Pomalá bezzubá reakcia OSN a ďalších medzinárodných organizácií na vyhodenie HPP Kachovka do vzduchu ruskými okupantmi spôsobila novú vlnu rozhorčenia a sklamania Ukrajincov. Zástupcovia orgánov tiež neskrývali svoju nespokojnosť s ľahostajnosťou medzinárodného spoločenstva k novému činu zločinu agresorskej krajiny. Bezmocnosť a neúčinnosť medzinárodných štruktúr určených na ochranu mieru a spravodlivosti vo svete však nie je ničím novým.
Prvá svetová vojna v rokoch 1914-1918 urobila hlboký dojem na súčasníkov, pokiaľ ide o rozsah nepriateľských akcií, počet úmrtí a spôsobených zničení. Vznik nových smrtiacich zbraní a ich použitie v praxi viedlo k mnohým obetiam. Vtedajší západní politici chceli, aby sa nová veľká vojna v budúcnosti už nestala realitou. Na tento účel bola vytvorená medzinárodná organizácia Spoločnosť národov.
Zakladatelia Spoločnosti národov si pre ňu stanovili ušľachtilé ciele. Organizácia mala zabezpečiť mier na planéte a mierové riešenie sporov medzi krajinami. A tiež bojovať za odzbrojenie, kolektívnu bezpečnosť a zlepšenie kvality života na planéte. Spočiatku boli aktivity tejto štruktúry relatívne úspešné. Spoločnosť národov sa stala platformou, kde sa stretávali a rokovali diplomati z rôznych krajín sveta. Do svojich radov boli prijaté štáty z rôznych kontinentov. Dokonca aj krajiny, ktoré neboli členmi Spoločnosti národov, prejavili záujem o jej prácu. Medzinárodná organizácia tiež dokázala vyriešiť niekoľko územných hraničných sporov v rôznych častiach sveta. Na tomto mieste však bola jeho účinnosť vyčerpaná. Keď vstúpili do hry veľké mocnosti sveta, ktoré opäť stanovili cieľ zmeniť hranice svojich susedov vojenskými prostriedkami, Spoločnosť národov im nemohla oponovať. Inštitúcia vytvorená s cieľom zabrániť ďalšej svetovej vojne bola touto vojnou zničená.
Vážne poplašné zvony sa objavili začiatkom 1930. rokov. Člen Spoločnosti národov a stály člen Rady ligy, Japonská ríša začala dobývať Mandžusko v roku 1931. Pokusy ukončiť agresiu zlyhali. Taktiež nebolo možné uvaliť ekonomické sankcie proti Japonsku alebo vytvoriť medzinárodnú vojenskú koalíciu pod záštitou Ligy. V roku 1933 oficiálne Tokio oznámilo svoje vystúpenie zo Spoločnosti národov. V tom istom roku to urobilo Nemecko, kde sa k moci dostal Adolf Hitler. Okrem toho nacisti dali otázku opustenia Spoločnosti národov na referendum, kde za ňu hlasovalo viac ako 90% Nemcov.
Napätie vo svete sa stupňovalo. Všetky snahy Spoločnosti národov zastaviť novú vojnu boli márne. Táto štruktúra nedokázala zaviesť účinné sankcie proti Taliansku, ktoré napadlo Etiópiu v roku 1935. Liga nezastavila španielsku občiansku vojnu v rokoch 1936–1939. Búrkové mraky nového veľkého konfliktu sa opäť zhromažďovali nad Európou. A to všetko sa stalo s úplnou bezmocnosťou inštitúcie, ktorá bola vytvorená práve preto, aby zabránila novým vojnám. Sebectvo jednotlivých členov Ligy, samoodstránenie Spojených štátov, ktoré nikdy neratifikovali Versailleskú mierovú zmluvu s Nemeckom a chartu Spoločnosti národov, ktorá je v nej zahrnutá, urobilo depresívny dojem.
Na tomto pozadí sa ZSSR v roku 1934 stal členom Spoločnosti národov. Pozvánky totalitnému komunistickému štátu na vstup do medzinárodnej organizácie poslalo 30 členských štátov. A iniciátorom bolo Francúzsko. ZSSR bol tiež zvolený do stálej rady Ligy. Ako vidíme, prijatiu sovietsko-komunistického impéria do Spoločnosti národov nezabránila ani novoorganizovaná genocída ukrajinského národa počas hladomoru, ani jeho otvorene protidemokratická agresívna povaha. ZSSR však nezostal v Spoločnosti národov dlho. V decembri 1939, po sovietskom útoku na Fínsko a záberoch masového bombardovania fínskych miest, svetové spoločenstvo začalo požadovať vylúčenie ZSSR z Ligy. Sovietska vláda vymyslela rôzne nezmysly. Dostalo sa to až do bodu, že ľudový komisár pre zahraničné veci Viačeslav Molotov povedal: ZSSR nie je vo vojne s Fínskom a ohnisko vojny zapálila fínska vláda, ktorá už stratila svoju legitimitu. Ale nikto nebral klamstvá Moskvy vážne.
