Na summite NATO vo Vilniuse v dňoch 11. až 12. júla môže Ukrajina od Aliancie dostať bezpečnostné záruky, ktoré budú „niečo medzi“ tými, ktoré predtým od NATO dostali Fínsko a Izrael. Uviedol to prezident Českej republiky, bývalý predseda Vojenského výboru NATO Petr Pavel v rozhovore „Rádio Sloboda„, uverejnené vo štvrtok 15. júna.
„Počul som o dvoch typoch alebo scenároch záruk. Jedným z nich sú záruky, ktoré boli poskytnuté Fínsku od začiatku ratifikačného procesu v súvislosti s jeho pristúpením. Odlišný prístup k bezpečnostným zárukám sa uplatnil na Izrael. Možno uvidíme niečo medzi tým. Ale myslím si, že ak na papieri opravíme to, čo už robíme pre Ukrajinu, a zahrnieme aj tento dlhodobý plán podpory, pre mňa to znie ako záruka,“ povedal český prezident.
Otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu od NATO bude podľa neho závisieť aj od toho, koľko peňazí chcú západné krajiny na takýto plán vyčleniť.
V súvislosti s pripravenosťou Ukrajiny vstúpiť do NATO Petr Pavel uviedol, že ukrajinská armáda má najviac skúseností v porovnaní so všetkými armádami NATO. Z technického hľadiska, „ak ešte nie je pripravená, bude čoskoro pripravená splniť štandardy NATO,“ povedal prezident.
Fínsko sa oficiálne stalo členom NATO 4. apríla 2023. Spolu so Švédskom sa po ruskom útoku na Ukrajinu vzdala neutrality a z bezpečnostných dôvodov sa rozhodla vstúpiť do NATO. Jeho vstup do Aliancie bol rýchlejší ako vo väčšine ostatných krajín. Koncom júna 2022 sa krajiny NATO rozhodli formálne pozvať Fínsko, aby sa stalo členom Aliancie.
Izrael nie je členom NATO, ale udržiava partnerstvo s Alianciou. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane zdôraznil, že Severoatlantická zmluva poskytuje bezpečnostné záruky len členom bloku, a preto Aliancia nebude brániť Izrael v prípade útoku naň napríklad zo strany Iránu a nebude sa podieľať na urovnaní konfliktu na Blízkom východe. „Izraelský model“ však zahŕňa poskytovanie vojenskej pomoci vrátane vybavenia, zbraní a spravodajských informácií. Americká pomoc Izraelu je v súčasnosti načrtnutá v 10-ročných dohodách, z ktorých najnovšia zaväzuje Washington poskytnúť v rokoch 2019 až 2028 vojenskú pomoc vo výške 38 miliárd dolárov.
