne dôsledky neboli v dokumente diskutované.
Plány pre každú pobaltskú krajinu pozostávajú z dvoch častí. Prvá opisuje potenciálne hrozby pre ruské záujmy, druhá opisuje kroky, ktoré je potrebné podniknúť na boj proti nim. Politické, vojenské, vojensko-technické a bezpečnostné ciele, obchodno-hospodárske a humanitárno-sociálne ciele sú rozdelené do troch rôznych časových období: krátkodobé (do roku 2022), strednodobé (do roku 2025) a dlhodobé (do roku 2030).
Dokumenty získala skupina vyšetrovateľov litovskej vysielacej spoločnosti LRT (Lietuvos radijas ir televizija) spolu s partnermi: Estónsky spravodajský servis DelfiŠvédčina Expressen, Londýnske centrum pre investigatívnu žurnalistiku Dokumentácie, Lotyšské vyšetrovacie centrum Re:Baltica, Nemecké médiá Süddeutsche Zeitung, WDR a Oznámenie o nedoručeníUkrajinčina Kyjev Independent, Poľština Predný príbeh a stredoeurópske Vsquare.
Koordinované postupy
Plán pre pobaltské štáty prišiel do Putinovej administratívy na jeseň 2021. Jedným z jeho bodov je použitie proruských síl a organizácií pôsobiacich v pobaltských štátoch.
V Litve sa niektorí proruskí aktivisti sústreďujú okolo bývalého politika Algirdasa Paleckisa, odsúdeného za špionáž pre Moskvu. Na jeseň 2021, keď bol Paleckis súdený, jeho priaznivci zorganizovali zhromaždenie podpory vo Vilniuse. Zhromaždenia sa zúčastnil sám Paleckis, ako aj Kazimeras Jurajtis a Edikas Jagielavičius. Na zhromaždení sa zúčastnila aj lotyšská europoslankyňa Tatiana Ždanoková, členka Ruského zväzu Lotyšska, a dvaja írski politici Mick Wallace a Claire Daly.
Paleckis bol uznaný vinným zo špionáže pre Rusko a odsúdený na šesť rokov väzenia. Dúfal, že dostane finančné prostriedky od Putinovej strany Jednotné Rusko. Jedným z rečníkov na zhromaždení bola Erika Schvencionene, v tom čase málo známa aktivistka. Po Paleckisovom odsúdení viedla jeho organizáciu.
Schvencionene zorganizoval cesty do Bieloruska, aby sa stretol s Alexandrom Lukašenkom a jeho administratívou. Spolu s ďalším podporovateľom Paleckisa, Jagielavičiusom, plánovala cestovať na Ruskom okupované územia Ukrajiny ako pozorovateľka nezákonných referend. Podieľala sa aj na registrácii dvoch mimovládnych organizácií: Medzinárodného susedského fóra (Tarptautinis geros kaimynystės forumas) a Občianske hnutie Úsvit spravodlivosti (Pilietinis judėjimas Teisingumo aušra).
Po rozhodnutí súdu o rozpustení Medzinárodného susedského fóra Schvencionene komentoval situáciu takto: „Nespomalíme, pretože naše aktivity sú vynikajúce a plánované na niekoľko rokov dopredu. Vytvoríme niekoľko organizácií, aby verejní činitelia mali čo robiť, aby sme mohli normálne vykonávať naše aktivity, aktivity, ktoré sú krásne a potrebné pre Litvu.“
V pobaltských štátoch sa zároveň konali demonštrácie proti demolácii pamiatok sovietskej éry.
13. mája 2022 sa v Rige uskutočnil protest organizovaný Ruským zväzom Lotyšska. Jeho vodkyňa Tetiana Ždanok sa predtým zúčastnila zhromaždenia na podporu Paleckisa vo Vilniuse. Po demonštrácii bol Ždanok zatknutý, pretože udalosť nebola dohodnutá s úradmi.
24. augusta dostal Výbor OSN pre ľudské práva sťažnosť od piatich ľudí na demoláciu sovietskych pamätníkov v Lotyšsku. O mesiac neskôr bola Litva informovaná o nariadení UNHCR o plánovanej demontáži pamätníka druhej svetovej vojny na cintoríne Antokol vo Vilniuse. Žiadatelia boli identifikovaní ako „etnickí Rusi“ vrátane Juraitis.
23. septembra Lotyšská webová stránka IMHOclub.lv zverejnil výzvu Lotyšom, lithoVietnamci, Estónci a Poliaci sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali na UNESCO. Portál má vzor príslušného odvolania.
Hoci tieto akcie vyzerajú ako samostatné akcie proruských aktivistov, sú v súlade s cieľmi Kremľa uvedenými v dokumente Úradu pre medziregionálne a kultúrne vzťahy.
