Útok na historické budovy vo Ľvove, barbarské ostreľovanie a zničenie Odesy prinútili UNESCO tvrdšie a pohotovejšie reagovať na akcie Rusov. Koordinátorka UNESCO Chiara Dezzi Bardeschiová pricestovala do Ľvova a navštívila miesto útoku.
UNESCO sa zaviazalo, že týmto prípadom venuje v septembri veľkú konferenciu Francúzsku, kde jasne pomenuje vinníkov a pomôže odborníkom pri obnove historických pamiatok. Na druhý deň plánujú zástupcovia UNESCO navštíviť Odesu.
Medzitým vo Ľvove pokračujú práce na otvorení kultúrneho centra UNESCO. Priestor budúceho centra sa nachádza na ulici Kniazia Romana, teraz tam prebieha rekonštrukcia.
Kultúrne centrum sa otvorí v priestoroch Ľvovského rozhlasového mestského podniku čiastočne na prvom a druhom poschodí. Projekt je financovaný Španielskom (Španielska medzinárodná rozvojová agentúra AECID) / a realizovaný vo Ľvove pod koordináciou UNESCO, jeho náklady sú 1,5 milióna eur.
Prečo Ľvov? Čo bude kultúrne centrum robiť? O tom všetkom sme sa rozprávali so zástupkyňou UNESCO v Ukrajine, profesorkou archeologickej ochrany Chiarou Bardeschi počas jej návštevy mesta 19. júla.
Rozhovor sa, samozrejme, dotkol aj témy zachovania architektonického dedičstva v podmienkach ruskej agresie.
Chiara Deci Bardeschi (foto: Úrad UNESCO v Ukrajine)
Povedzte nám, prosím, viac o kultúrnom centre, ktoré sa má otvoriť vo Ľvove.
Tento priestor by mal byť univerzálny a mal by poskytovať platformu pre profesionálnych umelcov, kultúrne spoločnosti a mal by byť aj platformou pre vzdelávanie v rôznych oblastiach. Ponúkame priestor pre umelcov, výstavy, rôzne kultúrne podujatia, koprodukciu, kreativitu.
Prečo Ľvov?
Od februára 2022 pracuje UNESCO v dvoch hlavných smeroch. Na jednej strane fyzická ochrana kultúrneho dedičstva vo všetkých jeho formách.
Na druhej strane investovanie a podpora umelcov a profesionálov v oblasti kultúry. Po totálnej ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa na fronte ocitlo mnoho profesionálov, existujú aj iné dôvody, prečo ľudia nemôžu pokračovať v práci v oblasti kultúry a podporovať svojimi aktivitami svoje rodiny. Žiaľ, oblasť kultúry a poskytovanie kultúrnych služieb sa výrazne obmedzila.
Takže toto centrum tiež ukazuje, že kultúra je, že kultúra je zdrojom odolnosti pre komunity, pre profesionálov, pre spoločnosť ako celok. Pokiaľ ide o Ľvov, je to nepochybne mesto s veľkou umeleckou aktivitou, mesto, kde je veľa umelcov a vysídlených osôb. Je to kreatívne mesto, nehovoriac o tom, že je tiež mestom svetového dedičstva UNESCO.
Je dôležité, aby kultúrne centrá naďalej žili a rozvíjali sa aj v núdzových situáciách. Podporili sme už viac ako sedem kultúrnych projektov po celej krajine. Vo veľmi odlišných kultúrnych sférach. V Ivano-Frankivsku, Kyjeve, tiež v Charkove, v Dnipre, v Chersone.
Vďaka tomu sme pochopili, že kultúra je stredobodom všetkého nášho blahobytu. Najmä v situácii, v ktorej sa teraz Ukrajina nachádza, je to veľmi dôležité.
Podieľali sme sa na urgentnej oprave viacerých múzeí. V Odese, v štyroch múzeách v Kyjeve atď. Vykonali sme 22 návštev s cieľom posúdiť škody v štyroch regiónoch s cieľom obnoviť ich. Opravy a reštaurovanie však musia ísť ruka v ruke s podporou umelcov a kultúrneho života vo všeobecnosti.
