Ruská invázia na Ukrajinu nielenže zmenila bezpečnostnú architektúru v Európe, ale tiež zmenila mnohé názory na modernú vojnu. Severoatlantická aliancia sa rozšírila a členské štáty zvýšili výdavky na bezpečnosť. V rozhovore s Jaroslavom Kotsyševským generál Myroslav Ružanskyj, prezident nadácie Stratpoints, povedal najmä, že vojna v Ukrajine sa stala testovacím miestom, kde sa testujú najnovšie technológie NATO v bojových podmienkach.
Pred niekoľkými rokmi krajiny NATO znížili svoje armády. Nielenže znížili náklady, ale napríklad opustili ťažkú techniku. Verilo sa, že vojny budú teraz väčšinou virtuálne, pričom teroristické organizácie budú asymetrické. To, čo máme v Ukrajine, je však veľmi klasický ozbrojený konflikt, kde delostrelectvo hrá hlavnú úlohu a tanky sú veľmi účinné. Veľkým prekvapením je malá úloha letectva.
Severoatlantická aliancia je veľmi vyspelá organizácia, budúci rok oslávi 75. výročie svojho vzniku. Odvtedy je to takmer nezmenená štruktúra. Washingtonská zmluva so svojimi 14 článkami zostáva nezmenená. Toto je jeho hodnota: bola vytvorená organizácia, ktorá existovala toľko rokov. Samozrejme, došlo k určitému vývoju, napríklad v roku 2002 sa rozhodlo o vytvorení Veliteľstva spojeneckých síl pre transformáciu (Veliteľstvo spojeneckých síl pre transformáciu – ACT) v Norfolku. Inými slovami, uznalo sa, že vzhľadom na odlišné bezpečnostné prostredie na celom svete je potrebná zmena.
Mali by sme si pripomenúť anexiu Krymu v roku 2014, pretože samit NATO o dva roky neskôr vo Varšave viedol k zmene pohľadu na bezpečnostnú štruktúru v Európe a rozmiestnenie síl NATO. Hovorím napríklad o štyroch bojových skupinách v pobaltských štátoch a Poľsku. Rozhodnutie nebolo prijaté bez odporu. Pripomeňme, že Turecko malo vtedy iný názor a spočiatku bolo proti tejto iniciatíve. Až keď sme súhlasili s nákupom tureckých bezpilotných lietadiel, Ankara súhlasila.
Vojna v Ukrajine, ktorá trvá už viac ako rok, je absolútnou skúškou krokov Aliancie. Po prvé, NATO sa prvýkrát rozhodlo pre nepriateľa. Minuloročný summit rozhodol, že Rusko je hrozbou v regióne. Hrozba v regióne znamená globálnu hrozbu. Európa nie je nejakou okrajovou časťou sveta. Je mimoriadne dôležitá politicky, hospodársky a vojensky. Druhým kľúčovým aspektom je postoj vyjadrený generálnym tajomníkom, ktorý jednoznačne vyhlásil, že NATO bude podporovať a pomáhať krajine, ktorá čelí útoku.
– Hovoríme o zmenách na organizačnej, vojensko-politickej úrovni, ale mení sa NATO na čisto vojenskej úrovni a uvažuje o zmene reality? Pretože to, čo vidíme v Ukrajine, je Šantsi a zajatie Šantsi. Ide o mestá, ktoré sa rozpadajú a mesiace sú obliehané. Toto je blato, s ktorým treba bojovať. Nie sú to ani manévre na lepších či horších cestách ako na cvičeniach USA alebo NATO. Ide o návrat k počiatkom európskych ozbrojených konfliktov, ktorým čelí obrovské množstvo vojakov vo veľmi brutálnych podmienkach. Je to to, na čo sa pripravujeme?
– Nechcel by som, aby Ukrajinci, ktorí bojujú za svoju bezpečnosť, brali moje slová kriticky, ale vojna v ich krajine je testovacím miestom, kde sa kontrolujú presne tie veci, o ktorých teraz hovoríte. V dejisku operácií sa pravidelne objavujú nové zbraňové systémy. Spočiatku to boli protitankové granátomety a ručné protilietadlové zbrane. Potom 155 mm hlavňové delostrelectvo, potom raketové delostrelectvo a teraz systémy, ktoré všetci poznáme HIMARS. Máme však aj iné raketové systémy. Vpredu sú systémy Vlastenec, ktorá bude tiež v prevádzke s poľskou armádou. Systémy, ktoré používa Ukrajina, sa teraz testujú v praxi.
