Od totálnej invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 projekt Beacon Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) analyzuje obsah online médií v strednej a východnej Európe s cieľom sledovať kľúčové naratívy, ktoré môžu podkopať podporu Ukrajiny.
Pozorovali sme trendy na portáloch, fórach, blogoch, Facebook, Twitter, YouTube a Reddit, sa týkala troch hlavných tém: sankcií voči Rusku, utečencom a NATO. V zime sme pridali aj energetickú bezpečnosť. Do osobitnej správy uverejnenej k výročiu invázie sme zahrnuli aj ďalšie tri naratívy: biologické laboratóriá, „denacifikáciu“ a potenciálnu jadrovú vojnu. Údaje sa zbierali od februára 2022 do februára 2023.
Okrem toho bol vyvinutý nástroj na monitorovanie činnosti oficiálnych stránok v Francúzsko jednotlivé ruské diplomatické misie s cieľom lepšie pochopiť potenciálne oblasti rozšírených dezinformácií. Všetky tieto aktivity nám umožňujú získať jedinečné údaje o informačnom priestore v regióne strednej a východnej Európy, ako aj v jednotlivých krajinách.
Prehľad nenávistných prejavov v regióne
Ak vezmeme do úvahy Bulharsko, Českú republiku, Litvu, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Ukrajinu a Maďarsko, graf spoločných a potenciálne nepriateľských správ vo všetkých príbehoch je znázornený na nasledujúcom diagrame. Na základe vybraných kľúčových slov boli údaje štandardizované, ale upravené individuálne pre každú krajinu. Jedna skupina kľúčových slov bola vybraná na sledovanie spoločných vyhlásení a ďalšia skupina na identifikáciu potenciálne nepriateľských prvkov.
Potenciálne nepriateľský obsah uverejnený v týchto krajinách vykazuje pomalý klesajúci trend, hoci sa systematicky vyvíja úsilie na šírenie určitých posolstiev. Ak vezmeme do úvahy trendy vo všeobecnosti, existujú momenty, najmä v „pokojnejších“ obdobiach s menšou intenzitou informácií, keď percento potenciálne nepriateľského obsahu tvorí väčšinu diskurzu v informačnom priestore každej krajiny. Podrobné údaje o krajinách sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Zdroj: Výskum projektu majáka IRI, Microsoft Power BI
Od 15. februára 2022 do 14. februára 2023 celkový počet zmienok o študovaných príbehoch v každej krajine presiahol 18,6 milióna. Najväčší počet bol zaznamenaný v Nemecku (viac ako 8,4 milióna), Poľsku (takmer 4,7 milióna), v Ukrajine (takmer 1,6 milióna) a Českej republike (viac ako 1,3 milióna), po ktorom nasledovalo Rumunsko (828 tisíc), Slovensko (787 tisíc) a Bulharsko (712 tisíc) a najmenej – v Litve a Maďarsku. Zároveň bol počet potenciálne nepriateľských správ pre jednotlivé krajiny nasledovný: Nemecko – 1,5 milióna, Poľsko – 823 tisíc, Bulharsko – 214 tisíc, Česká republika – 183 tisíc, Rumunsko – 135 tisíc, Slovensko – 114 tisíc. a nakoniec Ukrajina – 98 tisíc. To naznačuje, že krajiny s najvyšším percentom nepriateľských správ o štyroch metanaratívoch boli Bulharsko (30%), Nemecko (18%) a Poľsko (18%).
Pri analýze nepriateľskej zložky medzi meta-naratívmi na regionálnej úrovni, s výnimkou Nemecka (ako ukazuje graf nižšie), sa najčastejšie potenciálne nepriateľské naratívy týkali utečencov (24%), sankcií proti Rusku (21%), energetickej bezpečnosti (17%) a NATO (9%).
