Mali by sme sa zaujímať o správy, ako sa hovorí, „z močiarov“, to znamená z Ruska? Mali by sme sledovať ich súperenie medzi „vežami Kremľa“, vojny „žiab a zmijí“? Áno, určite. Pozícia, že ma tá sračka nezaujímala, bola krajne neproduktívna predtým, keď bol severovýchodný sused len v stave potenciálnej hrozby. Po krymskej okupácii a invázii do Donbasu sa stala falošnou. A od totálnej invázie sa takáto pozícia stala kriminálne bezvýznamnou.
Musíme si byť jasne vedomí toho, čo sa tam deje, a to na rôznych úrovniach – od nálady vo vnútornom kruhu diktátora Putina až po preferencie obyčajných Rusov. Je obzvlášť užitočné vedieť o nálade v ruskej armáde a iných orgánoch činných v trestnom konaní, o kolíziách a konfliktoch, ktoré sa tam odohrávajú. Hrá nám do karát, že prípady konfrontácie medzi ruskou armádou sa čoraz viac začínajú dostávať na vrchol.
Pozoruhodným príkladom toho je video s podplukovníkom Romanom Vinivitinom, ktorý bol zajatý PMC „Wagner“, ktorý podáva správy „Putinovmu šéfkuchárovi“ Jevgenijovi Prigožinovi. Ani jedno, ale niekoľko videí, ktoré dávajú dôvod hovoriť o celom „prípade vinivitínu“.
8. júna sa na mnohých ruských internetových stránkach objavilo video, kde táto osoba hovorí o svojom zadržaní, šikanovaní a mučení spáchanom bojovníkmi PMC „Wagner“. A na konci svojho prejavu plukovník Vinivitin, ktorý sa obracia na Prigožina, vyhlasuje: „Jevgenij Viktorovič, diskreditujete ozbrojené sily Ruskej federácie a snažíte sa prezentovať PMC „Wagner“ ako jedinú efektívnu štruktúru.“ A „diskreditácia armády“ v súčasnosti v Rusku je najtrestnejším zločinom. Oveľa vyššie ako nezákonné zadržiavanie, zneužívanie a iné vojnové zločiny, ktoré spomenieme v kontexte tohto videa.
Teraz si pripomeňme predchádzajúce video s tým istým hrdinom, ktoré zverejnila tlačová služba Jevgenija Prigožina. V ňom podplukovník Vinivitin kajúcne hovorí so zbitou spoločnosťou, že spolu so svojimi bojovníkmi odzbrojil skupinu rýchlej reakcie PMC „Wagner“ a vystrelil na auto „Wagnerites“. Podľa neho to urobil z „osobného nepriateľstva“. Podplukovník pripúšťa, že takéto rozkazy vydával pod vplyvom alkoholu. Na konci s odfrknutím tvrdí: „Vinný.“
Ale už vo videu z 8. júna Vinivitin popiera všetko, čo povedal, a vysvetľuje, prečo klamal sám sebe: „Neskôr som bol zajatý, držaný v suteréne, mučený takým spôsobom, že žiadny zatrpknutý ruský vojak by sa nevysmieval zajatému vojakovi Ozbrojených síl Ukrajiny. Bili ma, nenechali ma spať, trikrát v noci ma jednoducho vytiahli z pivnice a pokúsili sa ma zastreliť. Video z môjho výsluchu je výsledkom nátlaku.“
Čo je pozoruhodné na tomto videu, okrem odhalenia „zložitých“ vzťahov medzi rôznymi bojujúcimi štruktúrami Ruska? Tu je fráza: „… rovnako ako by sa ktorýkoľvek zatrpknutý ruský vojak nevysmieval zajatému vojakovi Ozbrojených síl Ukrajiny.“ Čo je vlastne priznanie, že mučenie zajatých Ukrajincov ruskými vojakmi je bežné. Okrem toho sú šikanovaní natoľko, že sa už stáva štandardom krutosti, ktorý možno použiť na porovnanie. Napríklad: „Za zverstvá bol vylúčený z gestapa.“
Ale opis zverstiev „Wagnerovcov“ nekončí tam, a čím ďalej – tým desivejšie. Slovo Vinivitinovi: „Seržant major jedného z našich práporov bol unesený, bol mučený, mučený, striekaný do tváre kyselinou, poliaty benzínom. Náčelník štábu bol unesený, ktorý bol zbitý a zviazaný v bojovej oblasti… V apríli až máji sa v oblasti mojej zodpovednosti diskutovalo o nehoráznom prípade, keď bol vojak zo susedného areálu „znížený“ (znásilnený – pozn. red.) a jednoducho z beznádeje spáchal samovraždu. Vyskytli sa prípady, keď boli bojovníci unesení a pokúsili sa ich vymeniť za muníciu.“
Toto sú obvyklé skutky odvážnych chlapcov z PMC „Wagner“. Nech však čitatelia nemajú dojem, že krutosť je typická len pre nich. Vojaci z ruských ozbrojených síl často nie sú v žiadnom prípade horší ako oni v ich schopnosti zosmiešňovať vojakov iných ľudí (pripomíname citovanú frázu podplukovníka) a ich kamarátov, ako aj miestne obyvateľstvo okupovaných území, o čom nájdeme čoraz viac, oslobodzujeme naše mestá a dediny od nepriateľov.