Chcel by som poznamenať jednu dôležitú vec – dnešné úspechy ukrajinskej armády napriek veľkým obetiam, ktoré prináša. Prečo Ukrajinci uspejú? Po prvé, majú podporu špičkových spravodajských systémov, ktoré nepochybne nie sú v ich rukách, pretože hovoríme o satelitnom prieskume alebo prieskume pomocou systémov AWACS. Práve tieto systémy v rukách spojencov Ukrajincov sú očami, ktoré im umožňujú robiť optimálne rozhodnutia. Po druhé, delostrelectvo je dnes veľmi dokonalé: projektil Excalibur schopný zasiahnuť s presnosťou dvoch metrov.
Potešila ma poľská iniciatíva, keď prezident Duda vyzval ostatné krajiny na podporu. Tanky sa objavia v operačnom dejisku LeopardPripúšťam, že ide o prvú generáciu, ale stále sú to tanky, ktoré za sebou nechávajú vozidlá, ktoré má Rusko k dispozícii. Toto je súťaž medzi kvalitou a kvantitou. Toto je tiež faktor, ktorý je potrebné vziať do úvahy: jednotliví spojenci stanovia určité parametre a úrovne technologickej dokonalosti, ktoré sú jednoduché zaručí našu bezpečnosť.
Máme túto zmes: tanky, delostrelectvo a ľudí v zákopoch. Ale stále je to IT, sú to špičkové a pokročilé technológie, ktoré sú k dispozícii. Dovoľte mi uviesť príklad: veľa zariadení sa ničí pomocou dronov, ktoré, jednoducho povedané, sa dajú kúpiť v obchode. A Ukrajina má špeciálnu skupinu, ktorá ich mimoriadne efektívne prispôsobuje útočným operáciám. Táto oblasť automatizácie či robotizácie ozbrojených konfliktov prebieha aj v Ukrajine.
Nie je prekvapujúce, že vidíme obrovskú ruskú armádu, niekedy extrémne slabo vybavenú, a odpoveď NATO, ktorá kladie dôraz na kvalitu.
– Presne tak.
– Príkladom toho by bolo: Vlastenec proti „dýke“?
Hypersonická raketa Kinžal udržuje v noci všetkých hore, pretože keď zasiahne, hoci aj čisto kineticky, je to obrovská ničivá sila. Je to zbraň, ktorá bola veľkou výzvou. Až do minulého roka Spojené štáty takýto systém nemali. A potom sa ukáže, že systém Vlastenec, ktorá existuje už desaťročia, samozrejme, upravená, zničená práve takouto raketou. To znamená, že každý deň sa ukazuje, že táto „druhá svetová armáda“ je kolos na nohách hliny. Nemá systémy, ktoré by nás mohli ohroziť. Toto je signál, ktorý mi dáva pocit bezpečia: že program protivzdušnej obrany, ktorý bude založený na raketách Vlastenec, najmä v Poľsku, nás ochráni pred skutočnosťou, že o desať rokov bude mať Rusko opäť takéto imperiálne sklony a rozhodne sa napadnúť pobaltské krajiny vrátane Poľska. Nie je to tak dávno, čo ma táto zbraň prinútila premýšľať: „Bože, sme bezbranní.“ A potom sa ukáže, že to tak vôbec nie je.
Dovoľte mi teda ešte raz povedať, že NATO má také zbrane, systémy, ktoré nás môžu ochrániť pred Ruskom.
„Ale druhá strana sa tiež učí. Teraz sa učíme, že existujú systémy, ktoré účinne zasahujú HIMARS. Vstupujeme opäť do technologických pretekov v zbrojení?
To, čo som povedal, Rusko vôbec neponižuje. Nezabúdajme, že sa podieľa na vesmírnych programoch, že na úkor ruskej spoločnosti smerujú obrovské zdroje na vývoj pokročilých zbraňových systémov, ktoré vznikajú, keď sa západné know-how – legálne alebo nelegálne – začlení do ruských zbraňových systémov. To, čo sa deje v Ukrajine, je len časť potenciálu, ktorý má Rusko.
Spôsob, akým NATO riadi, myslí a buduje svoju armádu, je efektívnejší ako to, čo vidíme na ruskej strane. Tam je tento prvok nám známy už od čias Varšavskej zmluvy – smernica, bez úcty k vojakovi, bez uvoľnenia tvorivého potenciálu na najnižších úrovniach velenia. Keď nie je veliteľ, ruskí vojaci nevedia, čo majú robiť. Zomierajú hromadne, sú neúčinné.