Zdroj: IRI Beacon Project Research, Microsoft Power BI
V celom regióne Twitter bola najpopulárnejšou platformou na šírenie príbehu s takmer 5,6 miliónmi tweetov. Druhé miesto obsadili online správy (2,8 milióna zmienok) a tretie – Francúzsko s takmer 0,9 milióna príspevkov. Fóra, blogy, Reddit a YouTube boli menej populárne. V celom regióne mali online spravodajské kanály najväčší podiel nepriateľského obsahu (26%) a blogy, hoci menej viditeľné, takmer 23%. Prípad Twitter jedinečný v tom, že vo väčšine sledovaných krajín nie je významný: napríklad v Bulharsku, Rumunsku alebo na Slovensku zohráva okrajovú úlohu a je oveľa menej prítomný medzi širokou verejnosťou. Francúzsko zostáva jedinou významnou platformou, ktorá má vplyv v celom regióne.
Pre porovnanie, počet pracovných miest v Twitter v Bulharsku predstavoval 34 tisíc ton. zo 712 tisíc. celkový online obsah, zatiaľ čo v Poľsku – 3.4 milióna tweetov z celkového obsahu 4.7 milióna. Takže v diskusiách v Twitter V týchto krajinách dominujú mainstreamoví a oficiálni aktéri, čo ovplyvňuje vzťah medzi nepriateľskými a všeobecnými správami. Inými slovami, analýza situácie je založená len na údajoch Twitter môže skresliť skutočný rozsah a celkový obraz informačných hrozieb.
Ak však do súboru údajov zahrnieme Nemecko, proporcie sa výrazne zmenia. Potenciálne najnepriateľskejšie naratívy sa týkajú energetickej bezpečnosti. Téma utečencov je na druhom mieste a komunikácia proti NATO prevláda nad komunikáciou o sankciách. Údaje ukazujú, že len v nemeckom informačnom priestore sa uskutočnili viac ako tri milióny vyhľadávaní týkajúcich sa energetickej bezpečnosti.
Analýza založená na nemeckých zdrojoch
Reakcia na informačné hrozby v Bulharsku, Poľsku a Rumunsku
Projekt Maják IRI spolupracuje s partnermi v Bulharsku, Poľsku a Rumunsku na boji proti ruským dezinformáciám a vytvára základy pre vytvorenie cieľových skupín zložených zo zástupcov štátu a občianskej spoločnosti.
Projekt založila Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID). Európska únia podnikla kroky proti dezinformáciám v roku 2018. Hoci to možno považovať za dodatočný nápad, v tejto oblasti sa urobilo veľa, a to na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých krajín. Stále však existuje jasná potreba ďalších opatrení.
Identifikácia, analýza a ďalší boj proti zahraničným informačným zásahom a manipulácii patria medzi najväčšie výzvy, ktorým dnes a v dohľadnej budúcnosti čelí Západ. Zároveň existujú aj interní aktéri, ktorí vytvárajú, šíria alebo zosilňujú správy, ktoré sa zhodujú s ruskou propagandou a dezinformáciami. Tým sa len zvyšuje potrebná škála nástrojov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.
Podľa štúdie uskutočnenej minulý rok majú Bulharsko, Rumunsko a Poľsko niekoľko podobností. Po prvé, všetky tri krajiny musia pracovať na strategickej komunikácii zameranej na interné a externé publikum. Digitálna infraštruktúra a predpisy sa tiež musia prispôsobiť súčasným vojnovým podmienkam. Vlády by sa mali zamerať na riešenia, ktoré sú flexibilné a inkluzívne pre občiansku spoločnosť. Okrem toho krajiny ešte musia definovať zodpovednosti za boj proti informačným hrozbám na všetkých administratívnych úrovniach – od miestnych až po ústredné orgány. Okrem toho administratívne štruktúry vo všetkých troch krajinách nevyužívajú svoj plný potenciál, pričom inštitucionálne kapacity treba zodpovedajúcim spôsobom posúdiť, posilniť a rozvíjať.
Spolupráca medzi štátnymi inštitúciami a samotnými organizáciami občianskej spoločnosti je zároveň nedostatočná. Vlády musia nájsť spôsoby, ako posilniť existujúce, ako aj vytvoriť nové siete informačných tokov na národnej úrovni (v rámci správy, ako aj medzi štátom a občianskou spoločnosťou). Je tiež potrebné pracovať na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Napokon, najvyššou prioritou by mala byť integrácia mediálnych a digitálnych zručností na všetkých úrovniach vnútroštátnych vzdelávacích systémov.