Tento projekt je financovaný španielskou inštitúciou a jeho realizácia je navrhnutá na dva roky. Prvým rokom je práca na obnove priestoru. A zatiaľ čo práce pokračujú, pracujeme na programoch, aby boli pripravené hneď po dokončení reštaurátorských prác.
Vo Ľvove pokračujú práce na otvorení kultúrneho centra UNESCO (foto Bohdan Yemets)
v Ukrajine ste začali pracovať už počas totálnej invázie. Čo inšpirovalo toto rozhodnutie?
v Ukrajine som začal pracovať v októbri 2022. Už vo februári 2022 som povedala, že generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulay zdôraznila dôležitosť podpory ľudí a kultúrnych inštitúcií v týchto ťažkých časoch. Na podporu kultúry, vzdelávania, novinárov, tlače. Informácie musia byť tiež zdokumentované a zaslané.
Čo ma osobne motivovalo? Osobne si myslím, že je to aj naša povinnosť, slúžime členským štátom UNESCO a je veľmi dôležité ponúknuť im pomoc. Inšpiruje ma, koľko učiteľov a kultúrnych pracovníkov pracuje každý deň napriek všetkým ťažkostiam. Videl som učiteľov učiť študentov pod schodmi metra.
Videl som múzejných profesionálov pracovať v múzeách počas leteckého poplachu na ochranu exponátov. A to všetko ma veľmi inšpirovalo. Chcel som pomôcť vyrovnať sa s takým ťažkým bremenom.
Audrey Azoulay poslala minulý rok list ministrovi zahraničných vecí Ruskej federácie, aby mu pripomenula povinnosť zachovať kultúrne dedičstvo podľa medzinárodného práva. Prišla už nejaká reakcia?
Generálny riaditeľ tak v marci 2022 zaslal list ruskému ministrovi zahraničných vecí Lavrovovi, v ktorom sa odvolával na povinnosti krajín, ktoré ratifikovali dohovory UNESCO, najmä, Dohovor z roku 1954, ktorého cieľom je chrániť kultúrne dedičstvo v prípade ozbrojeného konfliktu. Hovorilo sa tiež, že výber lokalít kultúrneho dedičstva ako vojenských účelov je porušením tohto dohovoru.
Odpoveď prišla v apríli, to znamená, že minister potvrdil konkrétne záväzky vyplývajúce z dohody s UNESCO.
Vidíme, že to nefunguje. Čo konkrétne možno urobiť na ochranu kultúrneho dedičstva?
S kolegami sme navštívili poškodené historické budovy v nárazníkovej zóne svetového dedičstva UNESCO vo Ľvove. Je to hrozné. V prvom rade smútime nad stratou života. Existuje tiež veľa rodín, viac ako 60 rokov, ktoré sú v ťažkej situácii a čakajú na obnovu svojich domovov. Poškodené boli aj historické budovy.
Vo Ľvove pokračujú práce na otvorení kultúrneho centra UNESCO (foto Bohdan Yemets)
Už 7. júla generálny riaditeľ UNESCO vydal vyhlásenie, v ktorom tento čin kategoricky odsúdila. Bolo to prvýkrát, čo boli historické budovy v zóne UNESCO poškodené v Ukrajine. Toto je v nárazníkovej zóne, ktorá je takou chránenou zónou pre centrum.
Už 7. júla som bol vo Ľvove, mal som stretnutieIR so starostom. Porozprávali sme sa so špecialistami, okamžite sme zapojili architekta, odborníka na 3D fixáciu, aby vypracoval predbežnú dokumentáciu. Táto dokumentácia je dôležitá, pretože vám skutočne umožňuje rýchlo reagovať a podrobnejšie zostaviť celý plán ochrany, potrebné stratégie obnovy.
Dnes (19. júl – vyd.) Bol som tam znova, stretol som sa s tímom odborníkov, aby som sa pokúsil určiť najvyššie priority, pretože dokumentácia sa robí veľmi starostlivo, čo si vyžaduje veľa času. Budúci týždeň v Kyjeve zorganizujeme prvé školiace stretnutie so všetkými správcami lokalít svetového dedičstva, ako aj mestskými správami, aby spolupracovali podľa platných štandardov, ako aj využívali najnovšie technológie v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.