– Chápem, že pred vojnou NATO prenášalo know-how na Ukrajinu. To učilo nezávislosť dôstojníkov nižšej úrovne. A teraz majú bojové skúsenosti. Predpokladám, že teraz je na nás, aby sme sa od nich poučili.
– Určite áno. Je, samozrejme, potrebné vytvoriť podmienky na to, aby sa táto vojna skončila, a potom by sa mali Ukrajinci využiť, samozrejme, v pozitívnom zmysle. Som si istý, že generál Valerij Zalužnyj, jeho dôstojníci a velitelia na všetkých úrovniach budú prvými prednášajúcimi, ktorí nás naučia, ako bojovať proti Rusku.
V roku 2016 som bol na cvičisku v Yavorive. Už vtedy velitelia taktickej úrovne, velitelia práporov hovorili o veciach, ktoré ma dokonca prekvapili. Ako by sa mali vojaci správať, ako by sa mali pohybovať. Poslali sme inštruktorov, to je fakt. Zamerali sme sa hlavne na to, aby sme našich ukrajinských kolegov naučili kreatívne a samostatne myslieť, počnúc od základov. A poskytli nám viac technických informácií. Piloti vrtuľníkov nám ukázali, aký by mal byť bezpečný let, keď je Rusko na druhej strane. Rusko sme už vnímali ako krajinu, ktorá pre nás predstavuje hrozbu. Potom sme sa pozreli na Kaliningrad a mysleli sme si, že odtiaľ by sa mohlo niečo stať. Ukázalo sa však, že sa musíme pozrieť aj na Bielorusko.
Zdá sa mi, že Západ a NATO tiež študujú ruské technológie. Fotografie moderných ruských tankov sa objavili na cvičiskách v Spojených štátoch.
Ako som už povedal, táto vojna je cvičiskom. Pre tých, ktorí analyzujú ruské systémy, je to čas zberu. Pretože to nie sú len tanky. Ide tiež o radarové systémy, radarové systémy, komunikačné systémy, ktoré Rusi niekedy opustili.
– Funguje to aj inak? Koniec koncov, s toľkým západným vybavením dodaným na Ukrajinu, Rusi ho tiež získavajú alebo budú stále získavať.
– To treba vziať do úvahy. Podľa ruských informácií sa však Rusko zmocnilo ďalších zariadení HIMARSnež Ukrajina dostala od Západu. Preto sa vedie propagandistická vojnaJe to veľmi nešikovné. Táto otázka sa týka aj transferu najmodernejších technológií, ako sú rakety ATACMS. Ja sám nechápem, prečo ich Ukrajina ešte nedostala, pretože by výrazne zmenili optiku vojny. Existuje však riziko, že ak by sa tento systém dostal do rúk Ruska, vznikli by problémy.
– Ako vyzerá spolupráca medzi krajinami NATO v tomto výcvikovom procese? Dochádza k výmene skúseností? Veľmi často môžete počuť obvinenia, že Američania na to všetko položili labku a potom nezdieľajú informácie a vedomosti.
– Ako vojenský dôstojník som si od začiatku konfliktu všimol jednu nedokonalosť v systéme NATO. Je to o rozhodovaní. Najjednoduchším príkladom je vstup 31. člena NATO, Fínska. A Švédsko stále čaká, pretože Turecko sa vzdáva niektorých svojich záujmov. Má sa v súčasnej situácii hlas premiéra Orbána alebo prezidenta Erdogana vyriešiť kľúčovú bezpečnostnú otázku jedného z členov NATO? To, čo prezident Zelenskyj hovorí, že dnes Ukrajina bojuje za bezpečnosť Aliancie, nie je len politická deklarácia. To je nepopierateľné. Preto je potrebné pracovať na vnútornej architektúre a štruktúre Aliancie. Upozorňujeme, že vyhlásenia generálneho tajomníka NATO jednoznačne deklarujú podporu Ukrajine. Funkčne to však vyzerá na bilaterálne vzťahy medzi krajinami, ktoré sú dodávateľmi zariadení, a Ukrajinou.
Toto je ponaučenie, z ktorého sa ešte musíme poučiť. A to, čo sa deje v Ukrajine, nás prinúti sadnúť si na túto hodinu ako tridsaťdva študentov, nielen tridsaťjeden.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik od voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Alebo diskutujte o histórii, patová situácia v Minsku
Pôvodný názov článku: NATO zmienia się w cieniu wojny w Ukrainie