Nebezpečenstvo zvnútra
Podľa údajov Francúzsko, ktoré analyzovali odborníci na projekt Maják IRI, najväčší podiel nepriateľských naratívov o Ukrajine možno pozorovať v Bulharsku, Českej republike, na Slovensku a v Rumunsku, pričom Poľsko je na opačnom póle. Hoci štúdia nemusí nevyhnutne odrážať celú škálu trendov v informačnom priestore každej krajiny, ukazuje, že existuje potenciál pre destabilizáciu a radikalizáciu. Platí to najmä vzhľadom na možné budúce voľby a populistickú rétoriku, ktorá by sa mohla použiť. Z hľadiska geopolitických názorov prezentovaných v prameňoch Francúzsko, najväčšie problémy boli zaznamenané v Bulharsku (37 % proruských), Českej republike (16 % protizápadných), v Ukrajine (26 % nacionalistických), na Slovensku (11 % proruských) a v Nemecku (18 % proruských). Poľsko má opäť jedinečné prostredie informačného priestoru s iba 1,6% protizápadných, 10% nacionalistických a 1,21% prRuské zdroje.
Fenomén nacionalizmu je obzvlášť zložitý. Vo väčšine skúmaných krajín pochádza dominantný podiel nepriateľských správ podkopávajúcich podporu Ukrajiny z miestnych zdrojov, najmä z vysoko ideologických pravicových médií a kruhov vrátane krajnej pravice. Sú hlavnými tvorcami a nositeľmi nepriateľských naratívov, čo je jedna z mála podobností v regióne, pokiaľ ide o protiukrajinský, proruský alebo protizápadný obsah. To zahŕňa používanie konšpiračných teórií alebo kontroverznej populistickej rétoriky, ktorá sa veľmi často priamo prelína s ruskými správami, dezinformáciami a propagandou.
Hoci Telegram V súčasnosti sa v štúdii neanalyzuje, je to jeden z najdôležitejších kanálov na šírenie ruskej propagandy a dezinformácií. Väčšina nástrojov na sledovanie médií v súčasnosti nemá možnosť sledovať Telegram. Menej automatizovaného monitorovania však v súčasnosti vykonáva čoraz väčší počet ľudí v regióne a na celom svete (Rusko používa a Telegrama WhatsApp v iných regiónoch vrátane Južnej Ameriky, Indie a Ázie). Mimoriadne zložité informačné prostredie je v tomto smere jasne viditeľné v Ukrajine, kde okolnosti spojené s totálnou vojnou môžu len prispieť k ďalšiemu šíreniu niektorých správ.
Ťažká situácia v krajine vedie k radikalizácii jazyka a existuje vážne riziko, že časom sa v ukrajinskom hlavnom prúde môže objaviť nejaká forma protizápadného konšpiračného diskurzu. Zatiaľ čo Ukrajinci sú v drvivej väčšine proti Rusku a podporujú prozápadnú politiku, existujú aj takí, ktorí obviňujú západné elity z nedostatku odhodlania a podpory. Ak sa takýto naratív zakorení a rozvinie, bude to mať vážne dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale potenciálne aj pre jej spojencov v NATO a EÚ.
Vzhľadom na všetky dostupné údaje sa zdá, že občania Bulharska a Slovenska patria medzi najzraniteľnejších voči ruským dezinformáciám a propagande. Zároveň v každej krajine v regióne existuje potenciál na použitie rôznych nepriateľských naratívov. Jednou z najväčších výziev v tejto oblasti bude, ako sa vysporiadať s populistickou a vysoko ideologickou rétorikou a aktérmi, ktorí ju používajú. Prioritou by sa mali stať právne predpisy a budovanie kapacít na boj proti informačným hrozbám. Okrem toho by účinnejšou stratégiou bolo vyhnúť sa monopolizácii úsilia spravodajských agentúr (najmä armády) bojovať proti dezinformáciám a spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik od voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Alebo diskutujte o histórii, patová situácia v Minsku
Pôvodný názov článku: Rosyjscy dyplomaci szerzą dezinformację