Bude tiež príležitosť diskutovať s medzinárodnými odborníkmi o problémoch zachovania dedičstva a získať technické poradenstvo uznané Dohovorom o ochrane svetového dedičstva z roku 1972. Najmä od ICOMOS a ICOM, ktoré pracujú na núdzovej situácii.
Takže toto sú naše plány, pokračujeme v práci na presnejšom akčnom pláne a hľadáme, ako najlepšie podporiť možnú obnovu týchto budov.
UNESCO monitoruje lokality v Ukrajine poškodené alebo zničené počas vojny. Ako presne sa tento záznam vedie? Aké sú svetové skúsenosti v oblasti obnovy pamiatok zničených počas vojny?
UNESCO iniciovalo okamžitý monitoring poškodených pamiatok vo februári 2022. To sa uskutočnilo analýzou satelitných snímok po 24 hodinách a po 48 hodinách po útokoch a zničení, ku ktorým došlo. Ak je to možné, vykonávajú sa aj kontroly v teréne.
Dnes v Zoznam objektov, kontrolované UNESCO a opakujem overené, existuje 270 lokalít vrátane historických lokalít, archeologických lokalít atď.
Vo Ľvove pokračujú práce na otvorení kultúrneho centra UNESCO (foto Bohdan Yemets)
Opakujem, hovoríme len o tých lokalitách, kde UNESCO mohlo vykonať inšpekciu. A chápeme, že tento zoznam, bohužiaľ, sa zvýši (Odvtedy Rusko ostreľovalo historické centrum Odesy, kde UNESCO poškodilo 29 historických budov Odsúdený toto, – vyd.).
Okrem toho spolupracujeme s ministerstvom kultúry a ďalšími štátnymi inštitúciami na rýchlej analýze strát a potrieb. Odhadujeme, že dnes sme fyzicky poškodili lokality kultúrneho dedičstva v hodnote 2,6 miliardy dolárov. Odhadli sme celkové straty v oblasti kultúry na viac ako 15 miliardách. Sumu potrebnú na rekonštrukciu kultúrnej sféry v nasledujúcich 10 rokoch sme odhadli na takmer 7 miliárd dolárov. A vždy zdôrazňujeme, že to bohužiaľ nie sú konečné čísla.
A prečo je Rusko stále členom UNESCO? Existujú mechanizmy na vylúčenie agresorskej krajiny, ktorá ničí svetové dedičstvo?
Podľa Charta UNESCO (jeho 2. článok), každá krajina ukončí svoje členstvo v UNESCO, ak je vylúčená z OSN. Preto teraz nemôžeme konať týmto smerom. To, čo môžeme urobiť a čo robíme, je každý deň pracovať na zdokumentovaní a náprave zničenia. A robíme na to veľa aktivít, zbierame materiály, o ktorých som hovoril skôr.
Ide o monitorovanie, pozorovanie analýzou satelitných snímok, návštevy expertov v teréne, školenia ukrajinských expertov, využívanie nových technológií atď. Je to veľa práce, ktorú môže členský štát UNESCO, v tomto prípade Ukrajina, použiť na začatie právneho prípadu.
Stalo sa tak v Mali, keď boli hrobky zapísané do svetového zoznamu úmyselne poškodené Dedičstvo. Medzinárodný trestný súd použil našu dokumentáciu (Medzinárodný trestný súd v Haagu odsúdil na deväť rokov väzenia islamistu, ktorý zničil starobylé mauzóleá a mešity v malijskom Timbuktu počas konfliktu na severe krajiny v roku 2012.. Podobný prípad sa vyskytol v bývalej Juhoslávii atď. Môžeme teda poskytnúť dokumentáciu a vykonať prípravné práce.
Existuje aj legislatívny rámec, dohovor, ktorý obsahuje konkrétne články, hovorí o trestných činoch a o tom, ako reagovať na porušenia a ako ich kvalifikovať.
Ale je to UNESCO, ktoré túto prácu nerobí. To by mala urobiť Ukrajina.
Hlavná fotografia: Chiara Dezzi Bardeschi prišla do Ľvova a navštívila miesto ruského útoku na ulici Stryiska (foto z Facebboku Andrija Moskalenka).