V tejto súvislosti stojí za zmienku ďalší Video, už nie s Vinivitinom, hoci je v ňom spomenutý. Video bolo zaznamenané začiatkom mája vojakmi oddielu „Storm Z“, ktorý bol súčasťou 72. brigády, ktorej velil Vinivitin. Stojí za to v skratke vysvetliť, o akú „búrku Z“ ide. Toto je vlastne „krmivo pre delá“ naverbované z ruských väzníc, ale už nie Prigožinom, ale zástupcami ruského ministerstva obrany. Jeho bojovníci sa sťažujú na video, že Vinivitin sa zaoberá „zabíjaním personálutrestnou činnosťou a vydávaním trestných rozkazov.“ Za neuposlúchnutie jeho rozkazov sa vyhrážal, že zabije svojich podriadených. To znamená, že tento podplukovník nie je o nič lepší ako ten istý Prigogine so všetkými svojimi „Wagneritmi“. Je zbytočné hľadať ľudskosť v niektorých, že v iných.
Teraz analyzujme, čo sme sa naučili zo všetkých týchto videospráv. Tam boli také „žaby“ a „zmije“ – Prigozhin a Vinivitin. Ich jednotky boli umiestnené v susedstve niekde blízko Bakhmutu. Nejako museli koexistovať, hoci napätie medzi nimi zakaždým rástlo. Na potvrdenie je tu ďalší citát z posledného videa podplukovníka: „Napätie s Wagnermi pre mňa a moju brigádu začalo od prvých dní nášho presunu do Artemivska (Bakhmutskyi – ed.) smer. Stíhačky PMC „Wagner“ ukradli dva tanky T-80, štyri delá, „Kamaz“, bojové vozidlá pechoty.
Nejaký cirkus na drôte. Ako bolo možné v armáde ukradnúť tanky, bojové vozidlá pechoty, ktoré nikto nestrážil? No, už menej, pokračujte. Napätie v určitom bode dosiahne kritický bod. Armáda odzbrojuje „Wagnerovcov“, v reakcii na to zaútočia na veliteľstvo brigády a zajajú veliteľa. Tu by som chcel podrobnosti, ktoré, z nejakého dôvodu, bohužiaľ, ani Prigogine ani Vinivitin nedávajú. Medzi dvoma ruskými vojenskými skupinami došlo k skutočnej ozbrojenej bitke, predpokladáme, že niekto zomrel, niekto bol zranený. Niektorí sa nemohli okamžite vzdať ostatným a dokonca vydať svojho veliteľa bez boja. Aj keď si tam už zvykáte, nič nie je prekvapujúce. Možno, že na strane armády bolo rovnaké oddelenie „Búrka Z“, ktoré s radosťou dalo Vinivitin masakru.
Najzaujímavejšou vecou v tejto situácii je, že PMC „Wagner“ je stále nelegálnou štruktúrou. Preto je jeho účasť vo vojne nielen neregulovaná, ale jednoducho nezákonná. To znamená, že v skutočnosti ilegálna ozbrojená skupina zajala veliteľa armádnej brigády, nezákonne ho zadržala a dokonca ho mučila. V dôsledku toho v skutočnosti brutálne očiernil celú ruskú armádu.
V uvažovaní ideme ďalej. Naznačuje niekto, že Vinivitinovo video s poslednou reakciou bolo jeho súkromnou iniciatívou? Niet ani najmenších pochýb o tom, že ide o reakciu ruského ministerstva obrany. Že text, ktorý hovoril, bol dohodnutý s vojenským oddelením a samotné video bolo potom spustené prostredníctvom prístupných, aj keď neoficiálnych kanálov.
V dôsledku toho sa ministerstvo obrany neodvážilo riadne odpovedať prostredníctvom trestných orgánov. Neodvážila sa poslať časť svojho útočného elitného oddielu, aby zajala Prigožina alebo ho aspoň zastrelila. Každopádne, Putinov „šéfkuchár“ má svoju mocnú stráž 10-15 tisíc zločincov pripravenú vykonať ktorýkoľvek z jeho rozkazov.
Ani Prigožin nemá dostatočnú silu a vplyv na to, aby porazil svojich nepriateľov v ruskom vojenskom oddelení. Preto je nútený konať s partizánskymi nájazdmi a rovnakými „oddeleniami“. Okrem toho už obviňuje nielen armádu, ale aj celú provládnu ruskú elitu. „Obraciame sa na vás, pretože celá provládna elita reprezentovaná rytierom Rádu odvahy Gladkovom (Vjačeslav Gladkov – guvernér Belgorodskej oblasti Ruskej federácie – pozn. red.) zbabelo sa posadili a nechali svojich ľudí v zajatí, zatiaľ čo ich jednotky pokrývali mierumilovné mestá delostrelectvom,“ povedal Prigožin v komentári k nedávnym udalostiam v Belgorode.
Dá sa predpokladať, že táto vojna medzi „vežami Kremľa“ bude pokračovať a bude sa prehlbovať a rozširovať, kým niekto nezvíťazí. A nikto to nebude schopný zastaviť, dokonca ani Putin, ktorý sám vypustil džina z fľaše.
Vo všeobecnosti je to pozitívny signál pre Ukrajinu, pretože napätie medzi ruskými bezpečnostnými silami skôr či neskôr povedie ku kolapsu ruského frontu. Približne, ako sa to stalo v roku 1917. Je len otázkou času, kedy ruskí vojaci začnú hromadne opúšťať svoje pozície, útek z vojny, ktorej ciele sa za 15 mesiacov nikomu nestali jasnými.