Jedným z krátkodobých cieľov na rok 2022 uvedených v dokumente je „vytvorenie nových verejných štruktúr, nadácií, mimovládnych organizácií na podporu a prehĺbenie spolupráce s Ruskom“. Dokument obsahuje aj ustanovenia o zachovaní historickej pamäte, napríklad zastavením búrania sovietskych pamiatok.
Odstrašenie vplyvu NATO
Hlavným cieľom strategického dokumentu pobaltských štátov je konfrontácia s NATO. V roku 2022, ešte pred inváziou na Ukrajinu, sa Rusko snažilo zastaviť rozširovanie aktivít USA a NATO na litovskom území, ako aj zabrániť začleneniu postsovietskych krajín do sféry vplyvu Severoatlantickej aliancie.
Dokument ukazuje, že najväčšie obavy Kremľa – v krátkodobom aj dlhodobom horizonte (do roku 2030) – sú spôsobené plánmi NATO na budúce rozmiestnenie stálej základne v Litve a „militarizáciou litovského územia“.
Cieľom plánu Kremľa je zabrániť rozmiestneniu integrovaných protiraketových a protilietadlových raketových systémov stredného doletu NATO v Litve a znížiť počet a rozsah opatrení NATO v oblasti operačnej a vojenskej pripravenosti v Litve.
Z dlhodobého hľadiska chce Rusko vytvoriť podmienky, za ktorých budú litovské úrady nútené uznať potenciálne poškodenie národnej bezpečnosti rozširovaním NATO. Cieľom Kremľa je obnoviť konštruktívne vzťahy medzi Litvou a Ruskom, najmä vo vojenskej oblasti, so zapojením litovských politikov do rozvoja vzťahov medzi Vilniusom a Moskvou.
Podobné stratégie boli identifikované pre Lotyšsko a Estónsko. Pre Rusko je najnežiadúcejším dôsledkom integrácie týchto krajín so Západom ich aktívna účasť v NATO a posilnenie prítomnosti Aliancie v regióne. V Estónsku a Lotyšsku sa plány Kremľa zameriavajú na etnické ruské menšiny.
Ruský, prístavný a obchodný
Ďalším dôvodom obáv Kremľa sú aktivity ruskej opozície v Litve. „Agresívnu“ politiku litovskej vlády voči Rusku identifikuje Kremeľ ako hrozbu.
V obchodnej a ekonomickej oblasti sa Rusko obáva sankcií EÚ, vytlačenia ruských spoločností z Litvy alebo odmietnutia kúpiť ruské nosiče energie. Kremeľ tiež vidí potenciálnu izoláciu alebo dokonca blokádu Kaliningradskej oblasti ako hrozbu.
V sociálnej oblasti je Moskva znepokojená prenasledovaním rusky hovoriaceho obyvateľstva, negatívnym obrazom Rusov ako nepriateľov, odstránením ruského jazyka zo škôl a úplným zákazom jeho verejného používania, ako aj obmedzeniami uvalenými na ruskojazyčné médiá.
Moskva vyjadruje znepokojenie nad tým, že demolácia pamätníkov pripomínajúcich sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne by mohla v konečnom dôsledku viesť k úplnej revízii histórie vojny.
Okrem toho kremeľský dokument odhaľuje plány na boj proti ekonomickým sankciám presmerovaním nákladných tokov do ruských námorných prístavov na severozápade. Moskva predpokladá vytrvalejšiu obranu svojich záujmov v Litve a zintenzívnenie úsilia zameraného na presvedčenie litovských podnikateľov, že ruský trh má pre nich veľký potenciál.
Moskva chce povzbudiť litovské výrobné spoločnosti, aby investovali v Rusku, dovážali ruský plyn a elektrinu a plne obnovili hospodárske vzťahy medzi Litvou a Ruskom.
V sociálnej oblasti plán Kremľa obsahuje opatrenia na zachovanie vzdelávania v ruštine, ktoré uľahčia talentovaní mladí ľudia študujúci na ruských univerzitách. Kremeľ tiež plánuje pokračovať v boji proti popieračom ruskej verzie dejín. Samostatný bod sa týka podpory ruskej kultúry v Litve.
Koordinácia propagandy
Na Úrad pre medziregionálne a kultúrne vzťahy, ktorý podlieha priamo administratíve ruského prezidenta a ktorý vypracoval baltský plán, dohliada Dmitrij Kozak, ktorý zastáva funkciu zástupcu vedúceho administratívy. Podľa politológa a odborníka na informačnú vojnu Nerijusa Maliukevičiusa je Kozak „jedným z najdôležitejších administrátorov v Putinovom systéme, človekom povereným kontrolou takých problematických otázok, ako je Ukrajina. Je jedným z tých, ktorí sú poverení rozhodovaním, určovaním vecí v jednom regióne a potom v inom,“ povedal.