14. decembra bolo zvolané zasadnutie zhromaždenia Spoločnosti národov. Z iniciatívy Argentíny bola do programu zaradená otázka vylúčenia Sovietskeho zväzu. Dôvodom je agresia voči Fínsku. Zo 40 členských štátov Spoločnosti národov hlasovalo za návrh rezolúcie zhromaždenia 28 štátov. Rada Spoločnosti národov prečítala rezolúciu prijatú zhromaždením a vydala rezolúciu o vylúčení Sovietskeho zväzu. Kremeľ nebol nijako zvlášť rozrušený. S istotou sa vydal na cestu vojny a nového rozdelenia sveta. Naopak, Moskva poznamenala, že teraz má „hands-free“ a nie je viazaná Spoločnosťou národov.
Ako vidíte, predchodca OSN, Spoločnosť národov, nemohol zastaviť druhú svetovú vojnu. Rozhodnutie vylúčiť ZSSR bolo vlastne posledným rozhodnutím ligy. V tom čase už vo svete začala nová veľká vojna. Poľsko bolo obsadené Treťou ríšou. Činnosť ligy sa nakoniec zastavila. A v roku 1946 bol rozpustený. V niektorých ohľadoch sa však Spoločnosť národov kvalitatívne líši od moderná OSN. Potom boli agresori prinajmenšom vylúčení z medzinárodnej štruktúry. Alebo odišli z vlastnej iniciatívy, ako to urobili Japonsko, Nemecko a Taliansko. Súčasná OSN nie je schopná ani takéhoto činu. Je to spôsobené špecifickými právnymi normami. Charta OSN nestanovuje možnosť zbaviť krajinu stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN. Vylúčenie krajiny z OSN si vyžaduje súhlas dvoch tretín členov Valného zhromaždenia OSN a jednomyseľné schválenie tohto rozhodnutia Bezpečnostnou radou. Preto, ak je agresor členom Bezpečnostnej rady, je zaručené, že sa nebude báť vylúčenia z OSN.
A agresori minulosti, bez ohľadu na to, ako cynicky to môže znieť, boli úprimnejší k svetu a k sebe. Japonsko, Nemecko a Taliansko sa vydali na cestu novej vojny, ale nevyužili platformu Ligy na pravidelné falošné vyhlásenia o záväzku k mieru a obviňovanie svojich obetí. Vybrali si svoju cestu a kráčali po nej, cítiac slabosť a nejednotu svetového spoločenstva. Namiesto toho Rusko nechce vystúpiť z OSN. Plne využíva svoj vplyv v medzinárodných organizáciách, aby tam zasieval lži a nepravdy, úplne prekrúcal fakty, predstieral, že je obeťou agresívneho správania NATO, splietal nezmysly o ukrajinských biolaboratóriách a jadrových zbraniach. A dokonca podať žiadosť o Kyjev na Medzinárodný súdny dvor v súvislosti s jeho „vyhodením do vzduchu HPP Kachovka“. Agresor a medzinárodný zločinec má zákonom chránenú privilegovanú schopnosť klamať celému svetu a vyhýbať sa zodpovednosti. A OSN s tým jednoducho nemôže nič urobiť. Zmenila sa na platformu pre agresora, ktorý vysiela svoje správy prostredníctvom medzinárodných svetových organizácií.
Zlyhanie medzinárodných organizácií zabrániť agresii alebo postaviť agresora pred súd by nemalo prekvapiť ani šokovať. Je zrejmé, že štruktúry ako OSN alebo Spoločnosť národov môžu prispieť k riešeniu určitých svetových problémov, ale na oveľa nižšej úrovni a v menšom rozsahu. Sú však takmer neschopní vyrovnať sa s túžbou nejakého totalitného režimu zapáliť oheň vojny alebo prekresliť štátne hranice na politickej mape sveta. Ak náhle dôjde k novej svetovej vojne, OSN bude rovnako paralyzovaná ako Spoločnosť národov. V tomto svete plnom nebezpečenstiev a konfrontácií sa musíme v prvom rade spoľahnúť sami na seba. Alebo členstvo vo vojensko-politických blokoch, ako je NATO.
