Úsvit 6. júna 2023 je novou hranicou ruských zverstiev na území Ukrajiny. Vyhodenie priehrady VE Kachovka do vzduchu posúva ruské akcie na ďalšiu úroveň – úroveň vyprovokovania rozsiahlych katastrof spôsobených človekom, ktoré ohrozujú bezpečnosť tisícov ľudí. Niežeby bol dôvod považovať Rusov za adekvátnych, najmä politické vedenie a armádu. Po genocídnych akciách v Buči, Izjume a ďalších mestách alebo po raketových útokoch na civilné budovy by akcie Rusov nemali byť prekvapením. A predsa, uprostred emócií mnohých Ukrajincov, nehovoriac o ďalších, ráno 6. júna bola jednou z dominantných emócií prekvapenie – naozaj to urobili?
O scenári, že Rusi vyhodia priehradu do vzduchu, sa písalo prinajmenšom vlani na jeseň po oslobodení pravobrežnej Chersonskej oblasti. Vďaka tomu alebo nie, ale v prvých hodinách po katastrofe sa nezdá, že by to bolo pre miestne úrady (s výnimkou okupovaných území) úplným prekvapením. A predsa, keď prišlo na vtedy ešte hypotetickú explóziu, väčšina reakcií bola ako „no, možno k tomu nedôjde“.
Trochu to pripomína posledné týždne pred 24. februárom 2022. Napriek zjavným známkam ruských príprav na útok a varovaniam západných partnerov nielen ukrajinské úrady, ale aj väčšina bežných občanov (medzi nimi aj autor týchto riadkov) stále tvrdohlavo dúfala, že „prekonajú“, že k najhoršiemu nedôjde. O rok a pol neskôr vidíme, že ilúzií je menej, ale ešte úplne nezmizli. Pri jednaní s Rusmi sa to môže vždy zhoršiť. Ukrajina a celý svet sa musia konečne poučiť. Zdá sa, že je čas zopakovať opatrenia radiačnej bezpečnosti.
Vyhodenie priehrady HPP Kachovka do vzduchu je ďalšou pripomienkou pre tých, ktorí očakávajú bleskovú a rozhodujúcu protiofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny. Ako, teraz naše tankové kolóny prerazia nepriateľský front masívnym úderom, pechota a vybavenie sa ponáhľajú dopredu a to je všetko, naše víťazstvo. Viac ako raz armáda a nielen povedali, že tieto ilúzie bránia triezvemu vnímaniu oveľa zložitejšej reality. Najmä cena, ktorú bude potrebné zaplatiť aj za veľmi úspešnú protiofenzívu. Teraz máme jasnú ukážku toho, čoho sú Rusi schopní tvárou v tvár pravdepodobnej takmer porážke. Ak nemôžu zachrániť okupované územia, sú pripravení ich premeniť na „spálenú“ (dobre, zaplavenú) krajinu. Preto bez straty viery v ozbrojené sily Ukrajiny a víťazstvo je potrebné zbaviť sa ilúzií, že „ďalšie dva alebo tri týždne“ a jedna protiofenzíva ukončia najväčšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny.
V čase písania tohto článku ešte neprišli jasné odpovede od iných štátov alebo medzinárodných inštitúcií. Samozrejme, že sa objavia. Nebolo by prekvapujúce, keby sa okrem odsúdenia Rusov ozvali panické hlasy volajúce po rokovaniach o záchrane matky prírody. Hlasy, ktoré opäť absurdne vyrovnajú zodpovednosť ukrajinskej a ruskej strany. Skutočným faktom je, že odteraz je ešte menej dôvodov presviedčať Ukrajinu, aby rokovala s nepriateľom. Nepriateľ, ktorý robí to, čo Rusi urobili s HPP Kachovka, nemôže byť pacifikovaný (pokiaľ úplne nestratil ani zvyšky morálky a hodnôt), môže byť len nútený vzdať sa.
Situácia s naivnou vierou vo „svetový mier“ je obzvlášť dôležitá vzhľadom na skutočnosť, že osobitný vyslanec pápeža Františka, kardinál Mateo Zuppi, je v súčasnosti v Ukrajine. Je ťažké povedať, či nová katastrofa vyvolaná Ruskom ovplyvní nezmyselný a pokrytecký postoj Apoštolskej stolice voči Ukrajine. A vzhľadom na to, že predchádzajúce zločiny nedali pápežovi jasný zmysel pre dobro a zlo v tejto vojne, nemôžem tomu uveriť.
„Čerešničkou na torte“ bola OSN. Niekedy sa zdá, že táto organizácia sa zámerne vystavuje nezmyselnému smiechu. Každý je už zvyknutý na večné „hlboké znepokojenie“, na neschopnosť Bezpečnostnej rady, kde Rusko a Čína majú právo veta. Ale v deň obrovskej katastrofy, v čase ďalšieho zločinu Rusov, je šírenie informácií o „dni ruského jazyka“ na ich oficiálnych sociálnych sieťach príliš veľa aj podľa štandardov OSN. Po prvé, agresor Rusko stojí na čele Bezpečnostnej rady, teraz je to tak – len v tejto vojne už bolo dosť argumentov nielen o neefektívnosti OSN tvárou v tvár hrozbám, ale aj o jej morálnej bezcennosti v mnohých aspektoch. Teraz je však oveľa jednoduchšie vysvetliť v hodinách dejepisu podstatu problémov medzivojnovej Spoločnosti národov.
Vyhodenie hrádze VE Kachovka do vzduchu spolu s nečinnosťou medzinárodných inštitúcií je ďalším príkladom krízy a nefunkčnosti existujúceho medzinárodného systému. Keď sa niektorí hráči snažia hrať podľa pravidiel a ostatní môžu beztrestne hádzať figúrky na súpera, je to cesta k chaosu, anarchii, k vláde silných, nie civilizovaných. Ak to Rusku prejde, prečo Čína v určitom okamihu neuverí, že uspeje v podobnom triku na Taiwane?
Ak sa pravidlá dajú beztrestne porušiť, systém nebude fungovať. Aby Aby sa obnovil aspoň zdanie existencie jasných noriem a stability, je potrebné solidárne a účelne potrestať porušovateľov. A ak dostupné nástroje na to nie sú vhodné, musíte konečne čeliť pravde a nahradiť ich inými. V prípade Ruska najlepšie podobné akciám podniknutým proti Nemecku v roku 1945. V opačnom prípade nebude zničenie priehrady Kakhovka vrcholom ruských zločinov, ale len ďalším krokom na ceste k nej. A aký bude tento vrchol v tomto prípade, je najhoršia otázka.