Podľa Malyukevičiusa je zvláštnosťou Úradu pre medziregionálne a kultúrne vzťahy to, že jeho vedúci predstavitelia a zamestnanci sú často agentmi jednej z ruských špeciálnych služieb. „Jednou z ich funkcií je pracovať v prezidentskej administratíve a zároveň zastávajú pozíciu v spravodajskej inštitúcii. V niektorých prípadoch je to celkom jasné z ich verejných životopisov, v iných sa to snažia skryť,“ hovorí Malyukevičius.
Medzi autormi Baltského plánu je Vadim Smirnov, spravodajca riaditeľstva a bývalý riaditeľ Baltského výskumného inštitútu v Kaliningrade. V roku 2012 litovské spravodajské služby zverejnili Smirnovovo meno a pridali ho na zoznam osôb, ktorým bol zakázaný vstup do krajiny kvôli jeho väzbám na ruské špeciálne služby a nepriateľským aktivitám proti Litve.
Podľa litovského ministerstva štátnej bezpečnosti (VSD) Smirnov použil diplomovú prácu, ktorú napísal o litovskej politickej elite, aby sa spriatelil s litovskými politikmi a politológmi a zhromaždil spravodajské informácie. „Neustále sa pokúšali vytvoriť skupiny pobaltských vedcov, pokúšali sa ich priviesť na Kantovu univerzitu [Балтійський федеральний університет імені Іммануїла Канта в Калінінграді], na semináre, na najrôznejšie diskusie. Najpodozrivejšie boli Smirnovove pokusy o výskum litovských politických elít, ktorý použil na analýzu politických pozícií rôznych litovských orgánov. Myslím, že vtedy sa dostal do pozornosti špeciálnych služieb Litvy a ďalších krajín,“ hovorí Maliukevičius.
Smirnovov záujem o pobaltské krajiny, najmä o Litvu, nezmizol ani potom, čo sa stal verejnou osobnosťou. Údaje získané vyšetrovacím tímom LRTvyplýva, že Smirnov zhromažďoval informácie a prezentoval dezinformácie o Litve najmä prostredníctvom propagandistickej stránky RuBaltic.ru, pod vedením Sergeja Rekedu. Tím LRT videl Rekedove e-maily publikované projektom Spis Černov.
Portál RuBaltic.ru bola spustená v roku 2013. Koncom januára tohto roku Smirnov napísal Rekedimu e-mail, v ktorom uviedol, že plánuje zorganizovať diskusiu o energetike v regióne Baltského mora: „Chcel by som vedieť, na čo sa špecializujete. Mohli by ste sa zapojiť do diskusie na túto tému? V akých oblastiach rusko-pobaltských vzťahov by ste mohli pripraviť články na publikovanie?“
Korešpondencia medzi Smirnovom a Rekedom pokračovala. Napríklad v predvečer litovského Dňa nezávislosti, 11. marca 2013, pozorovateľ Rubaltic Aleksandr Nosovič dostal úlohu od Smirnova, prenášanú prostredníctvom Rekedy: „V.A. [Вадим Анатолійович] nariadil urýchlene a vtipne analyzovať prenasledovanie Algirdasa Paleckisa. Na článok netreba čakať, chce ho upraviť sám, ale ak chcete, pošlem vám návrh.“
Neskoršia korešpondencia ukazuje, že rozhovor s Paleckisom mal byť „darom pre Litvu pri príležitosti Dňa nezávislosti“. Uniknuté e-maily ukazujú, že Smirnova sa pravidelne pýtali na jeho vzťah s Rubaltic, zasielala týždenné zhrnutia a konzultovala s respondentmi. Smirnov a Rekeda tiež pracovali na projekte analýzy elít v pobaltských štátoch. Smirnov bol vymenovaný za projektového manažéra a Rekeda bol vymenovaný za jeho vykonávateľa.
„Pokiaľ ide o platbu, musím si vziať 100 000 (po zdanení). Čo robiť so zvyškom peňazí (papier, pásky atď.) je len na vás. Prvá cesta v rámci grantu sa uskutoční v prvej polovici júna a Rekeda musí uhradiť náklady. Všetky ostatné cesty sú s mojím súhlasom,“ napísal Smirnov v lete 2013.
Plánovanie zastavenia synchronizácie siete
Uniknuté dokumenty z kancelárie ruského prezidenta tiež naznačujú, že Kremeľ plánuje zabrániť pobaltským štátom odstúpiť od postsovietskej zmluvy BRELL (Bielorusko, Rusko, Estónsko, Lotyšsko a Litva). Podľa tohto zákona zostávajú pobaltské energetické siete v jednej sieti s Ruskom a Bieloruskom.
