Už viac ako rok a pol Ukrajina odoláva totálnej ruskej invázii a ukrajinské mestá sú denne ničené v dôsledku ostreľovania. Napriek tomu komunity postupne obnovujú obytné budovy a sociálnu infraštruktúru.
Na Ľvovskom mestskom fóre počas panelu o nástrojoch na obnovu a transformáciu komunít odborníci z celého sveta reflektovali obnovu Ukrajiny. Zapísal som si najdôležitejšiu vec.
***
Prestavba a zapojenie
Fulco Treffers, spoluzakladateľ mestskej koalície RoZkvit, pracoval na stratégii obnovy Mariupolu, ktorá bola tiež predstavená počas fóra. Poznamenal, že obnova Ukrajiny by mala byť lepšia ako pred vojnou, ale teraz musí byť rýchla, pretože tisíce ľudí potrebujú nové bývanie. Zároveň je potrebné zapojiť do obnovy miestne komunity, ktoré musia vyjadriť svoj názor na to, aké by malo byť ich mesto.
Zdôraznil, že teraz musí pokračovať proces decentralizácie, ktorý v Ukrajine prebiehal niekoľko rokov pred totálnou inváziou.
„V posledných rokoch Ukrajina úspešne zaviedla decentralizáciu, čo znamená, že na mieste sa vytvorili iniciatívne skupiny, ktoré sa musia zapojiť do rekonštrukcie, ako aj developeri a architekti,“ domnieva sa Fulco Treffers.
Dodal, že proces zapojenia alebo participácie spoločnosti je zložitý a zdĺhavý, je to však jediná cesta, ktorou sa Ukrajina musí pohnúť v záujme kvalitnej obnovy zničenej infraštruktúry.
Ako príklad takejto účasti uvádza Fulco Treffers mesto Soledar v Doneckej oblasti, ktoré je teraz zničené a okupované Rusmi. V roku 2021 zorganizovali projekt Izolyatsia s cieľom zapojiť obyvateľov do mestského zlepšenia mesta. Podľa výsledkov verejných diskusií a majstrovských kurzov niekoľko týždňov pred plnohodnotnou inváziou predstavil Fulco Treffers projekt obnovy mesta. Podobné participatívne projekty sa realizovali v Kryvyj Rih a Mariupole.
„Vyšli sme do ulíc, rozprávali sme sa s ľuďmi, pýtali sme sa ich, čo chcú, čo sa im páči a čo nie, požiadali sme ich, aby tieto predmety označili farebnými nálepkami,“ povedal Fulco Treffers o práci s komunitou v Mariupole v roku 2015.
Na záver dodal, že Ukrajina by mala vyvinúť právny mechanizmus na riadnu rekonštrukciu miest, prilákať investorov na pilotné projekty, ktoré sa môžu stať indikatívnymi pre iné komunity, ako aj organizovať vzdelávacie programy pre mestských poslancov a úradníkov, zainteresované strany a študentov, ktorí sa stanú iniciatívnou skupinou pre obnovu komunity.
Učte sa od ostatných
Riaditeľ architektonickej holandskej nadácie „Archis“ a člen mestskej koalície RoZkvit Lilet Braddels, ktorý skúmal rekonštrukciu povojnových miest, hovoril o skúsenostiach s obnovou Prištiny, mesta v Kosove, ktoré trpelo počas balkánskych vojen. Podľa nej Prištinu prestavali najmä obyvatelia, ktorí sa po skončení vojny vrátili do svojich domovov. Vláda však reguláciu procesov neorganizovala.
„Začali prestavovať svoje domovy bez regulácie, bez jasného pochopenia toho, čo by mali byť. Chceli ich len prestavať čo najväčšie a čo najrýchlejšie. Je to zlý príklad a nie je to len o krásnych alebo nie krásnych, je to o bezpečnosti týchto budov, väčšina z nich bola postavená príliš blízko seba a je to nebezpečné,“ povedala Lilette Braddelsová.
Ďalším príkladom je mesto Birzeta v Palestíne, ktorého rekonštrukciu aktívne iniciovali samotní obyvatelia. Historická architektúra bola v meste zničená, takže UNESCO sa pripojilo k rekonštrukcii z iniciatívy OSN.
Obnova komunít, nie domovov
Ukrajinský urbanista, zakladateľ agentúr Zvidsy a ReStart Oleksandr Ševčenko poznamenal, že štrukturálnym objektom obnovy by mala byť komunita, nie budova. Hromada sa zároveň musí samostatne rozhodnúť, ako by mala vyzerať po obnove a súhlasiť so všetkými návrhmi vlády alebo investorov je slabá pozícia.
Poznamenal, že obnova komunít je dlhý proces a takmer každá z nich prejde od grantového „rýchleho občerstvenia“ k vytvoreniu plánu trvalo udržateľného rozvoja. Pre tento proces budú rozhodujúce nasledujúce 2-3 roky, počas ktorých sa vytvoria darcovia grantov a partneri, ako aj iniciatívna komunita, ktorá bude riadiť proces obnovy.
Podľa Oleksandra Ševčenka môže obnova určitých zariadení trvať až 10 rokov, je však potrebný čas na humánny prístup k tomuto procesu.