Do konca roku 2025 by pobaltské štáty mali dokončiť synchronizáciu svojich elektrických sietí s Európou a vykonať spoločné testovanie. Plán Moskvy je však udržať pobaltské štáty v sieti BRELL. V časti plánu, ktorá sa týka Lotyšska, je odstúpenie od zmluvy označené za hrozbu.
Litovská premiérka Ingrida Šimonytėová sa domnieva, že plány Ruska sú v súčasnej situácii nerealistické, keďže pobaltské krajiny výrazne investujú do energetickej nezávislosti a bezpečnosti.
Podľa niektorých predstaviteľov západných spravodajských služieb, keď ruská prezidentská administratíva pripravovala stratégiu v roku 2021, jej autori nemuseli vedieť o Putinových zámeroch napadnúť Ukrajinu. „Je pravdepodobné, že situácia spôsobená vojnou prinútila Kremeľ prehodnotiť a zmeniť niektoré svoje plány pre Pobaltie,“ povedal jeden z predstaviteľov tajných služieb.
Ruská rozviedka je oslabená korupciou
„Vývoj takýchto plánov je inštitucionálnym dedičstvom, ktoré Kremeľ zdedil zo sovietskych čias,“ povedal Maliukevičius v rozhovore LRT. Podľa neho každý nový dokument analyzuje chyby urobené v predchádzajúcich, popisuje riešenia, ktoré nefungovali, a navrhuje nové scenáreMalyukevičius tiež spochybňuje realitu plánu Kremľa a to, aký nebezpečný je pre Litvu a ďalšie pobaltské krajiny.
„Možno by sme si to nemali predstavovať [Кремль] je mocný systém s mocnými ľuďmi. Príklad Ukrajiny ukázal, že korupcia zničila nielen armádu, ale aj špeciálne služby. Operácia v Ukrajine bola založená na spravodajských informáciách, ktoré boli úplne nepravdivé. Áno, musíte pochopiť, čo robia a ako to robia […], ale zároveň by ste nemali preceňovať svojho súpera a predpokladať, že všetky ciele budú automaticky dosiahnuté,“ povedal Malyukevičius.
Predchádzajúce plány Ruska pre Litvu zlyhali. Aj keď nie bez problémov. Litva dosiahla dohodu s Nemeckom o rozmiestnení jednotiek NATO. Sovietske pamiatky boli demontované po celej krajine a v školách sa ruský jazyk nahrádza inými jazykmi. Rusko a Bielorusko boli nútené presmerovať svoj náklad z prístavu Klaipeda kvôli sankciám USA a EÚ.
„Znie to ako zoznam nenaplnených nádejí. Je nereálne, aby Putin veril, že sa mu podarí odrezať pobaltské štáty od NATO a EÚ. Na druhej strane je pre Rusko skutočne dôležité, aby sa protiruské nálady v pobaltských štátoch udržali pod kontrolou,“ povedal Wolfgang Ischinger, bývalý predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Verí, že baltský plán nie je stratégiou, ale skôr pokusom zabrániť zhoršeniu situácie.
Predstaviteľ západných spravodajských služieb, s ktorým sme hovorili a požiadali o zhodnotenie plánu Kremľa, tiež súhlasil s tým, že dokument nie je o úsilí Ruska získať väčší vplyv v pobaltských štátoch, ale o udržaní aspoň vplyvu, ktorý už má.
Rusko na tento účel využíva hybridné opatrenia: podporuje proruské strany, využíva rusky hovoriace menšiny, najmä tie, ktoré majú dvojité občianstvo v Lotyšsku a Estónsku. „Vedieme hybridnú vojnu s Ruskom a Baltský plán je klasickým nástrojom mäkkej sily,“ hovorí expert.
„Samozrejme, musíme venovať veľkú pozornosť takýmto plánom,“ hovorí Alexander Toots, zástupca generálneho riaditeľa estónskej vnútornej bezpečnostnej služby, „Musíme však pochopiť, z akého obdobia tieto dokumenty pochádzajú. Nemôžeme vyvodzovať závery len z takýchto materiálov, pretože môžu úmyselne zavádzať o závažnosti skutočných túžob Ruska. To znamená, že musíme vyhodnotiť aj signály v praxi: či existujú náznaky, že sa snažia realizovať takéto plány. Alebo možno sú stanovené strategické ciele už zastarané, pretože okolnosti sa zmenili. Ak vidíme, že plány sa realizujú, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ich zastavili.“
LRT poslal otázky proruským aktivistom Juraitisovi a Schvencioneneovi, ale zatiaľ nedostal odpoveď.
Autori článku: Indrė Makaraitytė, Mindaugas Aušra, urgita Čeponytė, Rūta Juknevičiūtė, Jurga Tvaskienė. Prvýkrát bol zverejnený na portáli Lrt.It.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik od voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Alebo diskutujte o histórii, patová situácia v Minsku
Pôvodný názov článku: Ujawniono plany Rosji wobec krajów bałtyckich
